John 17:11 in Macuna 11 ’Mʉ rãca ñagʉ̃ wacʉ ya yʉ. Ito bajiri adi macãrʉcʉ̃rore wagogʉ ya yʉ ĩja. Yʉ rãca riasotirãma adi macãrʉcʉ̃rojʉ tujarã yama. Cʉna, ñeñarise yiĩabicʉ ña mʉ. Ãna yʉre mʉ ĩsianare mʉ masirisena ĩnare tirʉ̃nʉma. Mani sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩarã ña. Manire bajiroti ĩna cʉni sĩgʉ̃re bajiro ĩna tʉoĩatoni ĩnare tirʉ̃nʉña.
Other Translations King James Version (KJV) And now I am no more in the world, but these are in the world, and I come to thee. Holy Father, keep through thine own name those whom thou hast given me, that they may be one, as we are.
American Standard Version (ASV) And I am no more in the world, and these are in the world, and I come to thee. Holy Father, keep them in thy name which thou hast given me, that they may be one, even as we `are'.
Bible in Basic English (BBE) And now I will be no longer in the world, but they are in the world and I come to you. Holy Father, keep them in your name which you have given to me, so that they may be one even as we are one.
Darby English Bible (DBY) And I am no longer in the world, and these are in the world, and I come to thee. Holy Father, keep them in thy name which thou hast given me, that they may be one as we.
World English Bible (WEB) I am no more in the world, but these are in the world, and I am coming to you. Holy Father, keep them through your name which you have given me, that they may be one, even as we are.
Young's Literal Translation (YLT) and no more am I in the world, and these are in the world, and I come unto Thee. Holy Father, keep them in Thy name, whom Thou hast given to me, that they may be one as we;
Cross Reference Matthew 5:48 in Macuna 48 Mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ, coji ñeñaro yiĩabicʉ ñami ĩ. Ĩre bajiroti yiya mʉa cʉni, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre.
Matthew 6:9 in Macuna 9 Ito bajiri Diore mʉa bʉsija, ado bajiro bʉsiba: Gʉa Jacʉ, ũmacʉ̃jʉ gagʉ ña mʉ. Mʉ wame masicõri masa ñajediro rʉ̃cʉbʉojaro ĩna.
Matthew 10:16 in Macuna 16 ’Yʉ mʉare riaso ucu rotija, oveja robo bajiro yaia wato guijorojʉ mʉare cõa yʉ. Queno ãñare bajiro ñacãña mʉa. Ito bajibojarocati bujare bajiro queno yirã ñama mʉa. Itojʉ mʉa waroto riojʉa, “Ado bajiro mani yija quena”, yirona queno tʉoĩama maji. Ito bajiri ito gãna mʉa ejaroca ñeñaro ĩna yibojarocati queno yiba mʉama ĩnare.
John 7:33 in Macuna 33 Ĩna ejaja ticõri, ado bajiro yiquĩ Jesús: —Yʉre cõarʉ tʉ tʉdi wacʉ yigʉja yʉ. Ito bajiri yoari mejeti masa tʉ ñagʉ̃ yigʉja yʉ maji.
John 10:29 in Macuna 29 Ĩnare yʉ rʉcotoni yʉre cũquĩ Cʉna. Nijʉa ĩ rẽtoro sẽogʉ̃ maquĩji. Ito bajiri sĩgʉ̃jʉa yʉ rʉcorãre ẽma masigʉ̃ maquĩji ĩja.
John 13:1 in Macuna 1 Pascua basa ñaroto riojʉa, “Yʉ adi macãrʉcʉ̃rore wagocõri yʉ Jacʉ tʉ yʉ waroto ejacoajʉ ĩja”, yi tʉoĩari seyoñi Jesús. Adi macãrʉcʉ̃ro gãnare ĩ ñarãre maisotiquĩ Jesús. “Riti mʉare bʉto maisacõa yʉ”, yi ĩorocʉ, goda ĩsirocʉ ñacãñi Jesús.
John 13:3 in Macuna 3 Ado bajiro yi tʉoĩari seyoñi Jesús, “Dios yagʉ wadirʉ ña yʉ, ito yicõri ĩ tʉ tʉdi wacʉ yigʉja yʉ. Yʉ roti masitoni yʉ Jacʉ ĩ cũrʉ ña yʉ”, yi tʉoĩari seyoñi Jesús.
John 14:20 in Macuna 20 “Yʉ Jacʉ rãca ña yʉ. Ito yicõri mʉa rãca ña yʉ, mʉajʉa cʉni yʉ rãca ña”, yʉ yicato bajiro, tʉdi yʉ catiri rʉmʉ, “Riti gotiñi Jesús”, yi tʉoĩarã yirãji mʉa.
