Luke 16 in Macuna

1 Mʉcana ĩ rãca riasotirãre ado bajiro yiyijʉ Jesús: —Sĩgʉ̃ ñayijʉ niyeru jaigʉ. Ito bajiri sĩgʉ̃re ĩ ya niyeru, ito yicõri ĩ ya moari masare cʉni tirʉ̃nʉ rotiyijʉ. Co rʉmʉ, “Mʉ ya niyeru mʉ tirʉ̃nʉ rotibojarʉ mʉ ya niyeru aje bategʉ yami”, yire gaye oca ejayijʉ ĩ ʉjʉre.

2 Ito bajiri, “¿Riti bajiati iti oca?” yirocʉ, ji ñucayijʉ ĩ ʉjʉ ĩre. Ĩ ejaja ticõri, ado bajiro yiyijʉ ĩre: “Mʉ moagore, ‘Ado bajiro moacʉ yʉ’, yiari gotiya mʉ yʉre. Ito bero yʉ rãca moabicʉ yigʉja mʉ ĩja. Ito bajiri yʉ rʉcorisere tirʉ̃nʉbicʉ yigʉja mʉ ĩja”, yiyijʉ ĩ ʉjʉ ĩre.

3 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro tʉoĩayijʉ ĩ, ĩre roti ĩsiri masʉ: “Yʉ ʉjʉ yʉre ĩ bucõaja, ¿no yicʉja yʉa? Weseri moare queno sẽobea yʉ. Gãjerãre bare yʉ seni ruji ucurotire bojo ña yʉ”, yi tʉoĩayijʉ ĩ.

4 “Yʉ ʉjʉ yʉre ĩ bucõaja, ado bajiro yʉ yijare ãmirã yirãji gãjerã yʉre”, yi tʉoĩayijʉ ĩ.

5 Ito bajiro tʉoĩacõri ĩ ʉjʉre waja ruyuriorãre jiyijʉ ĩ. Ĩna ejaja ticõri, ĩnare seniĩayijʉ: “¿Nocõ yʉ ʉjʉre waja ruyurioati mʉa?” yiyijʉ ĩ.

6 “Cien ʉ́yegari roa bare gaye waja ruyurioa yʉ ĩre”, yi cʉdiyijʉ sĩgʉ̃. Ito ĩ yija tʉocõri, ĩna ʉjʉre roti ĩsiri masʉre ado bajiro yiyijʉ: “Adocãta yoari mejeti cincuenta ʉ́yegari mʉre waja yigʉ ya yʉ”, yi wõña mʉ, yi rotiyijʉ ĩ ĩre.

7 Gãji ĩ ʉjʉre waja ruyuriogʉre, “¿Nocõ waja ruyurioati mʉ?” yi seniĩayijʉ. “Cien jibʉri trigo ajeri ĩre waja ruyurioa yʉ”, yiyijʉ ĩ. “Yoari mejeti ochenta jibʉri mʉre waja yicʉja yʉ”, yi wõña, yi rotiyijʉ ĩ ĩre.

8 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, “Queno yigʉ meje ñabojagʉti tʉoĩa masigʉ̃ ñami ĩ”, yi tʉoĩayijʉ ĩ ʉjʉ ĩre, yi oca gotiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. Ito bajiro tʉoĩama adi macãrʉcʉ̃ro gaye bʉto tʉoĩarã. Adi macãrʉcʉ̃ro gaye bʉto tʉoĩarã, masare rʉocõri waja bʉja masiama ĩnaõna. Yʉre tʉorʉ̃nʉrãma ito bajiro yibeama ĩna. “Waja bʉja masiana mani”, yi tʉoĩacõri bʉto rʉo masirã ñama adi macãrʉcʉ̃ro gaye tʉoĩarã, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre.

9 ’Ado bajirojʉa mʉa yija quena yʉ tija. Adi macãrʉcʉ̃ro gaye mʉa rʉcorisena gãjerãre ejabʉaya, queno mʉare ĩna baba cʉtitoni. Ito bajiro ĩnare mʉa yija, ũmacʉ̃jʉ catitĩñadojʉ mʉa ejaroca mʉare boca ãmirã yirãji ĩna, yiyijʉ Jesús ĩnare.

