2 Peter 2:10 in Nadeb 10 Tarejãã do mahang tak'ëp sa bahä̃nh tarejãã da nesaa do sa h'yyb säg karẽn do jawén habok do hyb n'aa nu meby n'aa näng do sa hã hanäng doo me moo bok doo, baad nahado bong do hajaa do P'op Hagä Do matym gó. Sa bahä̃nh P'op Hagä Do rejãã da tamejũũ do mak'yys doo. Sa hã hẽ ma matëg oow rah'yy kasab'ee. Rah'yy karẽn doo da ramoo bok. Dooh raky daheeh péh. Dooh rajeỹỹm pé ta tii. Ti hyb n'aa, dooh rajeỹỹm bä kabaj'aa do nes'aa padëëk do raky n'aa rejã bä.
Other Translations King James Version (KJV) But chiefly them that walk after the flesh in the lust of uncleanness, and despise government. Presumptuous are they, selfwilled, they are not afraid to speak evil of dignities.
American Standard Version (ASV) but chiefly them that walk after the flesh in the lust of defilement, and despise dominion. Daring, self-willed, they tremble not to rail at dignities:
Bible in Basic English (BBE) But specially those who go after the unclean desires of the flesh, and make sport of authority. Ready to take chances, uncontrolled, they have no fear of saying evil of those in high places:
Darby English Bible (DBY) and specially those who walk after the flesh in [the] lust of uncleanness, and despise lordship. Bold [are they], self-willed; they do not fear speaking injuriously of dignities:
World English Bible (WEB) but chiefly those who walk after the flesh in the lust of defilement, and despise authority. Daring, self-willed, they are not afraid to speak evil of dignitaries;
Young's Literal Translation (YLT) and chiefly those going behind the flesh in desire of uncleanness, and lordship despising; presumptuous, self-complacent, dignities they are not afraid to speak evil of,
Cross Reference Luke 19:14 in Nadeb 14 Ta karapee wób dooh ragenaag bä ta ti aj'yy. Ti hyb n'aa ramejũũ ta rod n'aa, ta jawén rabahõm hyb n'aa, hajõng häj n'aa bagã n'aa hã ramaher'oot hyb n'aa, rakanarẽn do ta ti aj'yy sa wahë n'aa tado bä.
Acts 23:5 in Nadeb 5 Ti m' Paw-Ro ky hadoo: —Wakãn haa, dooh ỹ hapëë bä P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do tado bä. P'op Hagä Do kyy kerih do hã hahỹỹ da takerih: “Maky n'aa rejã manä bë wahë n'aa” —näng mäh.
Romans 1:24 in Nadeb 24 Ti hyb n'aa kä P'op Hagä Do anoo nesaa doo, tak'ëp nu meby n'aa näng do sa h'yyb tym tak'ëp karẽn do ramoo bok sa hã hanäng doo me. Sa hub, sa hã hanäng doo, baad nado wäd ran'oo bä, tak'ëp nesaa do ta tii me sa da hadoo do sii hẽ ramoo bok do hyb n'aa.
Romans 8:1 in Nadeb 1 Ti hyb n'aa kä, dooh P'op Hagä Do ky n'aa ety wäd bä kä banesaa hẽnh jé Kristo Jesus hã h'yy kata däk doo.
Romans 8:4 in Nadeb 4 Tii d' tawén d'oo, baad had'op, P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do mejũũ doo da, ër bahado däk hyb n'aa, ëër, ta Sahee h'yyb mahũũm doo da habok doo, ji h'yyb säg karẽn doo da nado.
Romans 8:12 in Nadeb 12 Ti hyb n'aa kä wakãn haa hedoo doo, taw'ããts hẽ dooh ër ky dahé boo bä ji h'yyb säg ji hã mejũũ doo. Taw'ããts hẽ dooh ër aboo boo bä ji h'yyb säg karẽn doo da.
Romans 13:1 in Nadeb 1 Taw'ããts hẽ bë sahõnh hẽ bë ky daheeh hyb n'aa jewyk do ji rabag'ããs doo. Ta ti ỹ wén mejũũ, dooh P'op Hagä Do ky gabuuj nadoo pé ji wahë n'aa. P'op Hagä Do né hẽ ti hanoo ji wahë n'aa rabahadoo hyb n'aa.
1 Corinthians 6:9 in Nadeb 9 Nepäh bë hã, dooh P'op Hagä Do gado bä tabag'ããs bä nesaa do moo heb'ooh doo? Bë kawad'ii manä da. Ta patug nadoo do sii, ta ỹỹm nadoo do sii he'ỹỹh doo, kabarii hã h'yy ka'eeh doo, ta patug h'yyb rejãã doo, ta ỹỹm h'yyb rejãã doo, aj'yy ỹỹnh ked'oo do ta see aj'yy tagadoo doo, aj'yy, aj'yy sii he'ỹỹh doo,
2 Corinthians 10:3 in Nadeb 3 Badäk hahỹỹ bä ãã baboo né paawä, dooh ãã kamety bä sa hã badäk hahỹỹ hã habong do P'op Hagä Do nahapäh do rabahed'oo doo da sa majĩĩ hã.
Ephesians 4:19 in Nadeb 19 Rawao däk nesaa do ramoo bok do hã. Ti hyb n'aa dooh ranu mebyy wäd bä nesaa do ramoo bok do hã. Sa h'yyb karẽn do jawén rababoo had'yyt hẽ. Hajõng hedoo pé nu meby n'aa näng do ramoo boo had'yyt hẽ. Dooh rah'yy keba bä ta ti hedoo do hã. Kah'ũũm ta ti nesaa do rakarẽn doo.
