Galatians 6:1 in Macuna 1 Yʉ ñarã, Espíritu Santo ĩ quedi sãjana ña mʉa. Ito bajiri sĩgʉ̃ mʉa rãca gagʉ ĩ ñeñaro yija, ĩre ejabʉaya, ĩ ñeñaro yirise ĩ jidicãtoni. Ĩre ti maicõri, ĩre ejabʉarʉja mʉare. Ito yicõri queno tʉoĩaña mʉa, ĩre bajiro mʉa ñeñaro yibe yirona.
Other Translations King James Version (KJV) Brethren, if a man be overtaken in a fault, ye which are spiritual, restore such an one in the spirit of meekness; considering thyself, lest thou also be tempted.
American Standard Version (ASV) Brethren, even if a man be overtaken in any trespass, ye who are spiritual, restore such a one in a spirit of gentleness; looking to thyself, lest thou also be tempted.
Bible in Basic English (BBE) Brothers, if a man is taken in any wrongdoing, you who are of the Spirit will put such a one right in a spirit of love; keeping watch on yourself, for fear that you yourself may be tested.
Darby English Bible (DBY) Brethren, if even a man be taken in some fault, ye who are spiritual restore such a one in a spirit of meekness, considering thyself lest *thou* also be tempted.
World English Bible (WEB) Brothers, even if a man is caught in some fault, you who are spiritual must restore such a one in a spirit of gentleness; looking to yourself so that you also aren't tempted.
Young's Literal Translation (YLT) Brethren, if a man also may be overtaken in any trespass, ye who `are' spiritual restore such a one in a spirit of meekness, considering thyself -- lest thou also may be tempted;
Cross Reference Matthew 9:13 in Macuna 13 Dios oca tuti gaye ticõri tʉoĩaña mʉa. Ado bajiro gotia iti. “Gãjerãre mʉa tʉo maire ãmoa yʉ. Gãjerãre tʉo maibitibojarãti ecarʉre sĩacõri yʉre mʉa soe ĩsibojaja ñe waja ma iti”, yi gotia Dios oca tuti, yiyijʉ Jesús ĩnare. Queno yirãre jirocʉ meje adi sita wadicʉ yʉ. Ñeñaro yirãre ñeñaro ĩna yirise jidicãtoni gaje adi sitajʉ wadicʉ yʉ, yiquĩ Jesús ĩnare.
Matthew 11:29 in Macuna 29 Yʉ rotiro robo bajiro cʉdiya mʉa. Ito yicõri yʉ gaye riasoya. Masare ti maigʉ̃ ñari sẽoro mʉare rotibicʉja yʉ. Ʉsirioro yigʉ meje ña yʉ. Ito bajiri yʉ rotiro robo bajiro mʉa cʉdija ticõri, mʉa tujacãroca yigʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri mʉa ya ʉsijʉ sajari oca cʉtiro yiroja mʉare.
Matthew 18:12 in Macuna 12 Gʉare riasorocʉ ado bajiro yiquĩ Jesús mʉcana: —Adocãta yʉ mʉare riasorisere queno tʉoĩaña mʉa. Sĩgʉ̃ ñayijʉ cien oveja rʉcogʉ. Co rʉmʉ gãjerãre wagocõri sĩgʉ̃ wisayijʉ oveja. ¿No bajiro tʉoĩati mʉa? ¿Gãjerã rʉyarã, ta wesejʉ noventa y nueve ñarã wisarʉre ãmagʉ̃ waguĩjida ĩ?
Luke 15:4 in Macuna 4 —Mʉa wato sĩgʉ̃ cien oveja rʉcogʉ, sĩgʉ̃ ĩ wisaja, gãjerã noventa y nueve ñarãre wago cũgʉ̃ yiguĩji ĩ, gãji wisarʉre ãmagʉ̃ wacʉ. Ĩre ãma bʉjacõrijʉ sʉsagʉ yiguĩji ĩ.
Luke 15:22 in Macuna 22 Ito ĩ yibojarocati ĩre moa ĩsiri masare ji ñucacõri ado bajiro yiyijʉ ĩ: “Yutabuju quenarise ãmi wadicõri, sãña mʉa ĩre. Ito yicõri ãmo sãñara bedo, sãña. Ito yicõri gʉboco cʉni ĩre sãña.
Romans 8:6 in Macuna 6 Ĩna ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti tʉoĩasotirã, ĩna godaja bero jeame ʉ̃jʉrojʉ warã yirãji ĩnaõna. Ito bajibojarocati, “Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro yicʉja yʉ”, yirã, catitĩñarã yirãji. Ito yicõri ĩna ya ʉsijʉ queno wanʉ quenarise rãca ñarã yirãji ĩna.
Romans 14:1 in Macuna 1 Queno Jesure tʉorʉ̃nʉsabicʉ ñabojagʉti sĩgʉ̃ mʉa rãca ĩ ña ãmoja, ĩre boca queno ãmiña mʉa. “Ito bajiro bajigʉ ñami”, yi ti masicõri ĩ rãca gãmeri bʉsi tʉoĩabeja ñasabitire.
