Philippians 1:27 in Macuna 27 Cristo oca iti gotiro bajiroti mʉa cʉdija iti ña ñasarise. Mʉa tʉjʉ yʉ waja, yʉ wabeja cʉni yʉ yiro bajiroti mʉa yire ãmoa yʉ. “Cristore tʉorʉ̃nʉcõri sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã ñama ĩna. Ito yicõri, Cristore tʉorʉ̃nʉjaro gãjerã cʉni yirona, ĩ oca riti riasoama ĩna”, masa ĩna mʉare yire, tʉo ãmoa yʉ.
Other Translations King James Version (KJV) Only let your conversation be as it becometh the gospel of Christ: that whether I come and see you, or else be absent, I may hear of your affairs, that ye stand fast in one spirit, with one mind striving together for the faith of the gospel;
American Standard Version (ASV) Only let your manner of life be worthy of the gospel of Christ: that, whether I come and see you and be absent, I may hear of your state, that ye stand fast in one spirit, with one soul striving for the faith of the gospel;
Bible in Basic English (BBE) Only let your behaviour do credit to the good news of Christ, so that if I come and see you or if I am away from you, I may have news of you that you are strong in one spirit, working together with one soul for the faith of the good news;
Darby English Bible (DBY) Only conduct yourselves worthily of the glad tidings of the Christ, in order that whether coming and seeing you, or absent, I may hear of what concerns you, that ye stand firm in one spirit, with one soul, labouring together in the same conflict with the faith of the glad tidings;
World English Bible (WEB) Only let your manner of life be worthy of the Gospel of Christ, that, whether I come and see you or am absent, I may hear of your state, that you stand firm in one spirit, with one soul striving for the faith of the Gospel;
Young's Literal Translation (YLT) Only worthily of the good news of the Christ conduct ye yourselves, that, whether having come and seen you, whether being absent I may hear of the things concerning you, that ye stand fast in one spirit, with one soul, striving together for the faith of the good news,
Cross Reference Matthew 12:25 in Macuna 25 Ito bajiro ĩna yi tʉoĩarise ti masicõri ado bajiro yiquĩ Jesús ĩnare: —Cʉtori gãna ʉjarã gãmeri ĩna junisinija queno cʉto ña rujeabetoja. Co cʉto gãna, co wi gãna cʉni ĩna gãmeri junisinija, queno ña masimenaji ĩna.
John 17:20 in Macuna 20 Gaje Diore ado bajiro gotiquĩ Jesús: —Ĩnare riti yiari meje mʉre bʉsia yʉ. Ĩna riasorise tʉocõri, yʉre tʉorʉ̃nʉrã yirãji gãjerã. Ĩnare yiari cʉni mʉre bʉsia yʉ.
Acts 2:46 in Macuna 46 Co rʉmʉ rʉyabeto, sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã ñari, Dios ya wijʉ minijuasotiyijarã ĩna Diore bʉsirona. “Ñasagʉ ña Dios mʉ”, yi bʉsiyijarã ĩna, Diore rʉ̃cʉbʉorã. Ito yi tʉdi wacõri ĩna ya wirijʉ naju bato bayijarã ĩna. Bʉto wanʉ quenayijarã ĩna, ĩna baba mesa rãca bare bato barona. “Gãjerã rẽtoro tʉoĩa masirã ña mani”, yi tʉoĩabisijarã ĩna. Queno ĩna yirise ti masicõri, “Queno yirã ñama”, yiyijarã cʉto gãna. Co rʉmʉ rʉyabeto iti cʉto gãna coriarã Jesure boca ãmiyijarã. Jesure boca ãmicõri Jesure masirã tʉ minijuayijarã ĩna. Ito bajiri jãjarã bʉsa Jesure masirã bʉjʉ wayijarã ĩna.
Acts 4:32 in Macuna 32 Jesure masirã sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩa ñayijarã ĩna. Ĩna rʉcorise, “Yʉ sĩgʉ̃ ye ña”, yibisijarã ĩna. Ĩna baba mesare sĩgʉ̃ rʉyabeto batoyijarã ĩna.
Acts 24:24 in Macuna 24 Ito bero yoa bʉsari ejayijʉ Félix mʉcana ĩ manojo Drusila rãca. Judio maso ñayijo iso. Ito ejacõri Pablore ji rotiyijʉ ĩ. Ĩ ejaja ticõri, “Jesucristore mʉ tʉorʉ̃nʉrise gaye gotiya gʉare”, yiyijʉ Félix.
