John 3:19 in Nadeb 19 —Hahỹ hyb n'aa P'op Hagä Do rejãã da sa hã: Ta t'aah, ji h'yyb tym bag, baad hadoo do P'op Hagä Do gen'aak do ji hã tametëëh doo, kajaa badäk hahỹỹ hã habong do sa mahang. Ti hado né paawä, dooh rakamahä̃n bä ta ti bag. Rakamahä̃n badagyp do hadoo doo, nesaa do ramoo bong do hyb n'aa.
Other Translations King James Version (KJV) And this is the condemnation, that light is come into the world, and men loved darkness rather than light, because their deeds were evil.
American Standard Version (ASV) And this is the judgment, that the light is come into the world, and men loved the darkness rather than the light; for their works were evil.
Bible in Basic English (BBE) And this is the test by which men are judged: the light has come into the world and men have more love for the dark than for the light, because their acts are evil.
Darby English Bible (DBY) And this is the judgment, that light is come into the world, and men have loved darkness rather than light; for their works were evil.
World English Bible (WEB) This is the judgment, that the light has come into the world, and men loved the darkness rather than the light; for their works were evil.
Young's Literal Translation (YLT) `And this is the judgment, that the light hath come to the world, and men did love the darkness rather than the light, for their works were evil;
Cross Reference Matthew 11:20 in Nadeb 20 Ta wób sa panang bä tapehuuj wät do bahǟnh Korasĩn, Betsaj-Da häd enäh doo bä Jesus pehuuj wät. Ti hado né paawä dooh rah'yy kawereem bä ta ti panang häd enäh do buuj. Ti hyb n'aa Jesus ky n'aa tapaa mä sa hã. Hahỹỹ d' mä ta kyyh:
Luke 10:11 in Nadeb 11 “Ãã tsyym suun ãã tepyng padëëk bë panang k'ããts, P'op Hagä Do bë ganadoo do heen n'aa tii. Bë ãã maher'oot hỹỹ kä: P'eets hẽ paawä P'op Hagä Do bag'ããs do bë wë, dooh paawä bë gado bä.” Tii da bë kyyh sa hã —näng mäh.
Luke 12:47 in Nadeb 47 —Jé karom ta kariw n'aa ganada doo, ta kariw n'aa karẽn do tamoo nawät doo, tahapëë né paawä baad ub ta kariw n'aa mejũũ doo, tak'ëp da rabahewyyh ta mabaj.
Luke 16:14 in Nadeb 14 Pariséw dajẽẽr mä ragen'aak. Ti hyb n'aa Jesus her'oot do ramaa napäh bä m', raky n'aa rejãã mä Jesus.
John 1:4 in Nadeb 4 Ji edëb had'yyt up doo, P'op Hagä Do Kyyh häd näng do hã né hẽ tabana. Ji h'yyb tym bag hadoo né hẽ ta ti edëb had'yyt ub doo.
John 1:9 in Nadeb 9 Ahyy kän badäk hahỹỹ bä, ta bag heh'äät ub doo, Jesus Kristo, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do sa h'yyb tym bag.
John 5:44 in Nadeb 44 Bë gen'aak bë da hadoo do bë hã raj'aa etsëë bä. Dooh bë hyb n'aa p'eed bä bë ky n'aa, P'op Hagä Doo, sét had'op do her'oot do hã. Ti hyb n'aa bë nahajaa hã ỹ bë h'yy ka'eeh doo.
John 7:7 in Nadeb 7 Badäk hahỹỹ hã habong do P'op Hagä Do hã h'yy kana'eeh doo, dooh bë hã rakamajẽ bä. Wë ỹ rawén kamaj'ĩĩ, nesaa do ramoo heb'ooh do ky n'aa, nesaa do rahyb n'aa nahew'ëë do ky n'aa ỹ her'oot do hyb n'aa.
John 7:17 in Nadeb 17 P'op Hagä Do gen'aak do karẽn moo wät doo, ti tahapäh da ta h'yyb gó, P'op Hagä Do hanaa tado bä, hana ỹ tado bä ỹ ma metëëk doo.
John 8:12 in Nadeb 12 Ti m' p'aa hẽnh Jesus baher'oot kata b'ëëh do sa hã. Hahỹỹ d' mä ta kyyh: —Badäk hahỹỹ hã habong do sa h'yyb bag hadoo ỹỹh. Hã ỹ ky dah'eeh doo, dooh tabad'op hẽ badagyp do hadoo doo gó, nesaa doo gó, raboo bä tii. Ti anäng da sa wë sa h'yyb bag, P'op Hagä Do wë ji ted'ëëp doo, ta pa ji bawäd had'yyt hẽ hanoo doo —näng mä Jesus kyyh.
