Hebrews 5:7 in Macushi 7 Pena tarî non po tîîko'mamî yai Jesus epîrema'pî. Meruntî ke, moropai tîkarau ye'ka pe Paapa pî' esatî'pîiya tîîsa'mantato' winîpai tîpîika'tîto'peiya. Moropai Paapaya mîîkîrî maimu eta'pî maasa pra tîîpia eeturumakasa' epu'tî tîuya ye'nen.
Other Translations King James Version (KJV) Who in the days of his flesh, when he had offered up prayers and supplications with strong crying and tears unto him that was able to save him from death, and was heard in that he feared;
American Standard Version (ASV) Who in the days of his flesh, having offered up prayers and supplications with strong crying and tears unto him that was able to save him from death, and having been heard for his godly fear,
Bible in Basic English (BBE) Who in the days of his flesh, having sent up prayers and requests with strong crying and weeping to him who was able to give him salvation from death, had his prayer answered because of his fear of God.
Darby English Bible (DBY) Who in the days of his flesh, having offered up both supplications and entreaties to him who was able to save him out of death, with strong crying and tears; (and having been heard because of his piety;)
World English Bible (WEB) He, in the days of his flesh, having offered up prayers and petitions with strong crying and tears to him who was able to save him from death, and having been heard for his godly fear,
Young's Literal Translation (YLT) who in the days of his flesh both prayers and supplications unto Him who was able to save him from death -- with strong crying and tears -- having offered up, and having been heard in respect to that which he feared,
Cross Reference Matthew 26:28 in Macushi 28 Jesusya ta'pî: —Sîrîrî wanî sîrîrî umînî. Tu'kankon nîkupî'pî imakui'pî yepe' pe i'kamouya kupî sîrîrî. Mîrîrî wenai Paapaya tu'kankon nîkupî'pî kupî e'painon tîîwanmîra, ekaremekî'pî tîuya yawîrî —ta'pîiya.
Matthew 26:52 in Macushi 52 Tîîse Jesusya ta'pî: —Kaane, mîrîrî warantî pra, ayetawarai yeka'makî iwon ya'. Maasa pra etawara ke epîpainon wanî ya, mîîkîrî sa'manta e'pai awanî etawara kamo pe —ta'pî Jesusya.
Matthew 27:46 in Macushi 46 Moropai ko'mamîiya 3 horas tîîse, Jesus entaime'pî meruntî ke: —Eloi, Eloi lamá sabactâni? —ta'pîiya tîmaimu ta. Paapa, uyun, î' wani' awanî ye'nen urumaka pî' nan? taato' mîrîrî umaimukon ta.
Matthew 27:50 in Macushi 50 Moropai Jesus entaime'pî meruntî ke tiwin kano'pî pe moropai tekaton eeturumaka'pî, aasa'manta'pî.
Mark 14:32 in Macushi 32 Moropai Jesus yarakkîrî to' ewomî'pî Oliveira ye'kana' pî'. Oliveira ye'ka ese' Getsêmani. Moropai Jesusya ta'pî tînenupa'san pî': —Tarî ereutatî uyun Paapa yarakkîrî eseurîma tanne.
Mark 15:34 in Macushi 34 Wei autîsa' tanne Jesus entaime'pî aronne. —Eloi, Eloi, lamá sabactâni —ta'pîiya tîmaimu ta. —Paapa, Paapa, î' wani' awanî ye'nen urumakaya sîrîrî? —taato' mîrîrî umaimukon ta.
Mark 15:37 in Macushi 37 Meruntî ke Jesus entaime'pî. Moropai aasa'manta'pî.
Luke 22:41 in Macushi 41 Mîrîrî taa tîpo to' pî' Jesus atarima'pî to' piapai aminke pu'kuru pra. Moropai mîîkîrî e'sekunka'pî miarî moropai eepîrema'pî.
Luke 23:46 in Macushi 46 Mîrîrî pe rî Jesus entaime'pî meruntî ke aronne. Ta'pîiya Paapa pî': —Paapa, uyekaton rumakauya sîrîrî aapia —ta'pîiya. Mîrîrî taa tîpo mîîkîrî sa'manta'pî.
John 1:14 in Macushi 14 Mîîkîrî Mai esenpo'pî pemonkon pe. Uurî'nîkon kore'ta aako'mamî'pî. Morî pu'kuru iteseru era'ma'pî annaya. Mîrîrî wenai î' kai'ma iyun Paapa yeseru wanî epu'tî'pî annaya. Innape pu'kuru awanî, morî pe pu'kuru mîîkîrî e'to' wanî, tiwinan Paapa munmu yeseru pe.
John 11:35 in Macushi 35 Jesus karawa'pî.
John 11:42 in Macushi 42 Tîwîrî rî umaimu etanen amîrî. Epu'tî pî' wai. Tîîse uwoi to' mannan wanî epu'tî to'ya pra. Anarima'pî pe wanî epu'to'pe to'ya, taa pî' wai apî'.
John 12:27 in Macushi 27 Jesus eseurîma ko'mannîpî'pî: —Uyekaton esewankono'man pî' man. Î' tauya e'painon? Paapa, umo'kakî e'taruma'tîto' winîpai tauya pepîn maasa pra sîrîrî warantî e'taruma'tîi iipî'pî uurî.
