Revelation 3:8 in Macuna 8 Jeyaro mʉa yirise masia yʉ. Queno sẽorã meje ña mʉa. Ito bajibojarocati yʉ ocare queno cʉdiĩa ãmoboja mʉa. Ito yicõri, ‘Jesure masibea gʉa’, yibea mʉa. ‘Jesure tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa’, ya mʉa. Ito bajiro mʉa yijare, queno mʉare ejabʉagʉ yigʉja yʉ. Mʉare yiari soje jana ĩsicʉ yʉ. Ñimʉjʉa iti sojere biabiquĩji.
Other Translations King James Version (KJV) I know thy works: behold, I have set before thee an open door, and no man can shut it: for thou hast a little strength, and hast kept my word, and hast not denied my name.
American Standard Version (ASV) I know thy works (behold, I have set before thee a door opened, which none can shut), that thou hast a little power, and didst keep my word, and didst not deny my name.
Bible in Basic English (BBE) I have knowledge of your works (see, I have put before you an open door which may be shut by no one), and that you have a little strength, and have kept my word, and have been true to my name.
Darby English Bible (DBY) I know thy works: behold, I have set before thee an opened door, which no one can shut, because thou hast a little power, and hast kept my word, and hast not denied my name.
World English Bible (WEB) "I know your works (behold, I have set before you an open door, which no one can shut), that you have a little power, and kept my word, and didn't deny my name.
Young's Literal Translation (YLT) I have known thy works; lo, I have set before thee a door -- opened, and no one is able to shut it, because thou hast a little power, and didst keep my word, and didst not deny my name;
Cross Reference Matthew 26:70 in Macuna 70 Ito bajiro iso yija tʉocõri, masa jeyaro ĩna tʉoro riojo ado bajiro yiyijʉ Pedro: —“Riti ya mʉ”, yi masibea yʉ mʉre, yi rʉoyijʉ Pedro isore.
Luke 12:9 in Macuna 9 No “Jesure masibea yʉ”, ĩ yija, “Masibea yʉ cʉni ĩre”, yigʉ yigʉja yʉ ángel mesa tiro riojo.
John 14:21 in Macuna 21 Yʉ rotirise masicõri cʉdigʉ ĩocʉ̃ti ñami yʉre maigʉ̃. Yʉre maigʉ̃re maigʉ̃ yiguĩji yʉ Jacʉ cʉni. Yʉ cʉni ĩre maigʉ̃ yigʉja. Ito yicõri yʉre ĩ ti masiroca yigʉ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús gʉare.
John 15:20 in Macuna 20 Yʉ bʉsirise tʉote mʉa: “Moa ĩsiri masa ĩna ʉjʉ rẽto bʉsaro ñasarã meje ñama ĩna”, yiari mʉare gotibʉ yʉ. Adi macãrʉcʉ̃ro gãna yʉre ʉsirio codeama. Ito bajiri mʉare cʉni ʉsirio coderã yirãji ĩna. Yʉ riasorisere cʉdibiticã ĩna. Ito bajiri mʉare cʉni cʉdimena yirãji ĩna.
John 17:6 in Macuna 6 ’Yʉ rãca riasotirã adi macãrʉcʉ̃ro gãna wato mʉ beseana ñama. Ĩnare besecõri, yʉre ĩsiyija mʉ. Mʉre ĩna masiroca yicʉ yʉ. Mʉ ñarã ñañi ĩna. Ĩnare yʉre ĩsiyija mʉ. Mʉ ocare cʉdisotirã ñama ĩna.
Acts 3:13 in Macuna 13 Ado robojʉa bajia. Jesús ũmacʉ̃jʉ gagʉ ĩre yisioñi. Mani ñicʉsabatia Abraham, Isaac, ito yicõri Jacob cʉni Diore riti rʉ̃cʉbʉoyijarã ĩna. Dios ĩna rʉ̃cʉbʉorʉ mʉcana ĩti ñami ĩja. Godarʉre tʉdi catiocõri, masa ĩna rʉ̃cʉbʉoroti gayere jidicãyijʉ Dios ĩ Macʉ Jesure. Ĩ Jesureti ñiacõri ĩsiyija mʉa, ñari masa ʉjarãre, ĩre ĩna sĩatoni. Ʉjʉ Pilato, Jesure ĩ bucõa ãmobojarocati, mʉajʉa bucõare ãmobisija.
