Revelation 5:9 in Macuna 9 Ado bajiro basacã ĩna mame basare: Masa jeyarore masorocʉ goda ĩsiyija mʉ. Co oca rʉyabeto bʉsirãre, co cʉto gãna rʉyabeto, ito yicõri co sita gãnare rʉyabeto goda ĩsiyija mʉ. Dios ñarã masa ñatoni mʉ ya rína waja yicãyija mʉ. Ito bajiri tunara joti ãmicõri sʉobiare ñigã masigʉ̃ ña mʉ.
Other Translations King James Version (KJV) And they sung a new song, saying, Thou art worthy to take the book, and to open the seals thereof: for thou wast slain, and hast redeemed us to God by thy blood out of every kindred, and tongue, and people, and nation;
American Standard Version (ASV) And they sing a new song, saying, Worthy art thou to take the book, and to open the seals thereof: for thou was slain, and didst purchase unto God with thy blood `men' of every tribe, and tongue, and people, and nation,
Bible in Basic English (BBE) And their voices are sounding in a new song, saying, It is right for you to take the book and to make it open: for you were put to death and have made an offering to God of your blood for men of every tribe, and language, and people, and nation,
Darby English Bible (DBY) And they sing a new song, saying, Thou art worthy to take the book, and to open its seals; because thou hast been slain, and hast redeemed to God, by thy blood, out of every tribe, and tongue, and people, and nation,
World English Bible (WEB) They sang a new song, saying, "You are worthy to take the book, And to open its seals: For you were killed, And bought us for God with your blood, Out of every tribe, language, people, and nation,
Young's Literal Translation (YLT) and they sing a new song, saying, `Worthy art thou to take the scroll, and to open the seals of it, because thou wast slain, and didst redeem us to God in thy blood, out of every tribe, and tongue, and people, and nation,
Cross Reference Matthew 20:28 in Macuna 28 Yʉ cʉni ito bajiroti ya. Gãjerã yʉre moa ĩsijaro yigʉ meje wadicʉ yʉ. Ĩnajʉare ejabʉagʉ wadicʉ yʉ. Jãjarãre masorocʉ wadicʉ yʉ. Ĩna ñeñaro yirisere waja yi ĩsirocʉ goda ĩsigʉ̃ wadicʉ yʉ, yiquĩ Jesús gʉare.
Matthew 26:28 in Macuna 28 Iti ña yʉ ya rí robo bajiro bajirise. Jãjarã ĩna ñeñaro yirise ĩna waja yi ĩsitoni, yʉ ya rí budiro yiroja. Itire ticõri, “Oca mame Dios ĩ goticãdo bajiroti bajia”, yi tʉoĩa masirã yirãji mʉa.
Mark 16:15 in Macuna 15 —Wasa, masa jeyarore Dios oca goti ucuba. “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yire gaye riaso ucuba mʉa.
Acts 20:28 in Macuna 28 Ito bajiri mʉamasiti queno tʉo masiña. Ito Efesojʉ tʉdi ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre queno tirʉ̃nʉma. Espíritu Santo ĩ cũado bajiroti yiba mʉa. Mani Ʉjʉ Jesús manire yiari ĩ goda ĩsirajʉna sʉoriti, Dios ñarã ña mani. Ito bajiroti bajirãji ĩna cʉni. Ito bajiri queno tirʉ̃nʉma ĩnare, oveja coderi masʉ ĩ tirʉ̃nʉro bajiro.
Romans 3:24 in Macuna 24 Ito bajibojarocati manire ti maiguĩji Dios. Jesure mani tʉorʉ̃nʉja, “Yʉre waja ruyuriobeama ĩna, ĩna ñeñaro yirise waja yi jeocõñi yʉ Macʉ”, yigʉ yiguĩji Dios.
1 Corinthians 6:20 in Macuna 20 Ito bajiroti bajia. Ĩ ñarã mani ñatoni waja rʉ̃cʉro manire waja yi ãmiñi ĩ. Mani ya rujʉ, mani tʉoĩarise cʉni Dios yeti ña. Mani ya rujʉna, mani ya ʉsina cʉni Dios ĩ ãmoro bajiro riti yirʉja manire.
1 Corinthians 7:23 in Macuna 23 Ĩ ñarã mani ñatoni waja rʉ̃cʉrisena manire waja yi ĩsiñi Dios. Ĩ sĩgʉ̃ti ñami mani Ʉjʉ. Ito bajiri adocãta ĩre moa ĩsia mani. Ĩ ãmoro bajiro riti yirʉja manire. Adi macãrʉcʉ̃ro ñeñaro yire mani yitoni gãjerã ĩna yi codebojaja ĩnare cʉdibitirʉja manire.