Romans 15:1 in Macuna 1 Mani Diore queno tʉorʉ̃nʉrã, gãjerã queno Diore tʉorʉ̃nʉsamenare ejabʉarʉja manire, ñeñaro ĩna yibititoni. “Rẽore ña”, ĩna yi tʉoĩare gaye yibiticõrʉja mani. Ito yicõri mani wanʉroti gaye riti yibitirʉja manire.
1 Corinthians 2:15 in Macuna 15 Espíritu Santore boca ãmianama Dios gayere tʉo masirãji ĩna. Ito bajiri, “Dios gayere tʉo masirã meje ñama ĩna”, sĩgʉ̃jʉa yigʉ maquĩji ĩnare.
1 Corinthians 3:1 in Macuna 1 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Espíritu Santore queno tʉorʉ̃nʉsamena mʉa ñajare, josari gaye mʉare bʉsibiticʉ yʉ maji. Adi sita gãna Espíritu Santore boca ãmimena bajiro josarise gaye meje mʉare bʉsicʉ yʉ. Iti rʉmʉjʉ Cristore boca ãmiana ñabojarãti ĩre mʉa queno tʉo sʉyabejare, rĩacare bʉsigʉ bajiro mʉare bʉsicʉ yʉ. Queno mʉa tʉo masibejare rĩaca robo bajiro mʉare bʉsicʉ yʉ.
1 Corinthians 4:21 in Macuna 21 ¿No bajiro ãmoati mʉa? Ñeñaro mʉa yisotire mʉa jidicãbeja, “Quenabea mʉa”, ¿yʉ yi tʉdi ejare ãmoatite mʉa? Ñeñaro mʉa yirise mʉa jidicãja, ¿mʉa tʉ ejacõri yʉ wanʉrejʉare ãmoatite mʉa?
1 Corinthians 7:5 in Macuna 5 Ito bajiri manʉjʉ cʉtirã, manʉjʉ ĩ yi ãmoja, “Yibesa”, yire ma romiore. Ʉ̃mʉgʉ̃re ito bajiroti, manojo iso yi ãmoja, “Yibesa”, yire ma ʉ̃mʉgʉ̃re. Diore rʉ̃cʉbʉorona, “Yibitirʉja mani maji”, yi ĩna jʉ̃arãjʉ ĩna tʉoĩaja, quena ña. Diore rʉ̃cʉbʉo tĩorã ĩna yisotiado bajiroti ĩna yija quena ña mʉcana. “Yoari ĩna yibeja ñemecʉti masimenaji”, yi tʉoĩagʉ̃ ñami Satanás. Ito bajiri yoari ĩna yibeja, gãjerã rãca ĩna aje ãmoroca yi codegʉ yiguĩji rʉ̃mʉ́a ʉjʉ.
1 Corinthians 10:12 in Macuna 12 No “Ñeñaro yibicʉja yʉ”, yi tʉoĩabojagʉti, ñeñaro yigʉ yiguĩji gajea. Ito bajiri ñeñaro yibe yirocʉ queno ĩ tʉoĩaja quena.
1 Corinthians 14:37 in Macuna 37 “Diore goti ĩsiri masʉ ña yʉ”, sĩgʉ̃ ĩ yija, “Mani Ʉjʉ ĩ rotiado bajiroti gotiami Pablo”, yi masigʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito bajiroti yigʉ yiguĩji gãji cʉni, “Espíritu Santo rotirise bʉsia yʉ”, ĩ yi masija.
2 Corinthians 2:7 in Macuna 7 Ito bajiri adocãta ĩ ñeñaro yirisere mʉa ãcabojore ãmoa yʉ. “Mʉ ñeñaro yirise mʉre ãcabojoa gʉa. Mʉcana gʉa rãca mʉ ñare ãmoa gʉa ĩja”, ĩre yi mʉa baba cʉtire ãmoa yʉ. Ito bajiro mʉa yibeja, yoari bojori bʉjacõri Cristore sʉya jidicãgʉ̃ yiguĩji gajea.
2 Corinthians 10:1 in Macuna 1 Yʉ ña Pablo. Yʉre jabeto ña mʉare yʉ gotiroti. Ado bajiro bajia iti: Masare bʉsigʉ ĩnare ti maicõri quenoti bʉsiyijʉ Cristo. Ĩre bajiro mʉare goti ãmoa yʉ cʉni. Ito gãna coriarã yʉre bʉsituyijarã. “Mani rãca ĩ ñajama quenoti manire bʉsiami Pablo. Sõjʉ ĩ ñajama manire oca sẽoro bʉsiami”, yiyijarã mʉa coriarã yʉre bʉsiturã.
Galatians 2:11 in Macuna 11 Antioquíajʉ yʉ ñaroca Pedro cʉni ejaquĩ. Itojʉ ejacõri queno yibitiquĩ ĩ. Ito bajiri “Iti seti ña mʉre”, yirocʉ masa tiro riojo ĩre goticʉ yʉ.
