Acts 4:27 in Nadeb 27 —Te hub né hẽ —näk mäh. —Babä panang bä, ãã wahë n'aa Eróts häd näng do kataa Pirato sii, Isaraéw buuj nadoo do sii, Isaraéw buuj sii na-ããj hẽ rah'yy kawapëën hyb n'aa a karom tsyt hẽ a wë kasëëw däk do wë, Jesus wë, mah'yyb däng do wë.
Other Translations King James Version (KJV) For of a truth against thy holy child Jesus, whom thou hast anointed, both Herod, and Pontius Pilate, with the Gentiles, and the people of Israel, were gathered together,
American Standard Version (ASV) for of a truth in this city against thy holy Servant Jesus, whom thou didst anoint, both Herod and Pontius Pilate, with the Gentiles and the peoples of Israel, were gathered together,
Bible in Basic English (BBE) For, truly, in this town, against your holy servant, Jesus, who was marked out by you as Christ, Herod, and Pontius Pilate, with the Gentiles and the people of Israel, came together,
Darby English Bible (DBY) For in truth against thy holy servant Jesus, whom thou hadst anointed, both Herod and Pontius Pilate, with [the] nations, and peoples of Israel, have been gathered together in this city
World English Bible (WEB) For truly, in this city against your holy servant, Jesus, whom you anointed, both Herod and Pontius Pilate, with the Gentiles and the people of Israel, were gathered together
Young's Literal Translation (YLT) for gathered together of a truth against Thy holy child Jesus, whom Thou didst anoint, were both Herod and Pontius Pilate, with nations and peoples of Israel,
Cross Reference Matthew 2:13 in Nadeb 13 Ti m' sagõõh ma kamahet'ëëk do ratsyym kasok do jawén paa bä, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do ããs kasee mä Joséh hã ta s'ëë gó. Ti m' ta s'ëë gó taky hadoo ta hã: —As'ëëg g'ëëd! —näng mäh. —Mamahũũm wäd karapee t'aah ta ỹỹn daheeh Esit häj n'aa hẽnh, t'ĩĩ hẽnh bë kejën hõm hyb n'aa. Eróts mejũũ da resoos karapee t'aah tadaj'ëëp hyb n'aa. Ti hyb n'aa da Esit bä bë ayyw dó, õm ỹ maher'oot bä kä da mabana —näng mä ããs kyyh Joséh hã.
Matthew 14:1 in Nadeb 1 Ti m' ti noo gó né hẽ Garirej häj n'aa wahë n'aa, Eróts häd näng doo, taky n'aa napäh mä Jesus moo wät doo, Jesus ma metëëk doo.
Matthew 20:18 in Nadeb 18 —Ër ah'ũũm Jerusarẽnh hẽnh —näng mäh. —Ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ỹ da rahaëëj däk da P'op Hagä Do tób n'aa yt moo heb'ooh do sa wahë n'aa sa moo gó, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do sa moo gó na-ããj da. Dajëb hã raky n'aa etyy da ỹỹh.
Matthew 21:28 in Nadeb 28 Ti m' Jesus eaanh sa hã: —Nyy d' bë hã hahỹ panyyg? —näng mäh. —Ti awät aj'yy pawóp hẽ taah näng doo. Ta see pé noo gó wah'ëëh hadoo do hã tamejũũ sa joom uwa häd näng do mahang tamoo wät hyb n'aa ta ti noo gó.
Matthew 23:37 in Nadeb 37 Ti m' taky hado kän: —Jerusarẽnh, Jerusarẽnh! A babuuj ranaheb'ooh P'op Hagä Do ky n'aa rod. Pä me ramahek'uut bë wë P'op Hagä Do mejũũ doo, radejëp hyb n'aa. Hajõõ nuu me ỹ karẽn paawä ỹ bataa a babuuj nesaa do mahǟnh ỹ mo n'aa jesuu hyb n'aa sa hã, karaak ta taah ỹỹn ta këg yt hã tata bëëh do mo n'aa me. Tii da ỹ badoo paawä sa hã, dooh tii d' rakarẽn bä.
Matthew 26:3 in Nadeb 3 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Judah buuj sa wahë n'aa na-ããj mä séd hã m' rakata padëëk P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do tób bä. Kajapas mä P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do häd.
Matthew 26:59 in Nadeb 59 P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa hedoo doo, sahõnh hẽ Sinedirijo häd näng do ajyy n'aa sii hẽ m' resoos mä Jesus hã rap'ãã daj'ëëp péh. Resoos mä daap hẽ Jesus raky n'aa tapaa doo.
Matthew 27:2 in Nadeb 2 Ramoo maw'yyd däk, ramahũũm Pirato häd näng do wë, Roma buuj Judah häj n'aa bä bag'ããs doo.