Romans 1:5 in Macuna 5 Jesucristona sʉoriti queno yiñi Dios yʉre. Masa jeyaro Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉtoni, ito yicõri yiro robo ĩna cʉditoni, yʉre cũñi Dios. Ito bajiri, “Rẽtoro quenagʉ̃ ñami Dios”, yi ĩre rʉ̃cʉbʉorã yirãji masa.
Romans 1:9 in Macuna 9 Coji rʉyabeto Diore yʉ bʉsija, mʉare yiari bʉsisotia yʉ. Bʉto yʉ tʉoĩarise ñarocõnati ĩ yiro robo Diore cʉdia yʉ. Ĩre yiro robo cʉdigʉ, ĩ Macʉ Jesús oca masare goti ucua yʉ. “Roma gãnare yiari yʉre senisotiami Pablo”, yi masiguĩji Dios yʉre.
Romans 1:16 in Macuna 16 Iti oca masa ĩna tʉorʉ̃nʉja, jeamejʉ ĩna ʉabore ñaroca, ĩnare masoguĩji Dios. Iti oca judio masare riti ejasʉoyija maji. Ito bajibojarocati adocãtama no itire tʉorʉ̃nʉgʉ̃reti masogʉ̃ yiguĩji Dios ĩja. Ito bajiri itire masicõri, Jesús gayere bojobicʉti gotia yʉ.
Romans 10:8 in Macuna 8 Dios oca ado bajiro gotia: “Dios riasore gaye ñacã mʉare. Ito bajiri iti riasore gaye masicã mʉa. Ĩ riasore gayere bʉsiyija mʉa”, yi gotia Dios oca. “Cristore masa tʉorʉ̃nʉre ãmoguĩji Dios”, yire gaye ña iti oca. Ito bajiro masare riasoa gʉa iti oca.
Romans 12:4 in Macuna 4 Mani ya rujʉ jaje ña. Tite mʉa. Ãmo, cajea, gãmoro, gʉbo jaje ña mani ya rujʉ. Co rujʉ gaye ricati riti moare cʉtia mani ya rujʉ. Tite mʉa. Cajeana ti, gãmorona tʉo, ãmona ãmi, gʉbona wa ya mani.
Romans 15:16 in Macuna 16 Mʉa judio masa mejere cʉni Cristo oca quenarise riasotoni yʉre cũñi Dios. Cristore tʉorʉ̃nʉjaro ĩna, yirocʉ mʉare riasocʉ yʉ. Adocãta ĩre tʉorʉ̃nʉrã ñari Espíritu Santona sʉoriti Dios ñarã ña mʉa ĩja. Ito bajiri queno wanʉ quenacõri mʉare boca ãmigʉ̃ yiguĩji Dios. Itire tʉoĩagʉ̃ mʉare riasoa yʉ.
Romans 15:29 in Macuna 29 Mʉa tʉ ejacõri Cristo gayere yʉ riasoja, mʉa wanʉroca yigʉ yiguĩji Cristo.
1 Corinthians 1:10 in Macuna 10 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Mʉare yʉ gotitoni yʉre cũñi mani Ʉjʉ Jesucristo. Ĩre tʉorʉ̃nʉrã ña mʉa. Ito bajiri sĩgʉ̃re bajiro mʉa tʉoĩaja quena. Ricati riti tʉoĩabesa mʉa. Ado bajirojʉa mʉa yija quena. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri oca manoti queno mʉa ñaja quena.
1 Corinthians 12:12 in Macuna 12 Mani ya rujʉ jeyaro ñabojarocati co rujʉti ña. Tite mʉa. Ãmo, cajea, gãmoro, gʉbo jaje ña mani ya rujʉ. Ito bajiro bajirã ña mani Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã cʉni. Jãjarã ñabojarãti Cristore riti tʉorʉ̃nʉrã ñari co rujʉ bajiro bajirã ña mani. Ĩre tʉorʉ̃nʉrã ñari gãmeri ejabʉa mani.
1 Corinthians 15:58 in Macuna 58 Ito bajiri Jesucristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbitirʉja yʉ ñarã manire. Ito yicõri ĩre moa ĩsi jidicãbitirʉja manire. “Ĩre mani moa ĩsija queno manire waja yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa mani. Ito bajiri mani Ʉjʉre mani moa ĩsija rocati meje moarã yirãji mani.
1 Corinthians 16:13 in Macuna 13 Queno tʉoĩacõri ña yucãña mʉa. Ito yicõri mani Ʉjʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa mʉa. Ʉ̃mʉa seyoro queno mʉa ʉsi cʉti ñaja quena. Ito yicõri tʉoĩa oca sẽoña mʉa.
