1 Timothy 2:7 in Nadeb 7 Ta ti ky n'aa ỹ baher'oot hyb n'aa ỹ P'op Hagä Do wén sëëw hõm, ta ky n'aa rod, ta mejũũ do ỹ bahadoo hyb n'aa, Judah buuj nadoo do sa hã ỹ ma metëëk hyb n'aa Jesus hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa kä. Ỹ tasëëw hõm panyyg baad hadoo do ỹ ma metëëk hyb n'aa sa hã. Dooh daap ỹ menä bä. Né hup ỹ né hẽ tii.
Other Translations King James Version (KJV) Whereunto I am ordained a preacher, and an apostle, (I speak the truth in Christ, and lie not;) a teacher of the Gentiles in faith and verity.
American Standard Version (ASV) whereunto I was appointed a preacher and an apostle (I speak the truth, I lie not), a teacher of the Gentiles in faith and truth.
Bible in Basic English (BBE) And of this I became a preacher and an Apostle (what I say is true, not false,) and a teacher of the Gentiles in the true faith.
Darby English Bible (DBY) to which *I* have been appointed a herald and apostle, (I speak [the] truth, I do not lie,) a teacher of [the] nations in faith and truth.
World English Bible (WEB) to which I was appointed a preacher and an apostle (I am telling the truth in Christ, not lying), a teacher of the Gentiles in faith and truth.
Young's Literal Translation (YLT) in regard to which I was set a preacher and apostle -- truth I say in Christ, I do not lie -- a teacher of nations, in faith and truth.
Cross Reference John 7:35 in Nadeb 35 Ti m' Judah buuj sa wahë n'aa rabaher'oot ta tii d' tedoo do ky n'aa. Dooh tagah'ood nä bä sa hã taher'oot doo. Hahỹỹ da m' sa kyyh: —N'yy hẽnh g'eeh tabahõm ãã naw'yyt, tahanäng doo? Gereg sa panang hẽnh g'eeh ti tahahõm, ër wakããn wób rahabong hẽnh? Gereg buuj g'eeh tama met'ëëg kän?
Acts 9:15 in Nadeb 15 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Ahõm nä. Ahõm né hẽ t'ĩĩ hẽnh. Ỹ asëëw däk panäk ỹ n'aa tabahadoo hyb n'aa, këh ỹ n'aa tabaher'oot hyb n'aa Judah buuj nadoo do sa hã, sa wahë n'aa sa hã, Isaraéw buuj sa hã na-ããj hẽ —näng mäh.
Acts 14:27 in Nadeb 27 Rakajaa bä kä m' Ãn-Tijoka bä, ramejũũ Jesus hã h'yy ka'eeh do rakata padëëk hyb n'aa. Ti m' raher'oot sa hã sahõnh hẽ P'op Hagä Do mo haj'aa sa hã raheboo nä hẽnh. Raher'oot na-ããj hẽ m', Judah buuj nadoo do sa hã Jesus an'oo däg kän ta hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa.
Acts 22:21 in Nadeb 21 Ti taky hadoo hã ỹỹ: “Ahõm nä, õm ỹ mejũũ dawëë, Judah buuj nadoo do sa mahang”, näng mäh.
Acts 26:17 in Nadeb 17 Õm da ỹ ed'ëëp Judah buuj, Judah buuj nadoo do sa moo gó naa õm rarejã bä. Judah buuj nadoo do sa mahang õm ỹ mejũũ hỹỹ kä,
Acts 26:20 in Nadeb 20 Nayyw hẽ kä ỹ baher'ood kän Jesus ky n'aa Damas-Ko bä habong do sa hã, ta jawén Jerusarẽnh bä habong do sa hã, sahõnh hẽ Judah häj n'aa bä habong do sa hã kä. Ỹ maher'oot na-ããj hẽ Judah buuj nadoo do sa hã. Sa hã ỹ her'oot nesaa do raberéd hõm hyb n'aa, P'op Hagä Do hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa kä. Ỹ her'oot sa hã, baad rababok hyb n'aa, baad ub ji bahapäh hyb n'aa nesaa do reréd hõm doo, P'op Hagä Do hã rah'yy kae däk doo.
Romans 1:9 in Nadeb 9 Bë ỹ ky n'aa ets'ẽẽ had'yyt hẽ. P'op Hagä Do hapäh ỹ ky n'aa etsẽẽ bëëh. Ta wë t'õp hëp ỹỹ gó naa ỹ moo wät, ta T'aah ky n'aa ỹ maher'ood hõm. Ta hã ỹ ky n'aa etsẽẽ, takarẽn bä tabanoo hyb n'aa ta tyw n'aa, bë ỹ bahehëën hyb n'aa.
Romans 9:1 in Nadeb 1 Séd hã ỹ h'yy kata däk do hyb n'aa Kristo hã, né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot do hã. Dooh daap ỹ menä bä. Hëp ỹỹ gó P'op Hagä Do Sahee bawät do hyb n'aa, te hub né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo, baad hëp ỹ metëëh hã ỹỹ:
Romans 10:14 in Nadeb 14 Ti hado né paawä, nyy d' raky n'aa etsẽẽ g'eeh, dooh ta hã rah'yy kae bä? Nyy da Jesus Kristo hã rah'yy ka'eeh da g'eeh, dooh raky n'aa napëë bä ta ky n'aa? Nyy da raky n'aa napäh da, tananyy bä ta ky n'aa sa hã maher'oot doo?
