John 13:1 in Macuna 1 Pascua basa ñaroto riojʉa, “Yʉ adi macãrʉcʉ̃rore wagocõri yʉ Jacʉ tʉ yʉ waroto ejacoajʉ ĩja”, yi tʉoĩari seyoñi Jesús. Adi macãrʉcʉ̃ro gãnare ĩ ñarãre maisotiquĩ Jesús. “Riti mʉare bʉto maisacõa yʉ”, yi ĩorocʉ, goda ĩsirocʉ ñacãñi Jesús.
Other Translations King James Version (KJV) Now before the feast of the passover, when Jesus knew that his hour was come that he should depart out of this world unto the Father, having loved his own which were in the world, he loved them unto the end.
American Standard Version (ASV) Now before the feast of the passover, Jesus knowing that his hour was come that he should depart out of this world unto his Father, having loved his own that were in the world, he loved them unto the end.
Bible in Basic English (BBE) Now before the feast of the Passover, it was clear to Jesus that the time had come for him to go away from this world to the Father. Having once had love for those in the world who were his, his love for them went on to the end.
Darby English Bible (DBY) Now before the feast of the passover, Jesus, knowing that his hour had come that he should depart out of this world to the Father, having loved his own who were in the world, loved them to the end.
World English Bible (WEB) Now before the feast of the Passover, Jesus knowing that his time had come that he would depart from this world to the Father, having loved his own who were in the world, he loved them to the end.
Young's Literal Translation (YLT) And before the feast of the passover, Jesus knowing that his hour hath come, that he may remove out of this world unto the Father, having loved his own who `are' in the world -- to the end he loved them.
Cross Reference Matthew 26:2 in Macuna 2 —Mʉa masia jʉa rʉmʉ beroti ñaro wado ya Pascua basa. Ito bajiro basa ĩna meniri rʉmʉ Masa Rĩjorʉre ñiatoni ĩ wajanare gotigʉ yiguĩji sĩgʉ̃. Ito bajiri ĩre ñiacõri yucʉtẽojʉ jaju sĩarã yirãji ĩna. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ, yiquĩ Jesús gʉare.
Matthew 26:45 in Macuna 45 Ito yija bero gʉa tʉ ejacõri gʉare yujioquĩ Jesús: —¿Tujacã canirã yati mʉa maji? Itocõti eja wajʉ Masa Rĩjorʉre ñiacõri ñeñaro yirãre ĩna ĩsirotijʉ eja wajʉ ĩja. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ.
Matthew 28:20 in Macuna 20 Jeyaro yʉ rotirise ñarocõti ĩna cʉditoni ĩnare riasoba. “Co rʉmʉ rʉyabeto mani rãca ñasotigʉ yiguĩji Jesús. Adi macãrʉcʉ̃ro iti jediroto riojʉajʉ mani rãca ñasotigʉ yiguĩji ĩ”, yi tʉoĩama mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. Itocõ ña.
Mark 14:1 in Macuna 1 Jʉa rʉmʉ rʉyayijʉ basa ĩna meniroto. Naju wadarise ʉco wʉoya mani bare basa ñayijʉ. Iti wame ñayijʉ Pascua. Iti rʉmʉri Jesure sĩa ãmoyijarã paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni. Jesure ñia ãmorã, “¿No bajiro ĩre oca menirʉjati mani?” yi tʉoĩayijarã ĩna.
Luke 9:51 in Macuna 51 Ũmacʉ̃jʉ Jesús ĩ waroto iti cõñajare, “Yʉre ĩna sĩa ãmobojarocati Jerusalénjʉa wasagʉ yigʉja yʉ”, yi oca sẽoyijʉ Jesús.