Acts 14:27 in Macuna 27 Itojʉ Antioquíajʉ tʉdi ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre miojuyijarã ĩna mʉcana. Ito yicõri jeyaro Dios ĩ ejabʉare gaye gotiyijarã ĩna: —Queno ejabʉaquĩ Dios gʉare. Ito bajiri judio masa meje ñarã cʉni Dios oca quenarise tʉocõri, Jesure tʉorʉ̃nʉama ĩna, yi gotiyijarã ĩna.
1 Corinthians 16:9 in Macuna 9 Ado ñacõa ãmoa yʉ maji. Jãjarã yʉre ti tudirã ñabojarãti, Dios oca yʉ riasoja jãjarã ñama queno tʉo ãmorã.
2 Corinthians 2:12 in Macuna 12 Gaje gaye mʉare goti ãmoa yʉ. Ado bajiro bajia iti. Troas wame cʉtiri cʉto ejacõri queno Cristo oca masare riasocʉ yʉ. “Gʉare gotibesa”, yibiticã masa. Queno yʉre boca ãmicã ĩna. Ito bajiri Jesucristo ĩ ejabʉarisena sʉoriti masare queno riaso masicʉ yʉ.
2 Corinthians 12:8 in Macuna 8 Yʉ ñarise cʉtirise yisijaro yirocʉ, ʉdiaji Diore senibojacʉ yʉ.
Philippians 4:13 in Macuna 13 Yʉ sẽoroca Cristo ĩ yijare no ñarijʉti moare yʉre Dios ĩ cũja, moagʉ̃ yigʉja yʉ. Ito bajiri yʉre rẽtaroti gaye cʉni güibea yʉ.
Colossians 4:3 in Macuna 3 Diore mʉa bʉsija gʉare yiari seni ĩsisotiya mʉa. Ito bajiro mʉa senija tʉocõri, gʉare queno ejabʉagʉ yiguĩji Dios, gaje masare Cristo oca gʉa riaso ucu masitoni. Cristo oca masa ĩna masibitire yʉ riasojare ado tubia ecorʉ ña yʉ.
1 Timothy 5:8 in Macuna 8 Sĩgʉ̃ ĩ ñarãre, ĩ jacʉsabatiare cʉni ĩ ejabʉabeja, “Diore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ña yʉ”, yibojagʉti ĩre tʉorʉ̃nʉ jidicãrʉ ñami ĩocʉ̃. Gãjerãma Diore tʉorʉ̃nʉmena ñabojarãti ĩna ñarãre ejabʉarãji.
2 Timothy 4:7 in Macuna 7 “Ĩna ñeñaro yirise jidicãjaro”, yirocʉ Cristo oca masare riaso josacʉ yʉ. Jeyaro moare yʉre Dios ĩ cũre ito bajiroti jeoa yʉ. Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãbiticʉ yʉ.
1 John 2:22 in Macuna 22 ¿Ñimʉ ñati, socari masʉ? Ado bajiro gotiami socari masʉ: “Cristo meje ñami Jesús”, yigʉ, ĩ ñami socagʉ. Ĩjʉa ñami Cristo wajacʉ. “Mani Jacʉ meje ñami Dios”, yigʉ ñami ĩ. Ito yicõri, “Dios Macʉ meje ñami Cristo”, yigʉ ñami ĩ. Ĩocʉ̃ ñami socari masʉ.
Revelation 2:2 in Macuna 2 Jeyaro mʉa yirise masia yʉ. Josari mʉa moarisere masia yʉ. Ʉsirioro yimena ña mʉa. Ñeñaro yirãre ti wanʉbea mʉa. ‘Gʉa ña Jesucristo ĩ oca gotitoni ĩ cũana’, yibojarãre, ti masiana ña mʉa. ‘Riti Jesús ĩ cũana meje ñama. Socari masa ñama’, yi ti masirã ña mʉa ĩja.