John 15:18 in Macuna 18 Gaje gʉare ado bajiro riasoquĩ Jesús: —Adi macãrʉcʉ̃ro gãna mʉare ĩna ti tudija, “Manire ĩna ti tudiroto riojʉa Jesure ti tudisʉoñi ĩna”, yi tʉoĩarã yirãji mʉa.
John 16:28 in Macuna 28 Yʉ Jacʉ tʉ wadicõri, adi macãrʉcʉ̃rojʉ ejacʉ yʉ. Adi macãrʉcʉ̃ro gãnare wagocõri, yʉ Jacʉ tʉ wacʉ ya yʉ mʉcana, yiquĩ Jesús gʉa ĩ rãca riasotirãre.
John 16:33 in Macuna 33 Iti jeyaro mʉare gotia yʉ, yʉre tʉorʉ̃nʉcõri, mʉa ya ʉsijʉ ʉsiriore mano mʉa ñatoni. Adi macãrʉcʉ̃rojʉ mʉa ñaja, jeyaro tõbʉjarã yirãji mʉa. Oca sẽoña mʉa, adi macãrʉcʉ̃ro gãnare ñeñaro yi rotigʉre rẽtocũcʉ yʉ, yiquĩ Jesús gʉa ĩ rãca riasotirãre.
John 17:12 in Macuna 12 Adi macãrʉcʉ̃rojʉ yʉre mʉ ĩsiana rãca yʉ ñaroca mʉ masirisena queno ĩnare tirʉ̃nʉcʉ yʉ. Sĩgʉ̃ yʉre godagobe yirocʉ queno ĩnare tirʉ̃nʉcʉ yʉ. Ito bajibojarocati sĩgʉ̃ ñaquĩ yʉre godagocacʉ. Ĩ ñaquĩ jeame ʉ̃jʉrojʉ warocʉ. Mʉ oca iti gotiro bajiroti iti rẽtatoni yʉre godagoquĩ ĩ.
John 17:21 in Macuna 21 Ĩna jeyaro sĩgʉ̃re bajiro ĩna ʉsi cʉtitoni mʉre bʉsia yʉ. Manire bajiroti ĩna ʉsi cʉtire ãmoa yʉ. Cʉna yʉre bajiroti ʉsi cʉtigʉ ña mʉ. Yʉ cʉni mʉre bajiro ʉsi cʉtia. Ito bajiro manire bajiro sĩgʉ̃ bajiro riti ĩna ʉsi cʉtire ãmoa yʉ. Ito bajiro ĩna bajija ticõri, “Riti Dios ĩ cõarʉ ñañi Jesús”, yirã yirãji adi macãrʉcʉ̃ro gãna.
John 17:25 in Macuna 25 Cʉna ñeñarise macʉ ña mʉ. Adi macãrʉcʉ̃ro gãna mʉre ti masibeama ĩna. Yʉama mʉre ti masia. Ãna yʉ rãca riasotirã, “Dios ĩ cõarʉ ña mʉ”, yi masiama ĩna, yʉre.
Acts 1:9 in Macuna 9 Iti ĩnare goti tĩocõri, ĩre ĩna tibojaroca riti ũmacʉ̃jʉ mʉja wasʉoyijʉ Jesús. Ito bero ide bueri iti ejarocati, ruyubiticoayijʉ Jesús ĩja. Ito bajiri tʉdi tibisijarã ĩna Jesure.
Acts 3:21 in Macuna 21 Adocãta ũmacʉ̃jʉ ñaguĩji Cristo. Co rʉmʉ adi macãrʉcʉ̃rore mʉcana quenogʉ̃ yiguĩji Dios, ĩ goticãdo bajiroti. Dios ĩ queno tĩori rʉmʉ bocatigʉ yiguĩji Jesucristo. Adi ña Dios oca goti ĩsiri masa, Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩna ucare.
Romans 9:17 in Macuna 17 Ucara tutina ado bajiro yiyijʉ Dios Egipto gagʉ ʉjʉre: “Ʉjʉ mʉre cũcʉ yʉ, mʉna sʉoriti yʉ masirise masare ĩorocʉ. Ito bajiro yicʉ yʉ masa jeyaro yʉ gayere ĩna tʉo jeditoni”, yiyijʉ Dios, Egipto gagʉ ʉjʉre.
Romans 12:5 in Macuna 5 Ito bajiroti bajia mani Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã. Ĩre tʉorʉ̃nʉrã ñari ĩ ya rujʉ robo bajirã ña mani. Ito bajiri jãjarã ñabojarãti sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri gãmeri ejabʉa mani. Ito yicõri mani yagʉ sĩgʉ̃ ĩ manija gãmeri godo cʉtia mani.
Romans 15:5 in Macuna 5 Dios ñami mani ñemecʉtiroca yigʉ, ito yicõri mani tʉoĩa oca sẽoroca yigʉ. Sĩgʉ̃re bajiro mʉa tʉoĩa wanʉroca yijaro ĩ, Cristo ĩ ãmoro bajiro.
1 Corinthians 1:10 in Macuna 10 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Mʉare yʉ gotitoni yʉre cũñi mani Ʉjʉ Jesucristo. Ĩre tʉorʉ̃nʉrã ña mʉa. Ito bajiri sĩgʉ̃re bajiro mʉa tʉoĩaja quena. Ricati riti tʉoĩabesa mʉa. Ado bajirojʉa mʉa yija quena. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri oca manoti queno mʉa ñaja quena.
1 Corinthians 12:12 in Macuna 12 Mani ya rujʉ jeyaro ñabojarocati co rujʉti ña. Tite mʉa. Ãmo, cajea, gãmoro, gʉbo jaje ña mani ya rujʉ. Ito bajiro bajirã ña mani Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã cʉni. Jãjarã ñabojarãti Cristore riti tʉorʉ̃nʉrã ñari co rujʉ bajiro bajirã ña mani. Ĩre tʉorʉ̃nʉrã ñari gãmeri ejabʉa mani.
Galatians 3:28 in Macuna 28 Sĩgʉ̃ robo bajiro ti maiguĩji Dios manire. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri Jesucristore tʉorʉ̃nʉa mani. Ito bajiro mani yija ticõri, itina sʉoriti manire masoñi Dios. Co masa bajiroti masoñi Dios manire. Tite mʉa, jeyaro ña mani. Judio masa, judio masa meje cʉni ña mani. Moa ĩsiri masa, moa ĩsiri masa meje cʉni ña mani. Romia, ʉ̃mʉa cʉni ña mani. Jeyaro mani masa wʉsabojarocati Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, co masa bajiroti masoñi Dios manire.
Ephesians 4:4 in Macuna 4 Sĩgʉ̃ ñabojagʉti mani jeyarore quedi sãjañi Espíritu Santo. Ito bajiri Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã ña mani ĩja. Ito yicõri co masa bajiro ña mani ĩja. Dios ĩ beseana ñari, “Dios rãca catitĩñagʉ̃ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩa mani.
Philippians 2:9 in Macuna 9 Ito bajiri ĩ tʉdi catiroca yicõri bʉto rʉ̃cʉbʉorʉ ĩ ñaroca yiñi Dios. Ñimʉ gãji ĩ robo rʉ̃cʉbʉorʉ maquĩji. Ito bajiri wame ñasarise ĩre wõñi Dios.
Hebrews 1:3 in Macuna 3 Ũmacañi ĩ busuja ticõri, “Ito bajigʉ ñaguĩji ũmacañi”, yirãji mani. Iti bajiroti, Dios Macʉ ñasagʉre mani tija, “Ito bajigʉti ñaguĩji Dios cʉni”, yirãji mani. Ĩ Jacʉ robo bajigʉti ñami Jesús. Ĩ oca bʉto masire gaye ña. Ito bajiri ĩ ocana sʉoriti adi macãrʉcʉ̃ro gaye jeyaro ña jedia ĩja. Ĩti mani ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsiyijʉ. Ito bajiro ĩ yija bero, ũmacʉ̃jʉ mʉja wacõri Dios ya riojocadʉja rʉ̃cʉbʉorajʉ rujiyijʉ ĩ.
Hebrews 9:24 in Macuna 24 Mani ñicʉsabatia ĩna menira wijʉ sãjabisijʉ Cristo. “Ado bajiro bajiroja Dios ya wi”, yiariti ĩna menira wi ñayijʉ iti wi. Cristoama ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñarojʉ sãjañi. Ito bajiri adocãta itona ñacõri, manire yiari Diore bʉsi ĩsiguĩji ĩ.
James 4:4 in Macuna 4 Sĩgõ romio manʉjʉ rãca queno ñabecore bajiro bajirã ña mʉa. Dios rĩa ñabojarãti, adi macãrʉcʉ̃ro gaye riti tʉoĩa mʉa. Diore bajiro tʉoĩamena, ito yicõri Diore tʉo maimena robo bajiro bajia mʉa. No adi macãrʉcʉ̃ro gaye bʉto tʉoĩagʉ̃ Diore tʉoĩabeami.
1 Peter 1:5 in Macuna 5 Diore mani tʉorʉ̃nʉrã ñajare, ĩ masirisena manire codegʉ yiguĩji. Ito yicõri manire masogʉ̃ yiguĩji Dios, catitĩñarojʉ mani ejatoni. Ito bajiro ĩ yijare sʉsari rʉmʉ jeyaro quenarise ĩ seo cũre manire ĩsi jeorocʉ ñacãgʉ̃ yiguĩji Dios.