Matthew 27:11 in Nadeb 11 Ti nuuj jé m' Roma buuj Judah häj n'aa bä bag'ããs do pooj jé m' Jesus bagëët. Ti m' Jesus hã ta bagã n'aa eaanh mäh: —Õm né Judah buuj sa wahë n'aa? —näng mäh. Ti m' Jesus ky hadoo: —Ỹỹ. Tii d' né hẽ, maher'oot doo d' né hẽ —näng mä Jesus.
Matthew 27:40 in Nadeb 40 Hahỹỹ d' m' sa kyyh: —Magawats'iik mäh, a nooh, P'op Hagä Do tób n'aa. Tamawoob mä ta ǟh mamoo wäd sooh p'aa hẽnh, a nooh. A daaj kedëëb! Ahyy b'aa hã hadäk do õm, P'op Hagä Do T'aah mado bä! —näk mä sa kyyh.
Mark 10:33 in Nadeb 33 Ti m' taky hadoo: —Ër ah'ũũm Jerusarẽnh hẽnh —näng mäh. —Ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ỹ da rahaëëj däk da P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa sa moo gó, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do sa moo gó na-ããj da. Dajëb hã raky n'aa etyy da ỹỹh. Ỹ da rahaëëj däk Judah buuj nadoo do sa moo gó —näng mäh.
Mark 14:1 in Nadeb 1 Ti m' pawóp nä m' ta ǟh Pas-kowa häd näng do bawät, pãw makuj tamah do rabawa noo gó. Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj mä ratyw n'aa esoos mä Jesus ramoo maso hõm hyb n'aa ta wób raky n'aa nanapäh bä m', radaj'ëëp hyb n'aa kä m'.
Mark 14:43 in Nadeb 43 Jesus ber'oot nä bä m', takajaa Judas, 12 hedoo do see paah. Hajõk mä han'aa ta sii. Sẽn-jeer yt hã m', boh yt hã m' rabana. P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa kyy gó m', Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do sa kyy gó m', Judah buuj sa wahë n'aa hedoo do sa kyy gó m' na-ããj hẽ ti rabana.
Mark 15:1 in Nadeb 1 Bäp paa m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo, Judah buuj sa wahë n'aa, sahõnh hẽ Sinedirijo ajyy n'aa sii hẽ m' rahyb n'aa n'oo däk Jesus. Ramoo maw'yyd däk, ramahũũm Pirato häd näng do wë.
Mark 15:31 in Nadeb 31 P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj hẽ raky n'aa ej'ees mäh. Sa daaj hẽ m' rakaner'oot: —Ta wób ted'ëëp —näk mäh. —Dooh tahaja bä ta daaj hẽ takedëëb bä!
Luke 1:35 in Nadeb 35 Ti m' ããs ky hadoo: —P'op Hagä Do Sahee da ahyng a wë —näng mäh. —P'op Hagä Doo, Sahõnh Hẽ Sa Bahǟnh Hadoo Do hejój a hã da tabadäng. Ti hyb n'aa da hahỹ karapee hã P'op Hagä Do h'yyb däng. Ramaneëënh da P'op Hagä Do T'aah —näng mä ããs kyyh Marija hã.
Luke 4:18 in Nadeb 18 “Hã ỹ P'op Hagä Do Sahee banäng. Ỹ tasëëw hõm tsyt hẽ, P'op Hagä Do Panyyg Hanäm Do kasuud is do sa hã ỹ maher'oot hyb n'aa. Ỹ tamejũũ ỹ bed'ëëp hyb n'aa ta wób moo gó naa. Ỹ tamejũũ ty temah do ỹ matym nä padëëk hyb n'aa. Ỹ tamejũũ tak'ëp rarejãã do ỹ bed'ëëp hyb n'aa sa moo gó naa, rabahõm hyb n'aa.
Luke 9:22 in Nadeb 22 Ti m' taky hadoo: —Ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, hajõng da ỹ ahoop. Ër wahë n'aa, P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa na-ããj da, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj hẽ ỹ da rahyb n'aa wareem. Ỹ da dajëp ran'oo bä. Tamawoob hẽ ta ǟh, ỹ ganä wät da p'aa hẽnh —näng mä ta kyyh.
Luke 13:31 in Nadeb 31 Ti noo gó né hẽ m' Pariséw wób rabana Jesus wë. Ti m' raky hadoo: —Ahõm ta s'ee hẽnh. Õm da Eróts daj'ëëp —näk mä sa kyyh.
Luke 18:31 in Nadeb 31 Ti m' sa m'aa hẽnh Jesus naëënh 12 hedoo do ta ma matëg. Ti m' taky hadoo sa hã: —Ër ah'ũũm Jerusarẽnh hẽnh —näng mäh. —Sahõnh hẽ P'op Hagä Do ky n'aa rod rerii bong do paah, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do ky n'aa hã, kametä däg kän hỹỹ kä hã ỹỹ —näng mäh.
Luke 20:13 in Nadeb 13 Ti joom danäh ky hadoo ta h'yyb gó: “Nyy d' ỹ bad'oo hỹỹ kä”, näng mäh. “Tah ỹỹ, ỹ kamahǟn do ỹ mejũũ hỹỹ kä. Tah ỹ apäh da raweh'ëëh”, näng mä ta h'yyb gó.