2 Corinthians 4:4 in Macuna 4 Cristore ĩna tʉorʉ̃nʉbeja, ĩna tʉoĩa wisaroca yami Satanás wame cʉtigʉ. Ĩ ñami adi macãrʉcʉ̃ro ñeñaro yirã ʉjʉ. Cristo rʉ̃cʉbʉorʉ ĩ oca quenarisere ĩna tʉorʉ̃nʉre ãmobeami Satanás. Dioti ñami Cristo. Ito bajiri ĩ ocare ĩna tʉo masime yirocʉ ĩna tʉoĩa wisaroca yiñi Satanás.
2 Corinthians 9:13 in Macuna 13 Ĩnare mʉa ĩsijare, “Cristo ocare queno cʉdiama Corinto cʉto gãna”, yirã yirãji ĩna mʉare. Ito yicõri Diore rʉ̃cʉbʉorã yirãji ĩna. “Manire ejabʉacõri gãjerãre cʉni bʉto ejabʉama ĩna”, yirã yirãji ĩna. Ito bajiri Diore rʉ̃cʉbʉorã yirãji ĩna.
2 Corinthians 13:11 in Macuna 11 Itocõ uca yʉ ñarã yʉ mʉare. Queno ñaña mʉa. Cristo ĩ ãmoro bajiro riti yiya mʉa. Yʉ mʉare gotirise tʉorʉ̃nʉña. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri ñaña mʉa. Oca ñaja itire quenoña. Ito bajiro mʉa yija, mʉare ti maicõri mʉa rãca ñatĩñagʉ̃ yiguĩji Dios. Ito yicõri mʉa ya ʉsijʉ queno mʉa wanʉ quenaroca yigʉ yiguĩji ĩ.
Galatians 1:7 in Macuna 7 Dios oca riti ña riojo gotire gaye. Ñe gaje oca bʉto bʉsa quenasarise manoja. Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉrena sʉoriti manire masogʉ̃ yiguĩji Dios. Ñejʉana gaje manire maso masibiquĩji Dios. Ito bajibojarocati mʉa tʉ gãna ricati mʉare oca riasorã yirãji ĩna. Ito yicõri ĩna robo bajiro mʉa tʉoĩajaro yirona, mʉare ʉsirio coderã yirãji ĩna.
Ephesians 1:13 in Macuna 13 Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ña mʉa cʉni. Ĩ oca quenarise tʉocõri, “Cristore mani tʉorʉ̃nʉja, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉorʉ̃nʉyija mʉa cʉni. Ito bajiri Dios ĩ goticãdo bajiroti, Espíritu Santo queo sãyijʉ Dios mʉa ya ʉsijʉ. Ito bajiro ĩ yijare, “Dios ñarã ña mani”, yi tʉoĩa masia mʉa cʉni ĩja.
Ephesians 1:15 in Macuna 15 “Mani Ʉjʉ Jesure tʉorʉ̃nʉcõri gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre tʉo mairã ñama Efeso gãna”, mʉare masa ĩna yija tʉocʉ yʉ. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, wanʉa yʉ.
Ephesians 4:1 in Macuna 1 Mani Ʉjʉ Jesucristo oca masare yʉ riasoja ticõri, adojʉ tubiara wi yʉre tubiacã ĩna. Mʉare yʉ riasogore tʉoĩacõri ado bajiro mʉare riasoa yʉ mʉcana. “Quenarise riti mani yi ñatoni manire beseñi Dios”, yi tʉoĩarã ña mʉa. Ito bajiri, “Ĩ ãmoro bajiro riti cʉdisotiya mʉa”, yi josa yʉ mʉare.
Ephesians 4:3 in Macuna 3 Gãmeri ejabʉacõri oca mano ñaña mʉa. Sĩgʉ̃ bajiro riti mani tʉoĩaroca yigʉ ñami Espíritu Santo. Ito bajiri wanʉre rãca ĩre cʉdisotiya mʉa. Ito bajiro mʉa yija ticõri, sĩgʉ̃re bajiroti mʉa tʉoĩaroca yigʉ yiguĩji ĩ.
Philippians 2:1 in Macuna 1 Cristoti ñami mani tʉoĩa oca sẽoroca yigʉ. Manire ti maigʉ̃ ñari mani bojori bʉjaja, “Bojori bʉjabesa mʉa”, yigʉ yiguĩji ĩ. Espíritu Santo rãca mani baba cʉtiroca yami ĩ. Gãjerãre mani ti mairoca ito yicõri ĩnare queno mani yiroca yami Cristo.