Romans 11:13 in Nadeb 13 Bëëh, Isaraéw buuj nadoo do hã ỹ maher'oot hỹỹ kä. Ỹ Kristo asëëw hõm, ỹ tamejũũ, Isaraéw buuj nadoo do mahang ta ky n'aa ỹ ma metëëk hyb n'aa. Ti hyb n'aa tak'ëp ỹ kamahä̃n ta ti hã ỹ tamejũũ doo, tak'ëp ỹ wén hyb n'aa tam'aah.
Romans 15:16 in Nadeb 16 Judah buuj nadoo do mahang Kristo Jesus panäg n'aa ỹ bahadoo hyb n'aa. P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh doo, P'op Hagä Do matym n'aa manaa do hadoo ỹỹh. Judah buuj nadoo do hã ỹ maher'oot P'op Hagä Do panyyg hanäm doo, P'op Hagä Do matym n'aa hadoo P'op Hagä Do gen'aak do rabahadoo hyb n'aa, P'op Hagä Do Sahee sa h'yyb gó moo wät do hyb n'aa, tsyt hẽ nesaa do mahä̃nh kasëëw hõm do rabahadoo hyb n'aa kä.
2 Corinthians 11:31 in Nadeb 31 Dooh daap ỹ menä bä P'op Hagä Do ji j'aa etsëë had'yyt doo, Jesus Kristo Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do h'yy kaha'eeh doo, ta Yb, hapäh.
Galatians 1:20 in Nadeb 20 P'op Hagä Do matym gó bë ỹ maher'oot: Te hub né hẽ hahỹ ỹ erih doo. Dooh ỹ noo kanesa bä.
Galatians 2:9 in Nadeb 9 Ti m', Tsijaag, Peed, Jowãw daheeh, Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa hyb n'aa jew'yyk do ky n'aa enäh doo, rabahapäh bä nyy da P'op Hagä Do ỹ tasëëw hõm tsyt hẽ, Judah buuj nadoo do mahang ỹ moo wät hyb n'aa, Béh-Nabéh daheeh ỹ ragadoo sa h'yyb hataa ãã bahado däk hyb n'aa kä. Sa moo hub me ãã redëng tii bä, ãã ragadoo rametëëh hyb n'aa ta tii hã. Sa sii ãã kaner'oot noo gó, baad ub sa hã Judah buuj nadoo do mahang ỹ Béh-Nabéh daheeh ãã moo bok hyb n'aa. Ti nuuj jé Judah buuj mahang ramoo bok tii.
Galatians 2:16 in Nadeb 16 Dooh né paawä baad nadoo do moo heb'ooh do ër ado bä paawä, ër hapäh, jããm hẽ Jesus Kristo hã ji h'yy ka'eeh do hyb n'aa baad ji wén hado däk P'op Hagä Do matym gó. Jããm hẽ Jesus hyb n'aa ji tagadoo. Dooh Mosees ky n'aa jaw'yyk do ji ky daheeh do hyb n'aa tado bä. Ër na-ããj hẽ, Judah buuj, Kristo Jesus hã ër h'yy kae däk baad ër bahado däk hyb n'aa P'op Hagä Do matym gó, ër tagadoo hyb n'aa. Dooh Mosees ky n'aa jaw'yyk do ji ky daheeh do hã ër daab yb wäd bä. Dooh hajaa pé baad tabahado däk P'op Hagä Do matym gó Mosees ky n'aa jaw'yyk do mejũũ do taky daheeh do hyb n'aa.
Galatians 3:9 in Nadeb 9 Ti hyb n'aa, sahõnh hẽ Kristo hã h'yy ka'eeh do tii, Abaraãm h'yy ka'eeh doo da h'yy ka'eeh doo, ragadoo da Abaraãm hã P'op Hagä Do ky n'aa edëng do paah.
Ephesians 3:7 in Nadeb 7 P'op Hagä Do ky enyym do hyb n'aa wë ỹỹ, ta hejój hã ỹ tabanoo do hyb n'aa, hã ỹ taban'oo däk ta ti ky n'aa hanäm do panäg n'aa ỹ bahadoo hyb n'aa.
1 Timothy 1:11 in Nadeb 11 Baad hadoo do ky n'aa ỹ hanäng doo, baad tabadäng P'op Hagä Do ky n'aa hanäm do hã. Ti né hẽ ta T'aah ky n'aa hanäm do P'op Hagä Do anoo hã ỹỹ, ỹ metëëk hyb n'aa ta wób sa hã. P'op Hagä Doo, baad had'op doo, ër weh'ëëh do ky n'aa né tii.
2 Timothy 1:11 in Nadeb 11 P'op Hagä Do ỹ tasëëw hõm, ta ti ky n'aa rod, Jesus mejũũ do na-ããj hẽ ỹ bahadoo hyb n'aa, ỹ ma metëëk hyb n'aa ta ky n'aa.
2 Peter 2:5 in Nadeb 5 Dooh na-ããj hẽ P'op Hagä Do t'yyd mehĩĩn bä ta hã waneh'ëëh do p'ooj ub habok doo, hag'yyp do tamejũũ noo gó sa wë. Jããm hẽ Nowéh tabed'ëëp naëng hag'yyp do mahä̃nh, setsi ta sii habok do sii hẽ. Nowéh tii, ta wób tamaher'ood had'yyt hẽ P'op Hagä Do karẽn doo da rababok hyb n'aa paawä.