Ephesians 1:7 in Macuna 7 Manire ti maicõri ado bajiro quenoñi Dios. “Mʉ ya rínati masa ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsigʉ̃ yigʉja mʉ”, yigʉ ĩ Macʉre cõayijʉ Dios. Ito bajiri Cristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, mani ñeñaro yirisere ãcabojoñi Dios. Ito yicõri manire masoñi ĩ.
Colossians 1:14 in Macuna 14 Manire yiari ĩ Macʉ godarena sʉoriti manire masoñi Dios. Ito bajiro yicõri mani ñeñaro yirise ãcabojoñi Dios.
Colossians 1:23 in Macuna 23 Ito bajiro manire yiari Diore bʉsi ejabʉagʉ yiguĩji Cristo, Dios oca mani tʉorʉ̃nʉ jidicãbeja. Ĩ oca mani tʉosʉocatire tʉorʉ̃nʉsotirã yirãji mani. Gaje oca manire gãjerã ĩna gotibojaja cʉni, ĩnare tʉorʉ̃nʉmenaji mani. “Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja, manire masogʉ̃ yiguĩji”, yire oca jidicãmenaji mani. Iti ña oca quenarise. Adi rʉmʉri co sita gãna rʉyabeto iti ocare tʉorãji. Yʉ Pablo Diore moa ĩsigʉ̃ ñari iti oca riaso ucuri masʉ ña yʉ.
Titus 2:14 in Macuna 14 Manire yiari goda ĩsiñi Jesucristo. Ñeñarisere mani ñemecʉti masitoni, ito yicõri quenarise mani yi masitoni, manire yiari ito bajiro godañi ĩ. Ito bajiro yicõri mani ñeñaro yirisere coe jeoñi ĩ. Ĩ ñarã mani ñatoni, ito yicõri quenarisejʉa mani yi ãmotoni, manire yiari ito bajiro godañi Cristo.
Hebrews 11:14 in Macuna 14 Iti gayere mani tʉoja, “Ũmacʉ̃jʉ Dios tʉjʉ ĩna catitĩñaroti cʉtojʉ tʉoĩa ñayijarã ĩna”, yi tʉoĩa mani.
1 Peter 1:18 in Macuna 18 Jane mejejʉ mani ñicʉsabatia ĩna ñeñaro yirisere coe ãmorã ado bajiro yiyijarã ĩna. Oveja quenagʉ̃re sĩacõri soe ĩsisotiyijarã, Diore yiari. “Mani ñicʉsabatia ĩna yiado bajiroti mani yija mani ñeñaro yirise jedibetoja”, yi tʉoĩa mani. Mani ñeñaro yirise waja ĩ waja yi ĩsitoni ĩ Macʉre cõañi Dios. Ito bajiri, “Niyeru jogarisena meje mani ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsiñi Dios”, yi tʉoĩa mani. Ado bajirojʉa bajia. Ĩ Macʉ Cristo ñeñaro yiĩabicʉ ya rína waja yi jeoñi Dios manire yiari. Waja rʉ̃cʉrisena mani ñeñaro yirisere waya yi ĩsiñi Dios.
2 Peter 2:1 in Macuna 1 Ito bajibojarocati gãjerãma rʉore oca gotiyijarã ĩna. “Diore goti ĩsiri masa ña gʉa”, yi rʉoyijarã ĩna. Adi rʉmʉri cʉni mʉa wato ñarãji ĩnare bajiro rʉo jairã. “Dios oca riojo gotirã ña gʉa ĩja”, yi riaso rʉorã yirãji ĩna. Ito bajiro riaso rʉocõri Jesucristo ocare masa ĩna jidicãroca yirã yirãji ĩna. Iti gaye riti meje rʉorã yirãji ĩna. “Manire goda ĩsirʉ meje ñami Jesucristo”, yi rʉorã yirãji. Ito yicõri, “Mani Ʉjʉ meje ñami ĩ”, yirã yirãji ĩna. Riojo meje riasorã yirãji ĩna. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, yoari mejeti ruyuriogʉ yiguĩji Dios ĩnare.
1 John 1:7 in Macuna 7 Dios ĩ queno yi ñaro bajiro mani yi ñaja, sĩgʉ̃ robo bajiro ʉsi cʉtirã yirãji mani. Ito yicõri ĩ Macʉ Jesucristo ya rínati mani ñeñaro yirise coe jeoroja.
1 John 2:2 in Macuna 2 Jesús ya rína sʉoriti, mani ñeñaro yirise waja yicãre ña. Mani ye riti meje waja yicãñi. Masa jeyaro ye cʉni waja yicãñi Jesús.