John 8:44 in Nadeb 44 Dijab taah bëëh. Takarẽn do bë karẽn bë moo bok. P'ooj ub, tadu däk noo gó, dahej'ëëp do né paa tii. Dooh baad hadoo doo, heh'äät ub do ky n'aa tagenaag bä. Dooh baad hadoo do ky n'aa ta h'yyb gó tabawäd bä. Daap tamenyyh bä, ta kyyh né hẽ ti taher'oot doo. Daap menyyh do tii. Daap menyyh do yb né tii.
John 9:39 in Nadeb 39 Ti m' Jesus ky hadoo: —Ỹ wén hyng babä, ỹ ky n'aa etyy hyb n'aa sa hã, ty temah do ỹ ty nä padëëk hyb n'aa, matym enäh do ranahapäh hyb n'aa, rah'yy ganahoot hyb n'aa —näng mä Jesus kyyh.
John 10:26 in Nadeb 26 Baad këh ỹ n'aa rametä né paawä bë hã, dooh bë ky dahé bä. Bë wén ky nadaheeh, dooh masãh haa b'éé wób bë do bä.
John 12:43 in Nadeb 43 Sa hã baad ub sa da hadoo rawehëë bä sa hã. Dooh denaa hẽ ragenaag bä P'op Hagä Do ji taweh'ëëh do hã.
John 15:22 in Nadeb 22 Ỹ nahyy bä paawä, sa hã ỹ naher'ood bä paawä, dooh P'op Hagä Do ky n'aa ety bä sa hã nesaa do sa mo haj'aa hyb n'aa. Hỹỹ kä, ỹ ahyy wät do hyb n'aa, panyyg hanäm do ỹ maher'ood wät do hyb n'aa sa hã, dooh da sa kyy pé sa hã P'op Hagä Do ky n'aa etyy noo gó. Sa h'yyb haj'aa hẽ tii d' rabad'oo.
Acts 24:21 in Nadeb 21 Jããm né hẽ hahỹỹ da këh ỹỹ Sinedirijo ajyy n'aa sa hã: “Dejëp do ragenä bok do ỹ gada do hyb n'aa, hã ỹ raky n'aa etyy bë matym gó”, näng paa këh ỹ sa hã. Nepäh ta tii hã rawyyd bä sa hã baad nadoo do mo haja ỹỹ —näng mä Paw-Ro kyyh.
Romans 1:32 in Nadeb 32 Rahapëë né paawä dajëb hã P'op Hagä Do ky n'aa etyy ta ti hedoo do nesaa do moo b'ook doo, dooh reréd bä ta tii. Tii d' had'yyt nado rabad'oo. Taw'ããts hẽ na-ããj hẽ sa hã, ta wób, sa nemuun baad nadoo do ramoo boo bä.
Romans 2:8 in Nadeb 8 Ti anäng ta wób. Sa hã hẽ ub rahyb n'aa newëë tii. Baad hadoo do P'op Hagä Do her'oot do raty n'aa ges'yyk. Nesaa do jawén rababok. Ta ti hedoo doo, ta kawaj'ããn gó tak'ëp P'op Hagä Do rejãã da.
2 Corinthians 2:15 in Nadeb 15 P'op Hagä Do hã, Kristo buu benyym do hadoo ãã banesaa do mahä̃nh hedëp do sa mahang, banesaa hẽnh hah'ũũm do sa mahang na-ããj né hẽ.
2 Thessalonians 2:12 in Nadeb 12 Tii d' tawén hadoo, sahõnh hẽ panyyg hanäm do ky nadah'eeh doo, baad nadoo doo gó rababok gen'aak doo, tabanesaa hẽnh P'op Hagä Do ky n'aa etyy hyb n'aa kä.
Hebrews 3:12 in Nadeb 12 Wakãn haa hedoo doo, bë hyb n'aa matakä nesaa bë h'yyb nahadoo hyb n'aa. Bë hyb n'aa matakä bë h'yy kanae mahä̃nh, P'op Hagä Do hawäd had'yyt do bë neréd mahä̃nh.
1 Peter 2:8 in Nadeb 8 Hahỹỹ da na-ããj hẽ takerii däk: “Ta ti pä hadoo do hã ratsyym poo heo da. Tũũ rakajäk da ta ti pä yb an'oo bä.” Rawén tsyym poo heo do hadoo, P'op Hagä Do panyyg hanäm do raky nadaheeh do hyb n'aa. Tii da né hẽ P'op Hagä Do h'yyb däng sa hã.
2 Peter 3:3 in Nadeb 3 Taw'ããts hẽ baad bë bahapäh hahỹỹh: Jesus matëëh do pooj jé ti abok da nesaa do sa h'yyb karẽn do jawén habok doo, Jesus matëëh do ky n'aa rawajehëët doo.