Galatians 5:23 in Macuna 23 “Gãjerã rẽtoro queno yigʉ ña yʉ”, yi tʉoĩamenaji mani. Ito yicõri mani ya rujʉ ñeñaro yi ãmorisere yimenaji mani. Ito bajiro yirãji mani, Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro mani tʉoĩaja. Ito bajiro mani yija ticõri, “Rotirisere cʉdirã meje ña mʉa”, yimenaji gãjerã manire.
2 Thessalonians 3:15 in Macuna 15 Ñeñaro ĩ yibojarocati ĩre ti tebesa. Mani yagʉ ĩ ñajare ĩre goti quenoña mʉa.
2 Timothy 2:25 in Macuna 25 Dios oca ti tudirãre quenoti ĩ goti quenoja quena. Ito bajiro ĩnare ĩ gotija ĩna ñeñaro yirise jidicãroca yigʉ yiguĩji Dios gajea. Ito bajiri Dios oca ñasarise tʉorã yirãji gajea.
Hebrews 12:13 in Macuna 13 Dios ĩ ãmoro bajiro yirona queno tʉoĩama mʉa. Mʉa baba mesare Diore masisʉorãre queno ejabʉaya. Ĩnare mʉa ejabʉaja bʉto bʉsa Diore tʉorʉ̃nʉ oca sẽorã yirãji ĩna. Ito yicõri Dios ĩ ãmoro bajiro yirã yirãji ĩna.
Hebrews 13:3 in Macuna 3 Gãjerã Jesure masirã tubiara wijʉ ñarãre ãcabojabesa. Ĩna rãca tubiara wijʉ ñarã bajiro, ĩnare tʉo maiña mʉa. Gãjerã ñeñaro tõbʉjarãre mʉa tʉoĩaja, ĩna rãca ñeñaro tõbʉjarã bajiro, ĩnare tʉo maiña mʉa. Mʉare cʉni rujʉ ña. Ito bajiri ñeñaro tõbʉjarãona ña mʉa cʉni.
James 3:2 in Macuna 2 Mani sĩgʉ̃ rʉyabeto ñeñarise yirã riti ña mani. No queno tʉoĩacõri bʉsigʉti, queno yigʉ ñami ĩocʉ̃. Ĩ ya rujʉ jeyaro ĩ yi ãmorise cʉni ñemecʉti masiguĩji ĩocʉ̃.
James 3:13 in Macuna 13 Riti queno tʉo masirã mʉa ñaja, ado bajiro queno yirãji mʉa. Quenarise riti mʉa yija quenaroja. Ito yicõri gãjerãre mʉa ejabʉaja quenaroja. “Gãjerã rẽtoro queno seyogʉ ña yʉ”, yibitirʉja mʉare. Ito bajiro mʉa yibeja ticõri, “Masirã ñama ĩna”, yirã yirãji gãjerã mʉare.
James 5:19 in Macuna 19 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Sĩgʉ̃ Jesure ĩ jidicãja ticõri, mʉcana tʉdi Jesure ĩ tʉoĩatoni ĩre mani ejabʉaja quena. Ito bajiri ĩ ñeñaro yirise jaje ñabojarocati ĩ jidicãja ticõri, ĩ ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ito yicõri ĩ ya ʉsi ruyuriobicʉ yiguĩji ĩ. “Sĩgʉ̃ Jesure ĩ tʉoĩaroca mani yija, iti ña ñasarise”, yi tʉoĩa masia mani. Itocõ ña.
1 Peter 3:15 in Macuna 15 Ado bajirojʉa mani yija quena. Cristore rʉ̃cʉbʉocõri, “Ĩ yʉ Ʉjʉ ñari, yʉre codegʉ yiguĩji Cristo”, yi tʉoĩarʉja manire. Ito yija, “¿No bajiati Cristore mʉa tʉorʉ̃nʉrise?” gãjerã ĩna seniĩaja, “Ado bajirojʉa bajia”, mani yitoni queno bocatiari ñacãrʉja manire. Ito yicõri ĩnare ti maicõri queno rʉ̃cʉbʉore rãca ĩnare cʉdirʉja mani.
1 John 5:16 in Macuna 16 Sĩgʉ̃ Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñabojagʉti ñeñarise ĩ yija ticõri, Diore seni ĩsija quena ĩre. Ito bajiro mʉa seni ĩsija tʉocõri, ĩ ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ito bajiri ĩre ruyurio ãmobojagʉti ĩre masogʉ̃ yiguĩji Dios ĩja. Gaje ñeñarise ñaroja mani godaroca yirise. Iti gaye ĩ yijama, “Ĩre yiari Diore bʉsi ĩsiña”, yibea yʉ.
Jude 1:22 in Macuna 22 Jesure tʉorʉ̃nʉ sẽomenare Dios oca goti masiorʉja mani ĩnare. Ito bajiro mani gotija tʉocõri, “Aʉ, ito bajiroti ña”, yicõri, bʉto bʉsa Jesure tʉorʉ̃nʉ oca sẽorã yirãji ĩna.