Hebrews 6:4 in Macushi 4 Tiaron pensa Paapaya tiaronkon esenupa tîrî pepîn. Maasa pra o'non ye'ka pe pena innape Paapa kupîtîpono'san enna'posa' ya te'ma'pîkon pî', î' kai'ma mîrîrî tînkupî'pîkon pî' to' enpenata e'painon inî'rî? To' enpenata eserîke pra awanî. Maasa pra inkamoro wanî'pî Paapa epu'nenan pe. Moropai Paapa nîtîrî'pî ka' poinon epu'tî'pî to'ya. Moropai inkamoroya Morî Yekaton Wannî yapisî'pî.
Other Translations King James Version (KJV) For it is impossible for those who were once enlightened, and have tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Ghost,
American Standard Version (ASV) For as touching those who were once enlightened and tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Spirit,
Bible in Basic English (BBE) As for those who at one time saw the light, tasting the good things from heaven, and having their part in the Holy Spirit,
Darby English Bible (DBY) For it is impossible to renew again to repentance those once enlightened, and who have tasted of the heavenly gift, and have been made partakers of [the] Holy Spirit,
World English Bible (WEB) For concerning those who were once enlightened and tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Spirit,
Young's Literal Translation (YLT) for `it is' impossible for those once enlightened, having tasted also of the heavenly gift, and partakers having became of the Holy Spirit,
Cross Reference Matthew 5:13 in Macushi 13 Jesusya to' yenupa ko'mannîpî'pî. Ta'pîiya: —Amîrî'nîkon yeseru wanî pan warantî morî pe pemonkonyamî' pîika'tîton pe. Tîîse inî'mîra pan enasa' ya, morî pe awanî pepîn. Ipo'mîra awanî. Pan pe awanî pepîn. Moropai mîrîrî wanî î' pe pra rî. Moropai mîrîrî papo to'ya poro pona pemonkonyamî'ya mîrîrî yaki'tapapîtî tuutîkon kaisarî.
Matthew 7:21 in Macushi 21 Ta'pî Jesusya: —Tamî'nawîronkonya taa kupî sîrîrî upî': “Anna yepotorî”, taa to'ya. Tîîse tamî'nawîrî inkamoro mîrîrî taatîpono'san wîtî pepîn Paapa pia. Tîîse manni'kan neken î' itu'se uyun Paapa e'to' manni' yawîrî ikonekanenan, inkamoro neken wîtî iipia, ipemonkono pe.
Matthew 12:31 in Macushi 31 —Mîrîrî wenai tauya sîrîrî apî'nîkon. Î' rî imakui'pî warayo'kon nîkupî'pî mîrîrî kupî Paapaya tamî'nawîrî tîîwanmîra. Moropai imakui'pî pe Paapa winîkîi to' eseurîmato'kon, mîrîrî kupîiya tîîwanmîra. Tîîse anî' eseurîma ya Morî Yekaton Wannî winîkîi, Makui pe awanî mîrîrî kai'ma, imakui'pî pe mîrîrî kupî Paapaya pepîn tîîwanmîra. Tîîse aako'mamî ipatîkarî imakui'pî pe Paapa winîkîi.
Matthew 12:45 in Macushi 45 Moropai mîîkîrî o'ma' wîtî iipiapai tiaronkon o'ma'kon etai tarakkîrî to' ko'manto'pe kai'ma. Mîîkîrîya tiaronkon o'ma'kon enepî asakî'ne mia' pona tîîmo'tai kaisarî. Inî' panpî' imakui'san enepîiya mîîkîrî warayo' ya' inkamoro ko'manto'pe. Inkamoroya mîîkîrî taruma'tî mararî pra. Pena e'mai' pe imakui'pî tîwanî'pî yentai mîîkîrî warayo' yeseru wanî. Maasa pra inkamoro wanî ye'nen itewan ya'. Mîrîrî warantî awanî pe man, imakui'pî sîrîrî pankon pemonkonyamî' yarakkîrî —ta'pî Jesusya.