Philippians 2:12 in Macuna 12 Tʉoya yʉ mairã mʉa. Yʉ mʉa rãca ñaroca yʉre cʉdisoticʉ mʉa. Mʉa tʉ yʉ ñabitibojarocati bʉto bʉsa mʉa yʉre tʉorʉ̃nʉre ãmoa yʉ. “Dios ĩ masoana ña mani”, yi masicõri ĩre bʉto rʉ̃cʉbʉoya mʉa. “Ĩre yʉ cʉdibeja, yʉre ti wanʉbicʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa güirã ĩre riti cʉdiya.
Philippians 2:24 in Macuna 24 Mani Ʉjʉre riti tʉorʉ̃nʉa yʉ. Ito bajiri, “Ĩ ãmoja yoari mejeti mʉare tigʉ wacʉ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩa yʉ.
Philippians 3:18 in Macuna 18 Adocãta yʉ mʉare gotirise coji meje mʉare goticʉ yʉ. “Cristore tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa”, yibojarãti, “Yucʉtẽojʉ ĩ godaja, ñe waja ma”, yirã jãjarã ñama maji. “Ito bajiro yama ĩna”, yi tʉoĩacõri oti ãmoa yʉ. Ito bajiro tʉoĩarã Cristo wajana ñama ĩnaõna.
Colossians 1:10 in Macuna 10 Ito bajiro mʉa yi masija, mani Ʉjʉ ĩ ãmoro bajiro yi ñarã yirãji mʉa. Ito yicõri ĩ wanʉtoni ĩre cʉdisotirã yirãji mʉa. Ĩre moa ĩsirã gãjerãre queno ejabʉarã yirãji mʉa, ĩna Diore masitoni. Ito bajiro yirã Dios gaye masi remocõri bʉto bʉsa ĩre tʉorʉ̃nʉ warã yirãji mʉa.
1 Thessalonians 2:11 in Macuna 11 “Manire goti quenocã ĩna”, yi masirãji mʉa gʉare. “Mani bojori bʉjaja mani oca sẽoroca yicã ĩna”, yi masirãji mʉa gʉare. Sĩgʉ̃ ĩ rĩare maigʉ̃ ĩ goti quenoado robo bajiro mʉare goti quenocʉ gʉa.
1 Thessalonians 3:6 in Macuna 6 Mʉa tʉ ejarʉ adojʉ tʉdi ejacoami Timoteo mʉcana. Adojʉ ejacõri mʉa gayere oca quenarisere goti tʉdi ejami ĩ. “Cristore queno tʉorʉ̃nʉrã ñama ĩna, ito yicõri gãmeri ti mairã ñama ĩna”, yi goti ejami ĩ. “Mʉare queno tʉoĩa gʉa”, yima ĩna, yi goti ejami gʉare. “Gʉare mʉa ti ãmoro bajiroti mʉare cʉni ti ãmoboja gʉa”, yima ĩna, yi goti ejami ĩ.
1 Thessalonians 4:1 in Macuna 1 Gʉa ñarã gaje mʉare goti ãmoa gʉa. “Ado bajiro mʉa ñaja mʉare ti wanʉgʉ̃ yiguĩji Dios”, yi mʉare riasocʉ gʉa. “Ito bajiro ñama ĩna”, yi tʉoĩa gʉa mʉare. Dios mʉare ti wanʉjaro yirona, ĩ ãmorise riti bʉto bʉsa mʉa yire ãmoa gʉa. Ito bajiro josa gʉa, mʉare riasotoni mani Ʉjʉ cũana ñari.
1 Timothy 1:11 in Macuna 11 Jesucristo oca quenarise iti ña ñasarise. Iti oca yʉ riaso ucutoni yʉre cũñi mani Ʉjʉ Dios. Ĩ sĩgʉ̃ti ñami rẽtoro rʉ̃cʉbʉorʉ.
1 Timothy 1:19 in Macuna 19 Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa. Mʉ tʉoĩarise quenarise mʉre iti gotija, tʉorʉ̃nʉña mʉ itire. Coriarã ñama ĩna tʉoĩarise iti gotibojarocati tʉorʉ̃nʉmena. Ito bajiro yicõri Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãma ĩna.
2 Timothy 4:7 in Macuna 7 “Ĩna ñeñaro yirise jidicãjaro”, yirocʉ Cristo oca masare riaso josacʉ yʉ. Jeyaro moare yʉre Dios ĩ cũre ito bajiroti jeoa yʉ. Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãbiticʉ yʉ.