10 ’No jabetacã rʉcogʉ yiro robo ĩ yija, jairo ĩ rʉcobojaja cʉni ito bajiroti queno yigʉ ñatĩñagʉ̃ yiguĩji ĩocʉ̃. No jabetacã rʉcogʉ yiro robo yibicʉ, ĩ jairo rʉcobojaja cʉni, yiro robo yigʉ meje ñagʉ̃ yiguĩji ĩocʉ̃ama.

11 Adi macãrʉcʉ̃ro gaye gajeoni jaje rʉcobojarãti yiro robo mʉa yibeja, ũmacʉ̃jʉ gaye quenarise Dios ĩ cõarise cʉni boca ãmimena yirãji mʉa.

12 Gãjerã ye gajeoni queno mʉa tirʉ̃nʉbeja mʉa ye ñarotire cʉni queno tirʉ̃nʉmena yirãji mʉa. Ito bajiri queno mʉare ĩsibicʉ yiguĩji Dios, yiyijʉ Jesús ĩnare.

13 ’Cocati mani ʉjarã jʉ̃arãre cʉdi masibea mani. Jʉ̃arã ĩna ñaja sĩgʉ̃re queno ti maicõri, gãjire ti tudirã yirãji mani. Sĩgʉ̃re queno cʉdirã yirãji mani. Gãjire queno cʉdimena yirãji mani. Iti robo bajiroti Diore mani cʉdija, niyerujʉare bʉto tʉoĩamenaji mani. Niyerure riti mani bʉto tʉoĩaja Diore queno cʉdisabea mani, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre.

14 Ito bajiro Jesús ĩ bʉsija, fariseo gaye tʉoĩarã tʉo rujiyijarã. Ĩna ñayijarã niyerure bʉto mairã. Ito bajiri Jesure aja tudiyijarã ĩna.

15 Ito bajiro ĩna aja tudi rujija ticõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: —Masa ĩna tiro riojo riti, “Queno yirã ña gʉa”, yiboja mʉa. Ito bajiro mʉa tʉoĩabojarise masicõguĩji Diojʉama. “Ñasarise ña”, masa ĩna yi tʉoĩabojarise, ñasarise meje ña, Dios ĩ tija, yiyijʉ Jesús ĩnare.

16 ’Juan masare ĩ riasoroto riojʉa, Dios ĩ rotirise, ito yicõri ĩre goti ĩsiri masa ĩna ucare gaye riti ñayijʉ maji masa ĩna tʉoroti. Ito bero adi rʉmʉriama, “No ĩre tʉorʉ̃nʉrãreti ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yi riasore gaye ña ĩja. Jãjarã ado bajiro tʉoĩabojarãji mʉa: “Yʉrioti ado bajiro yʉ yija Dios ĩ rotirojʉ ejagʉ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩabojarã jãjarã ñama, yiyijʉ Jesús ĩnare.

17 ’Adi tuti adi macãrʉcʉ̃ro cʉni coji jedibetoja. Ito yicõri Dios ĩ rotirise cʉni jedibeto yiroja. Ñatĩñaroti ña Dios ĩ rotirise, yiyijʉ Jesús ĩnare.

18 ’Sĩgʉ̃ ĩ manojo ñasʉogo rãca isore jidicãcõri gajeo rãca ĩ manojo cʉtibojaja isore ajegʉ yiguĩji ĩocʉ̃. Ito yicõri ĩ cõarore gãji ĩ manojo cʉtija, iso rãca ajegʉ yiguĩji ĩocʉ̃ cʉni, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre.

19 Mʉcana gaje ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: —Sĩgʉ̃ niyeru jaigʉ quenarise yutabujuri sãñagʉ̃ ñayijʉ. Co rʉmʉ rʉyabeto ĩ ãmoro bajiro ĩ ya niyerure aje batesotiyijʉ ĩ.