Luke 22:1 in Nadeb 1 Ti m', edaa däk Pas-kowa häd näng do bawät, pãw makuj tamah do rabawa noo gó.
Luke 22:47 in Nadeb 47 Jesus ber'oot nä bä m', rakaja kän hajõk do ta wë. Judas, ta ma matëg 12 hedoo do see paah, sa pooj jé tabana. Ti m' Jesus wë Judas bana. Ta tapa tsanetsub wät. Kedëng do ky n'aa né paawä tii.
Luke 22:63 in Nadeb 63 Ti m', warahén Jesus hag'ããs do raky n'aa ejeets kän mäh, rarejãã mä tak'ëp.
Luke 23:7 in Nadeb 7 Ti m' Pirato ky n'aa napäh bä m' Jesus t'ĩĩ hẽnh naa, tamejũũ ramahũũm Eróts Ãn-Tipas häd näng do wë, Garirej häj n'aa wahë n'aa tabadoo do hyb n'aa. Jerusarẽnh panang bä Eróts bag'ããs dó ti noo gó.
John 1:11 in Nadeb 11 Ta karapee, Isaraéw buuj wë tabahyng, ti hadoo né hẽ, dooh ragado bä.
John 10:36 in Nadeb 36 hëd n'aa, “P'op Hagä Do maky n'aa rejãã”, bë banäng hã ỹỹ, “Ỹ P'op Hagä Do T'aah”, ỹ hanäng do hyb n'aa? Ỹ né hẽ, Ee P'op Hagä Do asëëw hõm doo, tah'yyb däng doo, wawẽẽ hẽ tamejõ hyng doo.
John 18:1 in Nadeb 1 Ti m', Jesus bahajaa bä kä taky n'aa etsẽẽ doo, ahõm kän mä ta ma matëg sa daheeh. Kapỹỹj madarong doo, Kidorõn häd näng do rabatsëg hõm. Tii bä tabanäng joom Oriib häd näng doo. Tii bä, joom banäng bä Jesus baym.
John 18:19 in Nadeb 19 Ti nuuj jé m', tób gó, P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do eaanh mä Jesus ta ma matëg ky n'aa, tametëëk do ky n'aa na-ããj hẽ.
John 18:28 in Nadeb 28 Ti m', Kajapas tób bä naa ramahũũm kän Jesus aj'yy Roma buuj Judah häj n'aa bagã n'aa tób hẽnh, Pirato häd näng do wë. Jati pé bäp paa m' tii. Judah buuj wahë n'aa Jesus man'aa doo, dooh rajëë pä bä Roma buuj tób gó. Rakarẽn mä baad ratayy rabawëh nä do hyb n'aa Pas-kowa tä n'aa.
John 19:34 in Nadeb 34 Ti warahén bejóh kän ta baa bä. Ti m' majyyw banyyh naëng mahang. Dajëp né kä m'.
Acts 3:13 in Nadeb 13 —P'op Hagä Doo, Abaraãm, Isak, Jakóh rah'yy kaha'eeh doo, ër wahë makũ rah'yy kaha'eeh doo, ti hanoo tak'ëp Jesus kawehëë däk hyb n'aa. Ti né hẽ bë an'oo däk paa ta wób sa moo gó tadajëp hyb n'aa. Baad né paawä Pirato beréd hõm tabahõm, bë ty n'aa ges'yyk.
Acts 4:30 in Nadeb 30 Man'oo ãã hã a hejój, nahëë enäh do ãã baheso hyb n'aa, ãã pehuunh hyb n'aa, ãã moo bok hyb n'aa ji hyb n'aa meuunh doo, Jesus a karom tsyt hẽ a wë kasëëw däk do häd gó —näk mä sa kyyh raky n'aa etsẽẽ bä.
Acts 10:38 in Nadeb 38 P'op Hagä Do hejój, ta Sahee na-ããj hẽ Jesus Nasaréh buuj tah'yyb mahũũm, P'op Hagä Do an'oo bä. Jé pad'yyt hẽ baad hadoo do Jesus moo wäd wät. Taheso sahõnh hẽ Dijab rejãã doo. Sahõnh hẽ ta ti Jesus bahajaa, ta sii P'op Hagä Do bawät do hyb n'aa. Bë ky n'aa napäh né hẽ ta tii.
Hebrews 7:26 in Nadeb 26 Ti hadoo pé né hẽ ji ky n'aa rod wahë n'aa heh'äät do ji karẽn. Baad tabahajaa ër tamasaa bä sahõnh hã. Baad ub ti P'op Hagä Do matym gó. Dooh baad nadoo do tamoo wäd bä. Dooh nesaa pé ta hã. Nesaa do moo bok do h'yyb nahado. Hỹ pong jé sahõnh hẽ sa bahä̃nh tabahadoo P'op Hagä Do an'oo bä.