Luke 10:19 in Macushi 19 —Maasa pra Uurîya pu'kuru meruntî tîrî'pî aapia'nîkon, ye'katon îkîi yaki'tapakonpa kai'ma, umaimu pe, moropai yeki'katon mari'tî yaki'tapakonpa. Moropai tamî'nawîron imakui'pî ku'nenan awinîkîi'nîkon yentai pu'kuru awanîkonpa umaimu pe. Amoronkon epu'tîya'nîkon namai meruntî tîrî'pîuya.
Luke 11:24 in Macushi 24 Mîrîrî pî' Jesus eseurîma ko'mannîpî'pî: —Pemonkon yapai teepa'ka tîpo o'ma' asarî ko'mannîpî tuna ton pîn ya pî' tîpata'se' ton yuwa pî' teerî'kapîpa. Tîîse eporî tîuya pra tîwanî ya taiya: “Kaane enna'poi wa'ta uyewî' ta, yapai epa'ka ne'tîkini ya'”, taiya.
John 3:27 in Macushi 27 Joãoya ta'pî: —Î' rî eporî eserîke pra man Paapaya itîrî pra awanî tanne.
John 4:10 in Macushi 10 Jesusya yuuku'pî: —Paapa nîtîrî'pî epu'tîya ya, moropai anî' pe tîwuku ton esatîtîpon epu'tîya ya, ipî' awuku ton esatî'pîya e'painon. Moropai itîrî'pîuya e'painon aako'manto' ton tîînen ipatîkarî.
John 6:32 in Macushi 32 Moropai Jesusya ta'pî to' pî': —Moisés nurî'tî nîtîrî'pî pepîn mîrîrî penaronkon yuu ton, ˻tîîse mîrîrî Paapa nîtîrî'pî˼. Tîîse uyun nîtîrî sîrîrîpe aapia'nîkon yairon, ayukon ton ka' poinon.
John 15:6 in Macushi 6 Ipantakon imo'kasa' awa'pi'tasa' yannuku to'ya. Mîrîrî soroka to'ya apo' ya' aaranto'pe. Mîrîrî warantî anî' ko'mamî pra awanî ya uupia, mîîkîrî yenumî Paapaya pe man.
Acts 8:20 in Macushi 20 Tîîse imaimu yuuku'pî Pedroya: —Atîkî apo' ya' atînirurî yarakkîrî, maasa pra Paapa meruntîri anennapai wai kai'ma eesenumenka yairî pra —ta'pîiya.
Acts 10:45 in Macushi 45 Mîrîrî ye'nen Judeuyamî' pepîn eseurîma tiaron mai ta, eta'pî Judeuyamî' Pedro yarakkîrî iipî'sanya Paapa yapurî'pî to'ya. Morî pe anna pîika'tîsa' Paapaya sîrîrî taa to'ya eta'pî Judeuyamî'ya. Mîrîrî pî' innape Jesus ku'nenan Judeuyamî' Jope poi iipî'san Pedro yarakkîrî esewankono'ma'pî kure'ne to' pî'. Ta'pî to'ya: —A'kî, Paapaya Judeuyamî' pepîn pia nîrî Morî Yekaton Wannî tîrî ka'rî uurî'nîkon warantî —ta'pî to'ya. Mîrîrî ye'nen Pedroya ta'pî to' pî':
Acts 11:17 in Macushi 17 —Pena ta'pî Joãoya yawîrî innape Judeuyamî' pepînya Paapa winîpainon Morî Yekaton Wannî ko'mamî to' esa' pe. Mîîkîrî uurî'nîkon esa' pe awanî manni' innape Uyepotorîkon pe Jesus Cristo kupî yai uyesa'kon pe eena'pî. Mîrîrî ye'nen anî' kin uurî Paapa yentai e'ku'to'pe? —ta'pî Pedroya.
Acts 15:8 in Macushi 8 A'kî, Paapaya tamî'nawîronkon yewan epu'nenya Morî Yekaton Wannî yarima'pî to' esa' pe aako'manto'pe uurî'nîkon pia yarima'pî tîuya warantî. Mîrîrî wenai epu'tî pî' uurî'nîkon man innape to' e'pîika'tîsa' man.