20 Ito ĩ baji ñaroca sĩgʉ̃ Lázaro wame cʉtigʉ ñayijʉ bojoro bʉjagʉ. Bʉto rujʉri cami cʉtigʉ ñayijʉ ĩ. Ito bajicõri niyeru jaigʉ ya, soje tʉ macʉ̃jʉ rujiyijʉ.

21 Niyeru jaigʉ ĩ bagorise barocʉ, ito rujibojayijʉ Lázaro. Ito ĩ rujiroca yaia ejacõri, ĩ ya camire weroyijarã.

22 Co rʉmʉ bojoro bʉjagʉ godayijʉ. Ĩ godarocati, ángel mesa ãmi wayijarã ĩre Abraham tʉ Diore tʉorʉ̃nʉrã ĩna ñarojʉ. Ito bero niyeru jaigʉ cʉni godacoayijʉ ĩja. Ito bajiri ĩre yujeyijarã masa.

23 Diore tʉorʉ̃nʉbicʉ ñari ñeñaro yigoana ĩna ñarojʉ ejacõri bʉto tõbʉjayijʉ niyeru jaigʉ ñabojarʉ. Ito bajiro tõbʉja ñagʉ̃ sõjʉ Abraham ñayorʉre ti bʉjayijʉ ĩ. Ito bajiri Lázaro ĩ rãcajʉ ĩ ñaja ti bʉjayijʉ.

24 Ito bajiri ado bajiro oca sẽoro bʉsibojayijʉ ĩ: “Ñicʉ Abraham yʉre ti maiña mʉ. Adojʉ jeame ʉ̃jʉrojʉ ñeñaro tõbʉja yʉ. Ito bajiri Lázarore cõaña, ĩ ya ãmo wãsoa ide yicõri yʉ ya ñemero ide weogʉ wadijaro. Ito yija jabeto tujari seyoa yʉ”, yibojayijʉ ĩ Abrahamre.

25 Ito ĩ yibojarocati ado bajiro cʉdiyijʉ Abraham ĩre: “Tʉoya yʉ janami mʉ. Catigʉ queno ñacãcʉ mʉáma. Lázaroreama ĩ catibojaja queno ejabiticʉ. Ito bajiri adojʉ queno ñagʉ̃ yami ĩ. Mʉáma ñeñaro tõbʉjagʉ ya mʉ itojʉ.

26 Mani watojoe ũmari goje eyari goje ña. Ito bajiri no yi masia ma manire”, yiyijʉ ĩ, niyeru jaigʉ ñabojarʉre.

27 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ ĩ: “Tʉoya yʉ ñicʉ mʉ. Lázaro ado ĩ eja masibeja, cʉna tʉjʉ wajaro.

28 Itojʉ ñarãji yʉ ñarã, yʉ ocabaji mesa. Co dʉjamocõ ñarãji ĩna. Ĩnare gotigʉ wajaro ĩ, ado ñeñaro tõbʉjarajʉjʉ ĩna ejabe yirocʉ”, yiyijʉ ĩ Abrahamre.

29 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Abraham: “Moisés ñayorʉ ĩ ucayore, ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare ñacã ĩnare. Itijʉa tʉorʉ̃nʉrʉja ĩnare”, yiyijʉ Abraham ĩre.

30 “Meje ñicʉ, sĩgʉ̃ godana wato gagʉ wacõri ĩ gotija tʉocõri, ñeñaro ĩna yirise jidicãrã yirãji ĩna”, yiyijʉ ĩ.

31 Ito ĩ yija tʉocõri: “Moisés ñayorʉ ĩ gotire gaye ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare gaye ĩna tʉorʉ̃nʉbeja, godarã wato ñagʉ̃ mʉcana caticõri ĩ gotibojaja, tʉorʉ̃nʉmena yirãji ĩna ĩre cʉni”, yiyijʉ Abraham niyeru jaigʉ ñabojarʉre. Ito bajiri Dios ñaro mʉa eja ãmoja catirãti ñeñaro mʉa yirise jidicãcõri Diore tʉorʉ̃nʉña, yi gotiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre.