Acts 7:52 in Nadeb 52 Sahõnh hẽ P'op Hagä Do ky n'aa rod p'ooj ub habong do bë wahë makũ rarejãã. P'op Hagä Do ky n'aa rod, P'op Hagä Do karẽn doo da hawät do kajaa do ky n'aa her'oot doo, bë wahë makũ radej'ëëp paah. Hỹỹ kä, Baad Had'op Do kajaa bä kä, bë h'yy kawareem ta wë, bë dajëëb kän.
Other Translations King James Version (KJV) Which of the prophets have not your fathers persecuted? and they have slain them which shewed before of the coming of the Just One; of whom ye have been now the betrayers and murderers:
American Standard Version (ASV) Which of the prophets did not your fathers persecute? and they killed them that showed before of the coming of the Righteous One; of whom ye have now become betrayers and murderers;
Bible in Basic English (BBE) Which of the prophets was not cruelly attacked by your fathers? and they put to death those who gave them the news of the coming of the Upright One; whom you have now given up and put to death;
Darby English Bible (DBY) Which of the prophets have not your fathers persecuted? and they have slain those who announced beforehand concerning the coming of the Just One, of whom *ye* have now become deliverers up and murderers!
World English Bible (WEB) Which of the prophets didn't your fathers persecute? They killed those who foretold the coming of the Righteous One, of whom you have now become betrayers and murderers.
Young's Literal Translation (YLT) which of the prophets did not your fathers persecute? and they killed those who declared before about the coming of the Righteous One, of whom now ye betrayers and murderers have become,
Cross Reference Matthew 5:12 in Nadeb 12 Baad had'op do P'op Hagä Do anoo da bë hã ta säm hỹ pong jé. Ti hyb n'aa da bë h'yy gadejah, bë tsebee da, tii d' bë hã radoo bä né paawä! Tii d' né paa sa wahë makũ rabad'oo P'op Hagä Do ky n'aa rod sa hã, rarahejãã né paa sa hã —näng mä Jesus.
Matthew 21:35 in Nadeb 35 Ti rakajaa bä kä, ta danäh mejũũ do ta kaser n'aa rameso padëëk. Ta mejũũ do see rahewyh wät, ta see radaj'ëëp, ta see radaj'ëëp pä me ramakut do haj'aa.
Matthew 23:31 in Nadeb 31 Ta ti bë her'oot do hã bë hã hẽ bë ky n'aa katepaa. P'op Hagä Do ky n'aa rod dahej'ëëp do sa panaa bëëh, bë nooh. Bë daaj hẽ bë kaher'oot ta ti ky n'aa hã.
Luke 11:47 in Nadeb 47 —Baad nado bë hã —näng mäh. —P'op Hagä Do ky n'aa rod, p'ooj ub habong do bë wahë makũ radej'ëëp do sa kamag n'aa hood pä s'ëëb, bë tema.
Luke 13:33 in Nadeb 33 Jerusarẽnh bä né hẽ P'op Hagä Do ky n'aa rod ranaheb'ooh. Ti hyb n'aa, t'ĩĩ hẽnh né hẽ ỹ bahõm, ỹ dajëp hyb n'aa sa nemuun —näng mä Jesus ta ky n'aa hã.
Acts 2:23 in Nadeb 23 Ti né hẽ Jesus ran'oo däk do bë moo gó, p'ooj ub P'op Hagä Do h'yyb däng do hadoo né hẽ. Ti né hẽ Jesus bë daj'ëëp doo, bë epëëm däk doo. Ajyy P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do ky nadah'eeh do bë mejũũ repëëm däk.
Acts 3:14 in Nadeb 14 Bë h'yy kawareem baad had'op do wë, P'op Hagä Do karẽn doo da hawät do wë. Bë mejũũ Pirato beréd hõm ta da hadoo do dahej'ëëp doo, Jesus jawén buuj.
Acts 3:18 in Nadeb 18 Tii da né hẽ takaja däk P'op Hagä Do an'oo bä, ta pooj jé sahõnh hẽ ta ky n'aa rod raher'oot do paa Kristo ky n'aa hã. Kristo, P'op Hagä Do H'yyb Däng Doo, ahoop mä da dajëb, raher'oot paah.
Acts 3:24 in Nadeb 24 Ti m' Peed ky hadoo ẽnh: —Sahõnh hẽ P'op Hagä Do ky n'aa rod, Samuéw, P'op Hagä Do ky n'aa rod wób na-ããj hẽ Samuéw jawén her'oot doo, raher'oot paah, da hẽ ër mahang Jesus bad'oo doo.