Romans 1:11 in Macushi 11 Maasa pra uurî esenumenkato' wanî kure'ne amîrî'nîkon anera'mapai. Akore'ta'nîkon wanî ya, amîrî'nîkon anenupapai wai, mîrîrî ayenupatou'ya'nîkon wenai, inî' panpî' meruntî ke eenakonpa.
1 Corinthians 13:1 in Macushi 1 Tamî'nawîronkon pemonkonyamî' maimu kupîuya ya morî pe, moropai inserîyamî' maimu nîrî kupîuya ya, tîîse e'sa'namato' ton pra awanî ya, î' pe pra rî awanî e'painon. Î' rî tauya ya, tauya se' tapairî, turun turun taawon warantî, maasa pra tiaron yeurîmauya umaimu ke neken, mîîkîrî tîsa'namai pra.
Galatians 3:2 in Macushi 2 Tarîpai ayekaranmapouya'nîkon sîrîrî, Paapa winîpainon Morî Yekaton Wannî yapisî'pîya'nîkon Moisés yenupanto' rî'pî kupîya'nîkon wenai? Innape Jesus Cristo yekare kupîya'nîkon wenai ka'rî? Tarîpai umaimu yu'tî.
Galatians 3:5 in Macushi 5 Paapaya Morî Yekaton Wannî tîrî aapia'nîkon, moropai anî' nîkupî pepîn kupî ya akore'ta'nîkon, mîrîrî Moisésya yenupanto' rî'pî kupîya'nîkon wenai? Mîrîrî wenai pra, tîîse Cristo yekare etaya'nîkon wenai, innape ikupî'pîya'nîkon wenai.
Ephesians 2:8 in Macushi 8 Maasa pra epe'mîra Paapa nîtîrî'pî wenai amîrî'nîkon e'pîika'tîsa', innape ikupîya'nîkon ye'nen. Itu'se amîrî'nîkon e'to' wenai pra, î' ankupî'pîkon wenai pra, tîîse amîrî'nîkon repa'pîiya epe'mîra.
Ephesians 3:7 in Macushi 7 Epe'mîra tîntîrî tîrî'pî Paapaya uupia, moropai kure'ne meruntî ke urepa'pîiya, tîmaimu ekareme'to'peuya. Mîrîrî wenai, Paapaya uurî yaipontî'pî sîrîrî itekare ekareme'to'peuya.
Ephesians 4:7 in Macushi 7 Tiwin pî' si'ma, uurî'nîkonya ukaisarî'nîkon Cristo nîtîrî yapisî'pî, itîrîiya pîkîrî.
1 Timothy 4:14 in Macushi 14 Ankupî pe Paapa nekaremekî'pî kî'kupîi aawanmîra. Maasa pra aapia epu'nen tîrî'pîiya ikupîpa. Pena manni'kan Paapa maimu ekareme'nenanya ekaremekî'pî, soosi esanon epîrema yai apu'pai pona tenyakon tîtîse, Paapa esenyaka'mato' kupîpa. Mîrîrî yai ta'pî to'ya: —Amîrî menkasa' Paapaya tîmîrî ton pe eesenyaka'mapa.
2 Timothy 2:25 in Macushi 25 Tîîse mîîkîrîya itekare anetapai'nîkon pepîn yeurîma e'pai awanî tînîn pî'. Maasa pra mîrîrî wenai Paapaya to' enpenatato' ton tîrî yai pra. Mîrîrî tîpo innape ikupî to'ya.
2 Timothy 4:14 in Macushi 14 Timóteo, tîwarî mîsi' Alexandre pî', manni' ferro pî' teesenyaka'masen. Mîîkîrî man kure'ne îri pe itekare unekaremekîkon winîkîi. Uwinîkîi imakui'pî kupî'pîiya mararî pra. Tîîse mîîkîrî taruma'tî Uyepotorîkonya pe man imakui'pî inkupî'pî wenai.