Revelation 4:11 in Macuna 11 Mʉ ña jeyaro rujeorʉ. Mʉ ãmoro bajiroti mʉ rujeore jeyaro ña. Gʉa Ʉjʉ ña Dios mʉ. Masa jeyaro mʉre rʉ̃cʉbʉore ãmoa gʉa. “Dios ñami ñasagʉ”, masa jeyaro yi jedire ãmoa gʉa. “Dios ñami rẽtoro masigʉ̃”, masa mʉre ĩna yire ãmoa gʉa, yicã veinticuatro ñarã bʉcʉrã. Ito bajiro yicã ĩna Diore rʉ̃cʉbʉorã.
Revelation 5:2 in Macuna 2 Ito bajiroca Dios ñaro gagʉ ángel queno masigʉ̃ ticʉ yʉ. Ado bajiro oca sẽoro seniĩaquĩ ĩ: —¿Ñimʉ ñati Dios ĩ ti wanʉgʉ̃ iti joti sʉobiare ñigã ãmigocõri manire ti ĩsigʉ̃? yi seniĩabojaquĩ ĩ.
Revelation 5:6 in Macuna 6 Bʉcʉrã wato, tiĩaña mana wato, ʉjʉ ya cumuro tʉjʉ sĩgʉ̃ Oveja Macʉ bajiro bajigʉre ticʉ yʉ. Ĩre ĩna sĩagore cami iti ñaja ticʉ yʉ. Jʉa ãmojeno saburi ñacʉ ĩre. Ito yicõri jʉa ãmojeno cajeari ñacʉ ĩre. Ĩ ya cajeari ticõri, “Jʉa ãmojeno ʉsi cʉtigʉ ñami Espíritu Santo. Ĩ ñami adi sitajʉre cojʉ rʉyabeto Dios ĩ cõarʉ”, yi ticʉ yʉ ĩre.
Revelation 5:12 in Macuna 12 Oca sẽoro ado bajiro yicã ĩna: Masa ĩna ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsirocʉ goda ĩsiñi Oveja Macʉ. Ito bajiro bajicõri rẽtoro masigʉ̃ ñami ĩ. Rẽtoro sẽogʉ̃, rẽtoro roti masigʉ̃, rẽtoro rʉ̃cʉbʉorʉ, rẽtoro jeyaro rʉcogʉ, “Rẽtoro quenagʉ̃ ñami”, masa ĩna yirocʉ, ñami Oveja Macʉ, yi rʉ̃cʉbʉocã ángel mesa.
Revelation 7:9 in Macuna 9 Ito yija bero ʉjʉ ya cumuro riojo, ito yicõri Oveja Macʉ riojo jãjarã masa ticʉ yʉ. Ĩna ñacã co sita gãna rʉyabeto, co oca rʉyabeto bʉsirã, co cʉto gãna rʉyabeto, ito yicõri co butu gãna rʉyabeto ñacã ĩna. Cõĩaja jediado manicã ĩna. Yutabujuri botirise sãñacõri ĩna ya ãmorijʉ rujaño caeri rʉcocã ĩna.
Revelation 11:9 in Macuna 9 Ʉdia rʉmʉ gaje rʉmʉ gʉdarecocõ majʉ Diore bʉsi ejabʉari masa ya rujʉri cũñacʉ. Masa jeyaro, co butu gãna rʉyabeto, co oca rʉyabeto bʉsirã, co sita gãna rʉyabeto ĩna ya rujʉrire ticã. Ĩna yuje ãmobojarocati masare camota ñaquĩ sʉsabiti goje gagʉ.
Revelation 13:8 in Macuna 8 Adi sita gãna ñajediro ĩre rʉ̃cʉbʉo jedicã ĩna. Adi macãrʉcʉ̃rore Dios ĩ rujeoroto riojʉajʉ, “Ãna ñama yʉ ñarã, catitĩñarona”, yiari wame wõcãñi ĩ ya papera tutijʉ. Iti tutire rʉcogʉ ĩ ñami Oveja Macʉ, ĩna sĩarʉ. Iti tutijʉ wame wãñamena guijogʉre rʉ̃cʉbʉocã ĩna, yʉ cãirojʉ.
Revelation 14:3 in Macuna 3 Jʉariarã tiĩaña mana catirã, ito yicõri veinticuatro ñarã bʉcʉrã Dios rotira cumuro tʉ ñacã. Ĩna riojo ciento cuarenta y cuatro mil ñarã mame basa sẽacã ĩna. Adi sita gãna Dios ĩ masoana riti basa sẽa masicã itire.
Revelation 14:6 in Macuna 6 Ito bero gãji ángel ũmacʉ̃jʉ ĩ wʉtija ticʉ yʉ. Ĩ ñaquĩ, “Masare masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yire oca gotigʉ. Wasoa ecobeto yiroja iti ñatĩñaroti ñari. Co sita gãna rʉyabeto, co butu gãna rʉyabeto, co oca rʉyabeto bʉsirã, ito yicõri co cʉto gãnare rʉyabeto iti oca bʉsirocʉ ñaquĩ ĩ.