Titus 2:10 in Macuna 10 Mʉa ʉjarã yere ãmi rudibesa. Ito bajiro mʉa yija mʉare queno tʉoĩa wanʉrã yirãji ĩna. Mʉa ʉjarãre rʉ̃cʉbʉocõri queno ĩnare cʉdisotiya mʉa. Mʉare queno masicõri, “Dios oca queno tʉorʉ̃nʉrã ñama ĩna”, yirã yirãji ĩna mʉare. Ito bajiri Dios jeame ʉ̃jʉrojʉ mani wabore ñaroca manire masorʉ ĩ gayere queno rʉ̃cʉbʉorã yirãji mʉa ʉjarã cʉni, yi gotiya mʉ tʉ gãna gãjerãre moa ĩsiri masare.
Philemon 1:5 in Macuna 5 “Mani Ʉjʉ Jesucristore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñami Filemón. Dios ñarãre bʉto tʉo maigʉ̃ ñami ĩ”, yama masa mʉre. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, wanʉa yʉ. Ito bajiri, “Queno ya Dios mʉ”, ya yʉ.
James 3:18 in Macuna 18 Manire ĩna ti tudibojarocati ĩnare mani oca quenoja bero queno ʉsi cʉti ñarã yirãji mani ĩja. Ito bajiro mani yija “Queno yijaro ĩna cʉni”, yirã bajiro yirãji mani.
2 Peter 1:4 in Macuna 4 Rẽtoro masigʉ̃ ñari ado bajiro manire goticãñi Cristo: “Diore masibiticõri ñeñaro yi ʉyarã ñarãji adi macãrʉcʉ̃ro gãna. Ĩna ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩajare ñeñaro yirã yirãji ĩna. Ĩnare bajiro mʉa yibe yirocʉ mʉareama ejabʉagʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri yʉ tʉoĩarore bajiro mʉa tʉoĩaroca yigʉ yigʉja yʉ”, yicãñi Cristo manire.
2 Peter 3:11 in Macuna 11 “Ito bajiro adi sitare ruyuriogʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩacõri, ado bajirojʉa yirʉja manire. Quenarise riti yirʉja manire. Ito yicõri Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩ yiro bajiro riti cʉdirʉja manire.
2 Peter 3:14 in Macuna 14 Ĩ tʉdi ejari rʉmʉ bocati ñarã ñacõri, mani ñeñaro yirisere jidicã jeorʉja yʉ ñarã manire. Ito yicõri, “Ĩ ãmoro bajiro riti yicʉja yʉ”, yi tʉoĩa ñarʉja manire. Ito bajiro yi ñarãti Dios rãca sĩgʉ̃re bajiroti ʉsi cʉti ñarʉja mani. Manire ĩ ti wanʉtoni ñe seti mana mani ñaja quena.
3 John 1:3 in Macuna 3 Gãjerã Jesure masirã, mʉre ticõri mʉ oca ĩna bʉsija bʉto wanʉa yʉ. “Oca ñasarise riojo cʉdigʉ ñami, ito yicõri quenarise riti tʉoĩagʉ̃ ñami”, yima ĩna mʉre.
Jude 1:3 in Macuna 3 Yʉ ñarã Dios ĩ masoana ña mani. Manire ĩ masore gaye oca mʉare riaso remorocʉ mʉare papera cõa ãmoboja yʉ. Ito bajiro ãmobojagʉti gaje oca tʉocõri, gaje gaye oca ucarʉjagʉja yʉ mʉare. Mʉa masibitibojarocati rʉore oca riasori masa ñarãji mʉa wato. “Riojo Dios oca riasoa gʉa”, yi rʉorãji ĩna. Diore rʉ̃cʉbʉobiticõri ado bajiro rʉore oca gotirãji ĩna: “Manire ti maicõri jeyaro mani ñeñaro yirisere ãcabojañi Dios. Ito bajiri mani ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti yiana mani. Manire waja senibiquĩji Dios”, yi rʉorãji ĩna. “Jesucristore mani cʉdibeja, no yibea. Ĩ sĩgʉ̃ meje ñami mani ʉjʉ”, yi rʉorãji ĩna. Ĩnare tʉoĩa yugʉ ado bajiro yiyijʉ Dios: “Rʉori masare ruyuriocʉja yʉ”, yiyijʉ Dios, jane mejejʉ. Ito bajiri ĩnare tʉobesa, yʉ ñarã mʉa. Jane mejejʉ ĩ ocare cũyijʉ Dios, Jesucristore mʉa tʉorʉ̃nʉtoni. Ito bajiri ĩre tʉorʉ̃nʉcõri, Dios ñarã ña mʉa ĩja. Ĩre tʉorʉ̃nʉ jidicãbiticõri bʉto bʉsa Jesure tʉorʉ̃nʉrʉja mʉare. “Ito bajiro yirʉja manire”, mʉa yi tʉoĩa oca sẽotoni adi mʉare papera cõa yʉ.