Hebrews 2:4 in Macushi 4 Moropai yairî awanî epu'tî'nîkon maasa pra Paapaya anî' nîkupî eserîkan pepîn tu'kan kupî to'ya emapu'tî'pî. Moropai tiwin pî' to' tîîse to' nîkupî ton meruntî tîrî'pî Paapaya si'ta to' kaisarî Morî Yekaton Wannî wenai. Î' kai'ma itu'se tîwanî yawîrî itîrî'pîiya. Mîrîrî ye'nen yairon pe pu'kuru awanî epu'tî uurî'nîkonya.
Hebrews 10:26 in Macushi 26 Maasa pra yairon pu'kuru Paapa maimu eta tîpo tîpu'se imakui'pî kupî pî' ko'mannî ya, inî'rî mîrîrî mo'kanen ton eporî eserîke pra man. Paapa maimu pîinama pra tanne tiaron untîrîkon ton pra man imakui'pî yepe' ton.
Hebrews 10:32 in Macushi 32 Maasa enpenatatî. Pena Jesus yekare etaya'nîkon yai, innape ikupî'pîya'nîkon, yairî awanî epu'tî'pîya'nîkon. Mîrîrî wenai tu'ke awe'taruma'tî'pîkon. Tîîse mîrîrî rumakaya'nîkon pra awanî'pîkon. Yapîtanîpî pî' aako'mamî'pîkon.
Hebrews 12:15 in Macushi 15 Aka tîwarî e'tî, anî'ya tîîpîika'tîto' Paapaya yewanmîrî namai, iipiapai aatarimakî namai. Aka mîîkîrî ke'nen manni' mî'nî ye' aro'tasa' manni' warantî maasa pra mîrîrî mî'nî ye' arentasa' ya morî pe tîwe'sen kore'ta mîrîrîya to' taruma'tî. Mîrîrî warantî pra e'tî teekore'mai pra tiaronkon winîkîi.
James 1:17 in Macushi 17 Tamî'nawîrî morî tekenan Paapa winîpai tui'sen. Mararî mîrikkî imakui'pî ton pîn. Pata weiyu ton konekatîpon mîîkîrî, morî. Moropai pata weiyu mo'ta warantî Paapa wanî pepîn. Teseru miakanmaiya pepîn. Tîîse morî teseru kupî pî' aako'mamî.
2 Peter 2:20 in Macushi 20 Tîîse imakui'pî, nura teserukon winîpai anî' e'pîika'tî ya, innape Uyepotorîkon, Upîika'tînenkon, Jesus Cristo ku'sa' tîuya'nîkon wenai, moropai mîîkîrî enna'po ya, te'ma'pî pî', imakui'pî kupî pî', itentai pu'kuru imakui'pî ena. Mîîkîrî yeseru ena pena e'mai' pe teseru wanî'pî yentai, imakui'pî ya' awenna'posa' ye'nen.
1 John 5:16 in Macushi 16 Yairî pra e'nîto' wanî imakui'pî pe Paapa pia tamî'nawîrî. Moro awanî imakui'pî anî'ya ikupî ya Paapaya ikupî pepîn tîîwanmîra. Moropai awanî imakui'pî, mîrîrî ye'ka kupî yai ekaremekî ya Paapa pî' tîîwanmîra ikupîiya. Mîrîrî ye'ka imakui'pî kupî tiaronya era'maya'nîkon ya, ipî' meseurîmatîi Paapa yarakkîrî. Mepîrematîi. Paapa pî' mesatîi ipatîkarî tîîpia mîîkîrî ko'manto' ton tîîto'peiya. Tîîse imakui'pî moro man tiaron. Mîrîrî ye'ka kupî anî'ya ya, Paapaya ikupî pepîn tîîwanmîra. Mîrîrî ye'ka kupîtîpon ko'mamî pe man ipatîkarî apo' ya'. Mîrîrî ye'ka kupîtîpon pî' meseurîmatîi Paapa yarakkîrî tauya pepîn.