1 Peter 1:15 in Macuna 15 Ado bajiro bajia. Dios, manire beserʉ quenarise riti yigʉ ñami ĩ. Ito yicõri cojireama ñeñarise yiĩagʉ̃ meje ñami. Ito bajiri ĩre bajiro quenarise riti yirʉja manire cʉni.
1 John 3:12 in Macuna 12 Caín ñayorʉ robo bajiro yibesa mʉa. Rʉ̃mʉ́re cʉdigʉ ĩ ocabajire sĩayijʉ Caín ñayorʉ. Ĩ ocabaji quenarise tʉoĩagʉ̃ ñayijʉ. Caínjʉama ñeñarise riti tʉoĩagʉ̃ ñayijʉ. Ito bajiri ĩ ocabajire sĩayijʉ ĩ.
1 John 5:19 in Macuna 19 “Dios yagʉ ña yʉ”, yi tʉoĩa mani. Gãjerãma adi sita gãna rʉ̃mʉ́ ñarã ñarãji ĩna. Ĩ ñaguĩji ĩnare rotigʉ.
Jude 1:1 in Macuna 1 Ñati yʉ ñarã mʉa. Yʉ ña Judas Jesucristore moa ĩsiri masʉ. Santiago ocabaji ña yʉ. Dios ĩ beseana ña mʉa. Ito bajiri adi mʉare papera cõa yʉ. Mani Jacʉ Dios bʉto maiami manire. Ito bajiri Jesucristo ñarã mani ñatĩñatoni, manire codeami Dios.
Jude 1:24 in Macuna 24 Itire tʉoĩacõri Diore rʉ̃cʉbʉorã ado bajiro bʉsirʉja manire: “Dios mʉ sĩgʉ̃ti ña rẽtoro masi rẽtocũgʉ̃. Ñimʉ gãji mʉ robo bajiro masigʉ̃ mami. Gʉa Ʉjʉ Jesucristo ĩ goda ĩsirajʉna sʉoriti gʉare masoyija mʉ. Ito yicõri gʉa ñeñaro yibititoni gʉare ejabʉa masigʉ̃ja mʉ. Mʉ rotirojʉ gʉa ejaroca, ‘Mʉa ñeñaro yirise waja, waja ruyuriobea mʉa’, yi ti gotigʉ yigʉja mʉ gʉare. Ito bajiri mʉ ñarojʉ ejacõri mʉ rãca queno wanʉ quenarã yirãji mani. Rẽtoro quenagʉ̃ ña mʉ. Ito yicõri Ʉjʉ ñasagʉ ña mʉ. Ñe mʉ masibitigore ma mʉre. Ito yicõri ñe mʉ roti masibitigore ma mʉre. Ito bajiro bajiyija mʉ adi macãrʉcʉ̃rore mʉ rujeoroto riojʉa. Adi rʉmʉri cʉni ito bajiro bajigʉti ña mʉ. Ito bajicõri ito bajigʉti ñatĩñagʉ̃ yigʉja mʉ”, yirʉja mani, Diore rʉ̃cʉbʉorã. Itocõ ña.
Revelation 4:8 in Macuna 8 Ĩna jʉariarã tiĩaña mana coga ãmojeno caerori caero cʉticã. Ĩna ya caerorijʉ ũmacʉ̃jʉagadʉja, jacagadʉja cʉni cajeari cʉtirã ñacã ĩna. Ʉ̃mʉari, ñamiri cʉni Diore rʉ̃cʉbʉorã ado bajiro basatĩñacã ĩna: Quenagʉ̃ ña mʉ. Quenagʉ̃ ña mʉ. Quenagʉ̃ ña mʉ. Jeyaro masigʉ̃ ña gʉa Ʉjʉ mʉ. Mʉti ñayija iti rʉmʉjʉ gagʉ. Mʉti ña adocãta gagʉ cʉni. Mʉti ña ija ejarocʉ cʉni, yi ñacã ĩna.
Revelation 15:4 in Macuna 4 Noajʉa mʉre güimena mama ĩna. Ito yicõri noa mʉre rʉ̃cʉbʉomena mama. Mʉ sĩgʉ̃ti ña coji ñeñaro yiĩabicʉ. Queno mʉ yirisere ticõri, masa jeyaro mʉre rʉ̃cʉbʉorã yirãji, yicã Oveja Macʉre basarã.
Revelation 19:12 in Macuna 12 Ĩ ya cajea jea ʉ̃jʉrise robo bajiro yocʉ. Ĩ ya rijogajʉ jaje come bedori jesaquĩ ĩ. Ĩ ya rioweca wame ñacʉ. Ĩ sĩgʉ̃ti masiquĩ iti wamere.