Other Translations King James Version (KJV) How God anointed Jesus of Nazareth with the Holy Ghost and with power: who went about doing good, and healing all that were oppressed of the devil; for God was with him.
American Standard Version (ASV) `even' Jesus of Nazareth, how God anointed him with the Holy Spirit and with power: who went about doing good, and healing all that were oppressed of the devil; for God was with him.
Bible in Basic English (BBE) About Jesus of Nazareth, how God gave the Holy Spirit to him, with power: and how he went about doing good and making well all who were troubled by evil spirits, for God was with him.
Darby English Bible (DBY) Jesus who [was] of Nazareth: how God anointed him with [the] Holy Spirit and with power; who went through [all quarters] doing good, and healing all that were under the power of the devil, because God was with him.
World English Bible (WEB) even Jesus of Nazareth, how God anointed him with the Holy Spirit and with power, who went about doing good and healing all who were oppressed by the devil, for God was with him.
Young's Literal Translation (YLT) Jesus who `is' from Nazareth -- how God did anoint him with the Holy Spirit and power; who went through, doing good, and healing all those oppressed by the devil, because God was with him;
Cross Reference Matthew 4:23 in Macushi 23 Mîrîrî yai Jesus asarî'pî tamî'nawîrî Galiléia pata poro to' epere'to'kon yewî' tapî'. To' yenupa pinunpa'pîiya morî itekare pî'. Tamî'nawîronkon esa' pe Paapa iipî kupî ekareme'pîtî'pîiya. Moropai pri'yawonkon pepîn yepi'tî pinunpa'pîiya tamî'nawîron to' yeparankon yapai.
Matthew 9:35 in Macushi 35 Jesus asarî'pî cidadekon poro tamî'nawîrî moropai pemonkonyamî' ko'manto'kon poro aasarî'pî. To' yenupa pinunpa'pîiya Judeuyamî' epere'to'kon yewî'kon tapî'. Moropai morî itekare ekaremekî'pîiya, tamî'nawîronkon esa' pe Paapa iipî kupî ekaremekî'pîiya. Moropai tamî'nawîronkon pemonkonyamî' yepi'tî'pîiya. Tu'kan parankon winîpai to' yepi'tî'pîiya.
Matthew 12:15 in Macushi 15 Mîrîrî warantî taasa' to'ya yekare epu'tî tîuya pe, Jesus wîtî'pî miarîpai. Arinîkon pemonkonyamî' wîtî'pî ipîkîrî. Tamî'nawîronkon pri'yawonkon pepîn yepi'tî'pîiya miarî.
Matthew 12:28 in Macushi 28 —Tîîse Paapa yekaton meruntîri ke o'ma'kon yenpa'kauya ya, Paapa ii'sa' man epu'tîya'nîkon ayesa'kon pe.
Matthew 15:21 in Macushi 21 Mîrîrî pata yapai Jesus ese'ma'tî'pî. Attî'pî Tiro pata poro aminke pra cidade pî'. Moropai Sidom pata poro attî'pî.
Mark 1:38 in Macushi 38 Ta'pî Jesusya: —Tiaron pata pona wîtînpai'nîkon, miarî nîrî itekare ekareme'to'peuya. Mîrîrî ku'se yi'nî pî' wai —ta'pîiya. Moropai to' wîtî'pî.
Mark 3:7 in Macushi 7 Moropai Jesus wîtî'pî tîpemonkonoyamî' pokonpe iku'pî ena pona. Arinîkon Galiléia ponkon wîtî'pî nîrî.
Mark 5:13 in Macushi 13 —Atîtî, moriya —ta'pî Jesusya. O'ma'kon epa'ka'pî mîîkîrî warayo' yapai moropai porcoyamî' ya' to' ewomî'pî. Moropai porcoyamî' eka'tumî'pî ikîrî poi tuna kata. Moropai to' e'soroka'pî tuna ka' moropai to' anarî'pî. Arinîke to' wanî'pî, 2.000 kaisarî.
Mark 6:6 in Macushi 6 Kure'ne Jesus esenumenka'pî inkamoro pî', innape tîkupî to'ya pra awanî ye'nen. Moropai aasarî'pî tiaronkon pata yapî' to' yenupa'pîiya mîrîrî rî pata poro to' yenupa'pîiya.
Mark 6:54 in Macushi 54 Moropai kanau yapai to' eseu'ka pe Genesaré ponkon pemonkonyamî'ya Jesus epu'tî'pî.
Mark 7:29 in Macushi 29 Jesusya ta'pî ipî': —Innape ukupîya epu'tî pî' wai, mîrîrî taa pî' nai epu'nen pe. Ayewî' ta enna'pokî. O'ma' wîtîn pî' man anre piapai —ta'pîiya.
Luke 3:22 in Macushi 22 Moropai Morî Yekaton Wannî autî'pî ipona waku'kaimî pe. Moropai mai ka' poinon eseurîma'pî taawon see warantî: —Amîrî unmu, uwakîri pu'kuru amîrî. Kure'ne apî' atausinpa sîrîrî —ta'pî Paapaya.
Luke 4:18 in Macushi 18 —Uyepotorî yekaton man uupia. Mîrîrî ye'nen mîîkîrîya umo'ka'pî tekare ekareme'to'peuya kai'ma manni'kan sa'ne î' ton pînon pî'. Moropai manni'kan to' e'pîika'tî eserîkankon pepîn, teeyatonon newa'tî'san inkamoro rumakato'peuya umo'ka'pîiya. Moropai enkaru'nankon sa'ne yenu yenponkato'peuya inî'rî era'mato'pe to'ya. Moropai tîwe'taruma'tîi tîîko'mansenon e'taruma'tî namai to' pîika'tîto'peuya umo'ka'pîiya.
Luke 4:33 in Macushi 33 Moro to' epere'to' yewî' ta, o'ma' yarakkîrî tîwe'sen warayo' wanî'pî. Jesus eseurîma eta tîuya pe, mîîkîrî o'ma' entaime'pî meruntî ke pu'kuru.
Luke 7:10 in Macushi 10 Mîrîrî tîpo mîîkîrî surarayamî' esa' narima'san enna'po'pî wîttî ta. Moropai inkamoroya mîîkîrî surarayamî' esa' poitîrî eporî'pî miarî pri'ya eesepi'tîsa' wanî'pî Jesus maimu pe.
Luke 7:21 in Macushi 21 Mîrîrî taa to'ya tanne, tu'kankon ne'ne'kon pemonkonyamî' paran pokonkon yepi'tî'pî Jesusya. Moropai o'ma' yarakkîrî tîwe'sanonkon yapai o'ma'kon yenpa'ka'pîiya, moropai tu'kankon enkaru'nankon yenu yenponka'pîiya.
Luke 9:42 in Macushi 42 Mîîkîrî more enepî itunya tanne, Jesus pia mîîkîrî o'ma'ya yenumî'pî non pona. Moropai awe'perenperenma'pî non pona. Inta arakkunta'pî. Mîîkîrî pî' Jesus eseurîma'pî eepa'kato'pe kai'ma. Eepa'ka'pî moropai more esepi'tîsa' wanî'pî. Mîîkîrî more rumaka'pî Jesusya itun pia pri'ya.
Luke 9:56 in Macushi 56 Mîrîrî tîpo to' wîtî'pî tiaronkon pemonkonyamî' kore'ta.
John 3:2 in Macushi 2 Mîîkîrî wîtî'pî Jesus pia ewaron ya'. Jesus pî' ta'pîiya: —Uyenupanen, yenupaton amîrî Paapa piapainon. Amîrî epu'tî pî' anna man. Ankupî'pî anna nera'ma ton kupî anî'ya eserîke pra awanî, Paapa ton pra awanî ya iipia —ta'pîiya.
John 3:34 in Macushi 34 Maasa pra Mîîkîrî Paapa narima'pîya Paapa maimu ekaremekî mîrîrî. Mararî Tekaton tîrî Paapaya pepîn Mîîkîrî pona tîîse mararî pra itîrîiya.
John 6:27 in Macushi 27 Ayekkarikon ton pî' kîseka'nunkatî mîrîrî tîwe'tî'kasen pî'. Tîîse esenyaka'matî untîrî ayekkarikon pî', ipatîkarî enen aako'manto'kon tîînen pî'. Uurî ka' poi iipî'pî pemonkon pe mîrîrî ye'ka tîînen. Maasa pra tîwakîri pe Uyunkon Paapaya uyaipontî'pî itîîto'peuya.
John 10:32 in Macushi 32 Mîrîrî pî' Jesusya ta'pî: —Tu'ke ite'ka morî ku'sau'ya ya Uyun meruntîri ke. O'non unkoneka'pî wenai uwî yu'se awanîkon?
John 10:36 in Macushi 36 Î' wani' awanî ye'nen imakui'pî pe eseurîman pî' nai, taaya'nîkon upî', uurî Paapa munmu tauya wenai? Paapa nîmo'ka'pî uurî tîmîrî pe, Paapa naipontî'pî uurî.
John 16:32 in Macushi 32 —Maasa panpî' amîrî'nîkon e'tîrîka kupî sîrîrî. Maasa pu'kuru pra attîkon kupî sîrîrî ayewî'kon ta, unîmîya'nîkon kupî sîrîrî tiwinsarî. Mîîwîni tîîse tiwinsarî uuko'mamî pepîn maasa pra uyun wanî uupia.
Acts 2:22 in Macushi 22 Mîrîrî pî' Pedro eseurîma ko'mannîpî'pî. Ta'pîiya: —Warayo'kon, amîrî'nîkon Israel pemonkonoyamî', eseurîma Jesus Nazaré poinon yekare pî' etatî —ta'pîiya. —Mîîkîrî Paapa naipontî'pî era'ma'pîya'nîkon. Î' ikupî eserîkan pepîn kupîiya wenai, kure'nan teesera'masen pepîn kupîiya wenai, Paapa winîpaino pe awanî epu'tî'pîya'nîkon ukore'ta'nîkon tîwanî yai.
Acts 4:26 in Macushi 26 Î' wani' awanî ye'nen Uwinîkîi imakui'pî kupî tîuya'nîkon pî' to' esenumenka. Tîîse î' kupî to'ya eserîke pra awanî. Ipîkkukon reiyamî' pata esanon pokonpe to' emurukuntî'pî teepîkonpa Uyarakkîrî moropai pîika'tîton unarima'pî yarakkîrî. Tîîse mîrîrî wanî î' pe pra rî”, ta'pîya, pena Davi nurî'tî eseurîmato' wenai.
Hebrews 1:9 in Macushi 9 Morî ku'nen pe awe'to'pe awe'kupî'pî. Moropai imakui'pî, Paapa maimu yawîrî tîwe'sen pepîn piapai aatarima'pî, ayewanma pe ikupî'pîya. Mîrîrî kupî'pîya ye'nen, Paapa, ayepotorîya amîrî menka'pî tamî'nawîronkon esa' pe awanîpa. Ipîkku pe pu'kuru inkamoro ayonpayamî' yentai akupî'pîiya taatausinpai. Mîrîrî warantî Paapaya ta'pî tînmu pî'.
Hebrews 2:14 in Macushi 14 Pemonkon pe itonpayamî' wanî ye'nen tîpun ke, moropai tîmînî ke, inkamoro warantî Jesus ena e'pai awanî'pî pemonkon pe. Pemonkon pe eena'pî tîîsa'mantapa kai'ma pemonkonyamî' ton pe. Mîrîrî tîîsa'mantato' wenai, Makui, pemonkonyamî' sa'mantato' ton ene'nen yaretî'kapa kai'ma pemonkon pe eena'pî.
1 Peter 5:8 in Macushi 8 Mîrîrî ye'nen tîwarî e'tî moropai teetî'nînse e'tî, ayeserukon tepu'se. Maasa pra ayeyatonkon Makui moro man akanaimî'tîkon pî', manni' kaikusiya tîkamo kanaimî'tî warantî. Akanaimî'tîiya'nîkon ayapisîkonpa.
1 John 3:8 in Macushi 8 Imakui'pî kupî pî' tîîko'mansen wanî makui poitîrî pe. Makui wanî'pî imakui'pî kupî pî' pena tamî'nawîron koneka Paapaya yai. Moropai ikupî pî' aako'mamî sîrîrî tîpose. Paapa munmu erepamî'pî sîrîrî non pona makui esenyaka'ma'pî pemonkonyamî' pî' yarankai.