Luke 13:32 in Macuna 32 Ĩna ito bajiro yija tʉocõri: —Ĩ ñeñaro yi jaigʉre ado bajiro gotitẽña mʉa: “Tʉoya jane, jane busuri cʉni cõrãre yisiocʉja yʉ. Rʉ̃mʉ́ sãñarãre cʉni rʉ̃mʉ́are bucõacʉja yʉ. Ito yicõri, ija sõjʉa moa tĩogʉ̃ yigʉja yʉ, yimi”, yi gotitẽña mʉa Herodesre, yiyijʉ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre.
Luke 22:1 in Macuna 1 Iti rʉmʉriti cõña wayijʉ naju wadarise ʉco wʉoya mani bare basa. Gaje Pascua wame cʉtiyijʉ iti basa.
Luke 22:53 in Macuna 53 Co rʉmʉ rʉyabeto minijuara wijʉ yʉ ñaja yʉre ñiabiticʉ mʉa. Adocãta rʉ̃mʉ́a ʉjʉ ĩ ãmoro bajiro, bajiro yiroja. Ito bajiri ĩre cʉdirã mʉa ãmoro bajiro ya mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare.
John 6:4 in Macuna 4 Pascua basa judio masa ĩna meniroti nocõ mejeti rʉyacʉ.
John 7:6 in Macuna 6 Ito bajiri ado bajiro yiquĩ Jesús ĩnare: —Judea sitajʉ yʉ waroto ejabea yʉre maji. Adocãta cʉni mʉa waja quenacõa mʉareama.
John 7:30 in Macuna 30 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre bʉto ñia ãmocã judio masa ʉjarã. Ito bajibojarocati sĩgʉ̃ ĩre ñiagʉ̃ maniquĩ. Dios ĩ ñiarotirajʉ ejabiticʉ maji. Ito bajiri ñia masibiticã ĩna maji.
John 8:20 in Macuna 20 Dios ya wijʉ ñacõri ito bajiro masare riasoquĩ Jesús. Masa ĩna niyeru sãra jedori tʉjʉ rʉ̃gõcõri ito bajiro masare riasoquĩ Jesús. Ĩre ĩna ñiarotijʉ ejabiticʉ maji, ito bajiri sĩgʉ̃jʉa ĩre ñiagʉ̃ maniquĩ.
John 11:9 in Macuna 9 “Yʉre ĩna sĩarotijʉ ejabea maji”, yirocʉ ado bajiro cʉdiquĩ Jesús gʉare: —Ʉ̃mʉa co ʉ̃mʉa doce hora busurise ña. Ito bajiri sĩgʉ̃ ĩ wa ucuja jʉatabiquĩji iti busujare. Macãrʉcʉ̃ro busurise iti ñajare ti masigʉ̃ yiguĩji. Ito bajiri jʉatabiquĩji ĩ ʉ̃mʉa ñajare.
John 11:55 in Macuna 55 Yʉ ñarã judio masa pascua basa ĩna meniroto jabeto rʉyayijʉ. Ito bajiri masa jãjarã wayijarã Jerusalénjʉ. Pascua basa riojʉa ĩna ñeñaro yirise coe rotirã ejayijarã ĩna.
John 12:23 in Macuna 23 Ĩna oca gotija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Jesús ĩnare: —Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Ũmacʉ̃jʉ rʉ̃cʉbʉorajʉ yʉ tʉdi mʉjarotijʉ ejacoajʉ ĩja. Yʉre ĩna sĩarotijʉ ejacoajʉ ĩja.
John 13:3 in Macuna 3 Ado bajiro yi tʉoĩari seyoñi Jesús, “Dios yagʉ wadirʉ ña yʉ, ito yicõri ĩ tʉ tʉdi wacʉ yigʉja yʉ. Yʉ roti masitoni yʉ Jacʉ ĩ cũrʉ ña yʉ”, yi tʉoĩari seyoñi Jesús.
John 13:34 in Macuna 34 Adocãta mame rotire gaye mʉare gotigʉ ya yʉ. Ado bajiro bajia iti. Gãmeri ti maima mʉa. Mʉare yʉ ti mairo bajiroti mʉa cʉni gãmeri ti maija quena.
John 14:28 in Macuna 28 “Wacʉ ya yʉ, ito bajibojarocati mʉa rãca ñagʉ̃ ejagʉ yigʉja mʉcana”, yʉ yija tʉobʉ mʉa. Riti yʉre mʉa maija, “Yʉ Jacʉ tʉ wacʉ ya yʉ”, yʉ yija, queno wanʉ quenaboa mʉa. Ĩ ñami yʉ rẽto bʉsaro ñagʉ̃.
John 15:9 in Macuna 9 Yʉ Jacʉ yʉre ĩ mairo bajiroti mʉare maia yʉ. Yʉ mairã ña mʉa. Ito bajiri ito bajiroti ñaña mʉa.
John 15:13 in Macuna 13 Sĩgʉ̃ ĩ baba mesare maigʉ̃, ĩnare ĩ goda ĩsija iti ña bʉto maire gaye.
John 16:5 in Macuna 5 Yʉre cõarʉ tʉ ñagʉ̃ wacʉ ya yʉ adocãta. Ito bajibojarocati, “¿No wati mʉ?” yi seniĩabea mʉa yʉre.
John 16:28 in Macuna 28 Yʉ Jacʉ tʉ wadicõri, adi macãrʉcʉ̃rojʉ ejacʉ yʉ. Adi macãrʉcʉ̃ro gãnare wagocõri, yʉ Jacʉ tʉ wacʉ ya yʉ mʉcana, yiquĩ Jesús gʉa ĩ rãca riasotirãre.
John 17:1 in Macuna 1 Ito bajiro ĩ yija bero macãrʉcʉ̃rojʉ ti mʉocõri, ado bajiro yiquĩ Jesús: —Cʉna mʉ tʉ yʉ tʉdi ejaroti ejacoajʉ ĩja. Yʉ ña mʉ Macʉ. Masa yʉre ĩna rʉ̃cʉbʉoroca yiya. Ito bajiroti yʉ cʉni mʉre ĩna rʉ̃cʉbʉoroca yigʉ yigʉja.
John 17:5 in Macuna 5 Adi macãrʉcʉ̃ro iti ñaroto riojʉajʉ mʉ rãca rʉ̃cʉbʉogʉ ñacʉ yʉ. Cʉna, ito bajiroti adocãta mʉ tiro riojo masa yʉre ĩna rʉ̃cʉbʉoroca yiya.
John 17:9 in Macuna 9 ’Ĩnare yiari mʉre bʉsia yʉ. Adi macãrʉcʉ̃ro gãnare yiari meje mʉre bʉsia yʉ. Yʉre mʉ ĩsiana, mʉ ñarã ĩna ñajare, ĩnare yiari bʉsia yʉ.
John 17:13 in Macuna 13 ’Adocãta mʉ tʉ wacʉ ya yʉ. Adi macãrʉcʉ̃rojʉ ñagʉ̃ maji adi oca ĩnare gotia yʉ. Yʉ wanʉro bajiroti ĩna cʉni wanʉ quena jeditoni iti oca ĩnare gotia yʉ.
John 17:16 in Macuna 16 Adi macãrʉcʉ̃ro gãna bajiro tʉoĩagʉ̃ meje ña yʉ. Ito bajiri yʉ rãca riasotirã cʉni adi macãrʉcʉ̃ro gãna bajiro tʉoĩarã meje ñama ĩna.
John 17:26 in Macuna 26 Mʉre ĩna ti masiroca yicʉ yʉ. Ito bajicõri, mʉre ĩna masitĩñaroca yigʉ yigʉja yʉ. Ito bajiro yigʉ yigʉja yʉ, yʉre mʉ mairo bajiro ĩna gãmeri maitoni. Ito yicõri ĩna rãca ñatĩñagʉ̃ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús Diore bʉsigʉ.
John 18:4 in Macuna 4 “Ado bajiro yʉre rẽtaro yiroja”, yigʉ ĩnare boca ãmigʉ̃ waquĩ Jesús. Ĩnare boca ãmicõri, ado bajiro ĩnare seniĩaquĩ ĩ: —¿Ñimʉre ãmati mʉa? yiquĩ Jesús ĩnare.
Romans 8:37 in Macuna 37 Ñeñaro gʉa tõbʉjabojarocati, gʉare rẽtocũmena yirãji gãjerã. Cristo manire maigʉ̃ ĩ ejabʉaja, jeyaro manire rẽtarise ñemecʉti sẽorã yirãji mani. Cristore tʉorʉ̃nʉcõri bʉto bʉsa tʉoĩa oca sẽorã yirãji mani.
1 Corinthians 1:8 in Macuna 8 Macãrʉcʉ̃ro iti jediroto riojʉa Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉ jidicãbititoni manire ejabʉagʉ yiguĩji Dios. Ito bajiri Jesucristo mani Ʉjʉ ĩ tʉdi ejari rʉmʉ, “Seti cʉtirã ñama ĩna”, sĩgʉ̃jʉa yi masimena yirãji ĩna manire.
Ephesians 5:25 in Macuna 25 Tʉoya ʉ̃mʉa mʉa, mʉare bʉsigʉ ya yʉ. Mʉa manojosãromiare bʉto maiña mʉa. Manire cʉni bʉto maiguĩji Cristo. Ito bajiri ĩ ñarã mani ñatoni, manire yiari goda ĩsiñi ĩ. Manire ĩ mairo bajiroti mʉa manojosãromiare maiña mʉa cʉni.
Hebrews 3:6 in Macuna 6 Cristoama Diore moa ĩsiri masʉre bajiro meje bajiñi ĩ. Ĩ ñami Dios Macʉ, queno ĩre cʉdigʉ. Ito bajicõri Dios ñarã Ʉjʉ ñami Jesucristo. “Tʉdi ejagʉ yiguĩji Cristo”, yi mani tʉoĩa wanʉja, ĩre tʉorʉ̃nʉcõri mani ĩre jidicãbeja, Dios ñarã, ñarã yirãji mani ĩja.
Hebrews 3:14 in Macuna 14 Cajerojʉ Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉcato bajiroti, mani godaroto riojʉa ĩre tʉorʉ̃nʉtĩñarʉja manire. Ito bajiro mani yija ũmacʉ̃jʉ Cristo rãca wanʉ quenarã yirãji mani.
Hebrews 6:11 in Macuna 11 Mʉa sĩgʉ̃ rʉyabeto wanʉ oca sẽocõri Diore mʉa cʉditĩñare ãmoa gʉa. Mʉa catirocõ mʉa ito bajiro yi ñaja, mʉa bocatirisere ñarocõti boca ãmirã yirãji mʉa.
1 Peter 1:13 in Macuna 13 Iti oca quenarisere tʉo masirã ña maniama. Ito bajiri iti oca tʉocõri mecʉre mano queno tʉoĩarʉja manire, Diore mani cʉdi masitoni. Jabeto rʉya maji Jesucristo ĩ tʉdi ejaroti rʉmʉ. Ito bajiri ña yucãrʉja manire. Ito yicõri, “Manire queno yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa jidicãbitirʉja mani.
1 John 4:19 in Macuna 19 Manire cajero maisʉoñi Dios. Ito bajiri ĩre maia mani cʉni.
Revelation 1:5 in Macuna 5 Jesucristo cʉni mʉare queno yijaro. Ĩ ñami ĩ tigore riojo gotigʉ. Ito yicõri ĩ ñami godabojagʉti mʉcana tʉdi catitĩñarocʉ. Gãjerãma ĩ riojʉa godabojarãti tʉdi catitĩñare gaye boca ãmibisijarã ĩna. Ĩ ñami adi sita gãna ʉjarãre roti masigʉ̃. Manire ti maigʉ̃ ñami Cristo. Ito bajiri godacõri ĩ ya rína mani ñeñaro yirisere waja yi ĩsiñi ĩ.