Revelation 2:13 in Macuna 13 Jeyaro mʉa yirise masia yʉ. Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Satanás ĩ rotiri cʉtojʉ ñaboja mʉa. Ĩ rotibojarocati ĩre tʉorʉ̃nʉbea mʉa. Yʉre tʉorʉ̃nʉrã ñari, yʉre tʉorʉ̃nʉ jidicãrã meje ña mʉa. Ito gãna Satanásre cʉdirã ñari, Antipas wame cʉtigʉre sĩañi ĩna. Ĩ ñabojaquĩ, ‘Diore mani tʉorʉ̃nʉja quena’, yʉre yi ejabʉabojacacʉ. ‘Ĩre ĩna sĩaja bero ñabojarocati yʉre tʉorʉ̃nʉ jidicãbea mʉa’, ya yʉ mʉare.
Revelation 3:1 in Macuna 1 Gaje ado bajiro gotiquĩ yʉ cãirojʉ: —Sardis gãna Diore tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñagʉ̃re ado bajiro ucaya: “Jʉa ãmojeno ʉsi cʉtigʉ, ito yicõri jʉa ãmojeno ñocõa rʉcogʉ ado bajiro gotiami: Jeyaro mʉa yirise masia yʉ. ‘Diore queno cʉdirã ñama’, yi tʉoĩabojama gãjerã mʉare. Yʉama godacãna robo bajiro mʉare tia. Yʉre queno cʉdirã meje ña mʉa.
Revelation 3:7 in Macuna 7 Gaje ado bajiro gotiquĩ yʉ cãirojʉ: —Filadelfia gãna Diore tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñagʉ̃re ado bajiro ucaya: “Ado bajiro gotiami ñeñaro yiĩabicʉ, ito yicõri riojo gotigʉ. Ĩ ñami David ñayorʉ ʉjʉ robo bajiro roti masigʉ̃. Bʉto roti masigʉ̃ ĩ ñajare soje ĩ janaja, ñimʉjʉa gãji bia masibiquĩji. Soje ĩ biaja cʉni, ñimʉjʉa gãji iti sojere jana masibiquĩji. Ado bajiro gotiami:
Revelation 3:10 in Macuna 10 ‘Yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja ticõri, mʉa tõbʉjaroca gãjerã yibojarocati yʉre tʉorʉ̃nʉtĩñacõa mʉa’, yʉ rotiado bajiroti queno cʉdia mʉa. Co rʉmʉ ejaro yiroja adi sita gãna ĩna tõbʉjaroti rʉmʉ. Gãjerãre ʉsirioro yimenati yʉre cʉdirã mʉa ñajare, iti rʉmʉ iti ejaroca mʉare codegʉ yigʉja yʉ.
Revelation 3:15 in Macuna 15 Jeyaro mʉa yirise masia yʉ. Yʉ rotirise queno cʉdi ãmobea mʉa. ‘Yʉ ãmorocõ cʉdicʉja yʉama’, yi tʉoĩa mʉa. Yʉre ti tebitibojarãti yʉre queno tʉorʉ̃nʉsabea mʉa. Ito bajiri yʉre queno tʉorʉ̃nʉre ãmoa yʉ. Mʉa queno yʉre tʉorʉ̃nʉ ãmosabeja, yʉre mʉa jidicãja quena.
Revelation 22:7 in Macuna 7 Gaje ado bajiro gotiquĩ ángel yʉre: —Tʉoya, ado bajiro gotiami Jesús: “Yoari mejeti tʉdi ejagʉ yigʉja yʉ”, yi gotiami Jesús. Ito bajiri, no adi papera tuti Dios ĩ ucare tʉorʉ̃nʉrã wanʉ quenarã yirãji ĩna, yiquĩ ángel yʉre.