Ephesians 5:5 in Nadeb 5 Baad ỹ karẽn bë bahapäh hahỹỹh: Sa ỹỹm nadoo do sii, sa patug nadoo do sii he'ỹỹh doo, nesaa do nu meby n'aa näng do sa hã hanäng doo me ramoo bong doo, sa ma rahyb n'aa h'ũũm do na-ããj hẽ, dooh ragado bä Kristo P'op Hagä Do daheeh rabag'ããs doo bä. Sa ma rahyb n'aa h'ũũm doo, kabarii hã h'yy kaha'eeh do hadoo, sa ma hã rah'yyb padëëk do hyb n'aa. Dooh P'op Hagä Do hã rah'yy kae heh'äät ta tii.
Colossians 3:5 in Nadeb 5 Ti hyb n'aa, taw'ããts hẽ bë gawats'iik sahõnh hẽ baad nadoo do badäk hahỹỹ hã ji h'yyb säg karẽn doo. Bë aä̃ manä bë ỹỹm nadoo do sii, bë patug nadoo do sii. Bë moo boo manä nesaa do nu meby n'aa näng do bë hã hanäng doo me. Taw'ããts hẽ bë gawats'iik ta wób hedoo pé nesaa do ji h'yyb säg karẽn doo. Bë hyb n'aa hũũm manä bë ma. Jé ta ma hã hyb n'aa h'ũũm doo, ta ma hã tah'yy ka'eeh tii, dooh P'op Hagä Do hã tah'yy kae bä.
1 Thessalonians 4:7 in Nadeb 7 Ër P'op Hagä Do atsyyd wät, baad had'yyt hẽ ër babok hyb n'aa ta wë. Dooh ër tatsyyd bä nesaa doo gó ër babok hyb n'aa.
Titus 1:7 in Nadeb 7 P'op Hagä Do wë Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hagã n'aa moo wät do hyb n'aa, taw'ããts hẽ baad ub had'yyt hẽ tabawät, dooh rahapäh pé ta hã baad nadoo doo. Taw'ããts hẽ dooh h'yy kasab'ee do tado bä tii. Taw'ããts hẽ dooh kawaj'ããn yb tado bä. Taw'ããts hẽ dooh jarakë hedoo do heëëk do tado bä. Taw'ããts hẽ dooh kahep'uuk do tado bä. Taw'ããts hẽ dooh dajẽẽr jawén hawät do tado bä.
Hebrews 13:4 in Nadeb 4 Taw'ããts hẽ bë sahõnh hẽ bë hyb n'aa jew'yyk ji katëë doo. Masuuj nado tii. Taw'ããts hẽ ỹỹnh patug dooh ta ỹỹm tawad'ii bä ỹỹnh see wë. Taw'ããts hẽ ỹỹnh na-ããj hẽ dooh tawad'ii bä ta patug. Tii d' ỹ wén her'oot, baad nadoo do hã P'op Hagä Do ky n'aa etyy da sa ỹỹm nadoo do sii, sa patug nadoo do sii ha'ỹỹh doo.
1 Peter 2:13 in Nadeb 13 Kristo, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo, ër babok do hã takawehëë däk do hyb n'aa, taw'ããts hẽ bë ky daheeh sahõnh hẽ hyb n'aa jewyk do ji rabag'ããs doo. Bë ky dahé Roma buuj sa wahë n'aa heh'äät ub doo.
2 Peter 3:3 in Nadeb 3 Taw'ããts hẽ baad bë bahapäh hahỹỹh: Jesus matëëh do pooj jé ti abok da nesaa do sa h'yyb karẽn do jawén habok doo, Jesus matëëh do ky n'aa rawajehëët doo.
Jude 1:6 in Nadeb 6 Bë hyb n'aa es'ee na-ããj hẽ nyy da Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do bad'oo ããs wób sa hã. Ta ti ããs wób dooh paa rah'yy gadeja bä sa hã P'op Hagä Do anoo do hã rabag'ããs do hã, raty n'aa ges'yyk rababong do paa rawén beréd hõm tii. T'õp gadagyp doo gó baad rakamaw'yyd däg had'yyt hẽ Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do an'oo bä, ta tii bä ragada hyb n'aa sahõnh hẽ P'op Hagä Do ky n'aa etyy noo gó sa hã taky n'aa etyy doo.
Jude 1:10 in Nadeb 10 Mikéw bad'oo doo da nado nanäng ajyy bë mahang kamekuuj däk do rabad'oo. Tak'ëp baad nadoo doo me raky n'aa rejãã ranahapäh do hã. Har'ëëng h'yy ganenäh do hadoo tii. Jããm hẽ rahapäh rah'yy karẽn doo. Jããm hẽ ti jawén rababok. Rah'yy karẽn do jawén rababok doo, ti né ti sa hã rejãã doo.
Jude 1:16 in Nadeb 16 Sahõnh hẽ hã raky n'aa hajẽẽw had'yyt hẽ. Raher'ood had'yyt hẽ ti sa hã dooh baad tado bä ti ta wób ramoo bok doo. Nesaa do sa h'yyb karẽn do jawén rababoo had'yyt hẽ. Sa hã hẽ rah'yy kasab'ee sa ky n'aa hã. J'ooj madäk doo me ta wób hã raj'aa etsë ky ken'yym doo me, sa daaj hẽ rakarẽn do ragadoo hyb n'aa.
Jude 1:18 in Nadeb 18 Hahỹỹ d' paa sa kyyh bë hã: “Jesus matëëh do pooj jé, ti abok da nesaa do sa h'yyb karẽn do jawén habok doo, bë raky n'aa wajehëët doo”, näk paa sa kyyh.