John 17:1 in Macushi 1 Mîrîrî taa tîpo, Jesusya tenu yanumî'pî ka' yekaya. Moropai eepîrema'pî. Paapa pî' ta'pîiya: —Paapa, uweiyu eseposa' man. Ipîkku pe e'to' yenpokî, ipîkku pe awe'to' yenpoto'peuya. Morî pe pu'kuru awanî, meruntî ke awanî epu'to'pe tamî'nawîronkonya.
John 17:4 in Macushi 4 Esenyaka'mato' pe antîrî'pî aretî'ka'pîuya. Mîrîrî wenai meruntî ke awanî, morî pe awanî yenpo'pîuya tamî'nawîronkon pî'.
Romans 8:3 in Macushi 3 Mîrîrî Moisés nurî'tîya yenupanto' nîmo'ka eserîkan pepîn a'tu'mîra e'nî wenai. Mîrîrî uyeserukon imakui'pî kupî pî' ko'mannî emapu'tînen mo'ka'pî Paapaya. Imo'ka'pîiya see warantî. Tiwinan tînmu yarima'pîiya sîrîrî non pona. Aaipî'pî pemonkon pe eesenpo'pî uurî'nîkon warantî. Mîrîrî imakui'pî pe e'nîto' yaretî'kapa kai'ma aaipî'pî.
Galatians 4:4 in Macushi 4 Tîîse î' pensa Paapa munmu erepanto' weiyu eseporî'pî, eesenpo'pî more pe wîri' yai. Moropai mîîkîrî ko'mamî'pî Moisés nurî'tîya yenupanto' yawîrî.
1 Timothy 3:16 in Macushi 16 Unapurîkon esepu'tî pepîn Paapaya yenpo pîkîrî. Unapurîkon wanî uyenupanenkon pe î' kai'ma ko'mannî itu'se Paapa e'to' yawîrî. Maasa pra unapurîkon wanî tiwinan pî' teeseurîmasen pe see warantî: Mîîkîrî esenpo'pî pemonkon pe moropai mîîkîrî pî' Morî Yekaton Wannî eseurîma'pî. —Imakui'pî ton pîn mîîkîrî —ta'pîiya ipî'. Moropai mîîkîrî era'ma'pî inserîyamî'ya. Moropai mîîkîrî yekare ekaremekî'pî pemonkonyamî'ya tu'kankon Paapa epu'nenan pepîn pî', pata kaisaronkon pî'. Moropai mîîkîrî yekare eta tîuya'nîkon yai, innape ikupî'pî to'ya. Moropai mîrîrî tîpo, Paapaya ka' pona yarî'pî. Mîîkîrî wanî unapurîkon pe ipîkku pe.
Hebrews 2:14 in Macushi 14 Pemonkon pe itonpayamî' wanî ye'nen tîpun ke, moropai tîmînî ke, inkamoro warantî Jesus ena e'pai awanî'pî pemonkon pe. Pemonkon pe eena'pî tîîsa'mantapa kai'ma pemonkonyamî' ton pe. Mîrîrî tîîsa'mantato' wenai, Makui, pemonkonyamî' sa'mantato' ton ene'nen yaretî'kapa kai'ma pemonkon pe eena'pî.
Hebrews 12:28 in Macushi 28 Mîrîrî ye'nen —Morî pe man, Paapa, anna pata'se' ton tîrî pî' nai anna pia —taa pî' ko'mannîpai'nîkon. Maasa pra uyesa'kon taataretî'kasen pepîn yapi'sa' ye'nen, ipatîkarî ko'mannî yarakkîrî. —Morî pe man, Paapa —taa pî' ko'mannî wenai, yapurîpai'nîkon man. Î' kai'ma tîwakîri pe epu'to'pe Paapaya inamai'ma yapurîpai'nîkon man.
Hebrews 13:20 in Macushi 20 Paapa, anna yunkon, manni' tîwanmîra e'nîto' tîînen amîrî. Manni'kan itu'se awe'to'kon pia amaimu yawîrî inkamoroya iku'to'pe. Moropai Jesus Cristo sa'manta'pî wenai tamî'nawîrî itu'se awe'to' ku'to'pe annaya anna pîika'tîkî. Maasa pra Paapa anna yepotorî Jesus Cristo pîmî'sa'ka'pîya sa'mantanto' yapai. Mîrîrî tîîsa'mantato' wenai kure'ne ikupî'pîiya apemonkonoyamî' pî' eesenyaka'ma ko'mannîpî. Moropai ini'kamo'pî imînî wenai amaimuya taasa' yawîrî ikupî'pîiya. Mîrîrî ye'nen î' pensa mîrîrî inkupî'pî ena pepîn î' pe pra rî. Mîrîrî warantî Cristo yapurî e'pai man ipatîkarî mîî pîkîrî pra. Mîrîrî warantî e'pai man.
1 John 4:3 in Macushi 3 Tîîse mîrîrî warantî Jesus pî' eeseurîma pra awanî ya, Paapa maimu pe eeseurîma pepîn. Tîîse Cristo yeyatonon maimu pe eeseurîma. Pena eta'pîya'nîkon Cristo yeyaton iipî kupî sîrîrî. Aasîrî tu'ke pemonkonyamî' esenumenka mîîkîrî esenumenka warantî.
2 John 1:7 in Macushi 7 Sîrîrî non poro arinîke yenku'tî tonkon epa'kasa'. Innape Jesus Cristo esenpo'pî pemonkon pe kupî to'ya pepîn. Mîrîrî warantî taa pemonkonya ya, mîîkîrî wanî pemonkonyamî' yenku'tînen pe, Cristo yeyaton pe.