Acts 4:10 in Nadeb 10 Ỹ her'oot baad ub bë hã, baad bë bahapäh hyb n'aa, sahõnh hẽ Isaraéw buuj na-ããj hẽ: Jesus Kristo, Nasaréh buuj, bë epëëm däk do paah, P'op Hagä Do an'oo bä ganä wät do hejój gó né hẽ tabahas'oo däk hahỹ aj'yy bë mahang hag'ëëd däk doo —näng mäh.
Acts 5:28 in Nadeb 28 —Tak'ëp bë ãã mejũũ paa ãã ky n'aa jaw'yyk doo me, bë ma manetëëk hyb n'aa ta ti aj'yy ky n'aa. “Tabad'op hẽ da bë her'ood”, näk paa ãã kyyh bë hã. Ti hadoo né hẽ bë nabuj keh'ũũm. Sahõnh hẽ Jerusarẽnh buuj sa hã bë met'ëëg hõm nanäng Jesus ky n'aa. Ãã daj'ëëp ta ti aj'yy bë ky n'aa h'ũũm. Ãã hã bë ky n'aa tapaa —näng mä ta kyyh.
Acts 22:14 in Nadeb 14 Ti m' taky hadoo ẽnh hã ỹỹ: “P'op Hagä Do ër wahë makũ rah'yy kaha'eeh doo, ti né hẽ hasëëw wät õm, mabahapäh hyb n'aa takarẽn doo, mabahapäh hyb n'aa P'op Hagä Do karẽn doo da hawät doo, mamaa napäh hyb n'aa ta ti ta kyyh.
1 Thessalonians 2:15 in Nadeb 15 Nanäng Judah buuj Jesus hã h'yy kana'eeh do kyy gó né hẽ radaj'ëëp Jesus, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo. Tii d' né paa sa wahë makũ rabed'oo P'op Hagä Do ky n'aa rod wób sa hã. Radej'ëëp né paah. Tii d' né hẽ ãã hã hỹỹ kä. Ãã kejën bong ran'oo bä hajõng panang bä. Dooh P'op Hagä Do gen'aak do ramoo boo bä. Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do majĩĩ däg.
1 Peter 1:11 in Nadeb 11 Hajõng baad nadoo do Kristo, P'op Hagä Do H'yyb Däng Do ahoop da, tak'ëp da takabaj'aa tahoop do jawén paa bä Kristo Sahee metëëh paa P'op Hagä Do ky n'aa rod p'ooj ub, Kristo kajaa do pooj jé habong do sa hã. Ti hyb n'aa baad rahyb n'aa matakëë, baad rahyb n'aa newëë rabahapäh hyb n'aa paawä jaa hã sa hã Kristo Sahee metä wät do takajaa. Baad rahyb n'aa newëë rabahapäh hyb n'aa paawä ny noo gó da sa hã P'op Hagä Do metä wät do bawät.
1 John 2:1 in Nadeb 1 Tah haa hedoo do bëëh. Bë ỹ ma erii wät tii, nesaa do bë moo nabok hyb n'aa, nesaa do bë hyb n'aa nanewëë hyb n'aa. Ti hado né paawä, nesaa do bë see moo wäd bä, nesaa do tahyb n'aa newë bä, ti anäng Jesus Kristo, P'op Hagä Do karẽn doo da hawäd up doo, ji ky n'aa rod n'aa P'op Hagä Do ër Yb wë. Ji tamo n'aa jesuu.
Revelation 3:7 in Nadeb 7 Ti taky hadoo: —Hahỹỹ da merii karom ỹỹ hã, hã ỹ h'yy ka'eeh do Piradepija panang bä habong do hag'ããs do hã: “Hahỹỹ da baad had'op doo, tsyt hẽ nesaa do mahä̃nh hawät doo, P'op Hagä Do heh'äät do kyyh. Hahỹỹ da sa wahë n'aa tak'ëp hyb n'aa jawyk do makũ Dawi häd näng do panang noo tëg danäh kyyh. Dooh hajaa pé noo gatsë pé ta ti noo gasëëts hõm doo. Dooh hajaa pé noo gas'ëës pé ta ti noo gatsëë däk doo. Hahỹỹ da ta kyyh:
Revelation 19:10 in Nadeb 10 Tũũ ỹ badëë jat tii bä ããs tsyym pa, ta hã ỹ j'aa etsë hyb n'aa paawä. Tii b' taky hadoo hã ỹỹ: “Dooh. Tii d' madoo manäh. P'op Hagä Do karom né ỹỹh, ta karom mabahadoo doo da né hẽ, a wakããn hedoo do Jesus metëëh do hã h'yy kanerét do ta karom rabahadoo doo da na-ããj hẽ. Taw'ããts hẽ P'op Hagä Do ti maj'aa etsëë. P'op Hagä Do karom ỹỹh bë nemuun ỹ wén näng, jããm hẽ Jesus metëëh do tii, ër ta ky n'aa rod hedoo doo, ta wób hã maher'oot doo”, näng ããs kyyh.