2 Timothy 3:3 in Macuna 3 Gãjerãre ti maibiticõri ĩnare ñeñaro yirã yirãji ĩna. Gãmeri ti tudirã yirãji. Oca rʉo gotiri masa ñarã yirãji ĩna. Ĩna ñeñaro yi ãmorise ñemecʉtimenaji. Gãjerãre ñeñaro yi coderã yirãji. Queno yirãre ti tudirã yirãji.
Other Translations King James Version (KJV) Without natural affection, trucebreakers, false accusers, incontinent, fierce, despisers of those that are good,
American Standard Version (ASV) without natural affection, implacable, slanderers, without self-control, fierce, no lovers of good,
Bible in Basic English (BBE) Without natural love, bitter haters, saying evil of others, violent and uncontrolled, hating all good,
Darby English Bible (DBY) without natural affection, implacable, slanderers, of unsubdued passions, savage, having no love for what is good,
World English Bible (WEB) without natural affection, unforgiving, slanderers, without self-control, fierce, no lovers of good,
Young's Literal Translation (YLT) without natural affection, implacable, false accusers, incontinent, fierce, not lovers of those who are good,
Cross Reference Matthew 4:1 in Macuna 1 Jesús ĩ idé gu rotija bero yucʉ manojʉ ĩre ãmi wayijʉ Espíritu Santo. Itojʉ Jesús ĩ ejaroca, “¿Diore riti cʉdigʉ yiguĩjida Jesús?” yirocʉ ĩre ʉsirio codeyijʉ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ.
Matthew 10:21 in Macuna 21 ’Guijorise iti rẽtaja tirã yirãji mʉa. Masa ĩna ñarãreti gãjerã ĩna sĩatoni ñia rotirã yirãji ĩna. Ito yicõri jacʉ mesa gãjerã ĩna sĩatoni ĩna rĩare ñia rotirã yirãji. Ito yicõri ĩna rĩajʉ ĩnare ti junisinicõri gãjerãre sĩa rotirã yirãji ĩna.
Luke 10:16 in Macuna 16 ’No mʉare tʉogʉti, yʉre cʉni tʉogʉ ñami. No mʉare ãmobea yirã, yʉre cʉni ãmorã meje ñama ĩna. No yʉre ãmobea yigʉ, yʉre cõarʉre cʉni ãmogʉ̃ meje ñami ĩocʉ̃, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre.
Luke 16:14 in Macuna 14 Ito bajiro Jesús ĩ bʉsija, fariseo gaye tʉoĩarã tʉo rujiyijarã. Ĩna ñayijarã niyerure bʉto mairã. Ito bajiri Jesure aja tudiyijarã ĩna.
John 6:70 in Macuna 70 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: —Mʉa jʉa gʉbojeno ñarãre besecãcʉ yʉ. Ito bajibojarocati mʉa wato sĩgʉ̃ ñami rʉ̃mʉ́ yagʉ, yiquĩ Jesús, gʉare.
Romans 1:31 in Macuna 31 Tʉo masimena ñarã yirãji ĩna. Ĩna bʉsisʉoado bajiro yimenaji ĩna. Ito yicõri gãjerãre ti maimenaji ĩna. Gãjerã ñeñaro ĩna yirisere, ãcabojomenaji ĩna.
1 Corinthians 7:5 in Macuna 5 Ito bajiri manʉjʉ cʉtirã, manʉjʉ ĩ yi ãmoja, “Yibesa”, yire ma romiore. Ʉ̃mʉgʉ̃re ito bajiroti, manojo iso yi ãmoja, “Yibesa”, yire ma ʉ̃mʉgʉ̃re. Diore rʉ̃cʉbʉorona, “Yibitirʉja mani maji”, yi ĩna jʉ̃arãjʉ ĩna tʉoĩaja, quena ña. Diore rʉ̃cʉbʉo tĩorã ĩna yisotiado bajiroti ĩna yija quena ña mʉcana. “Yoari ĩna yibeja ñemecʉti masimenaji”, yi tʉoĩagʉ̃ ñami Satanás. Ito bajiri yoari ĩna yibeja, gãjerã rãca ĩna aje ãmoroca yi codegʉ yiguĩji rʉ̃mʉ́a ʉjʉ.
1 Corinthians 7:9 in Macuna 9 Ito bajibojarocati sĩgʉ̃ ĩ ñemecʉti masibeja, manojo cʉtija quena. Sĩgʉ̃ romiare bʉto ĩ tʉoĩaja, ĩ manojo cʉtija quena ĩocʉ̃re. Romio cʉni ʉ̃mʉgʉ̃re bʉto iso tʉoĩaja, iso manʉjʉ cʉtija quena isore.
1 Thessalonians 4:8 in Macuna 8 Adi gʉa riasorisere ti terã gʉare riti meje ti terã yama ĩna. Diore cʉni ti terã yama ĩna. Ñeñaro mani yirisere jidicãtoni Espíritu Santo manire queo sãgʉ̃ ñami Dios.
1 Timothy 3:11 in Macuna 11 Romia cʉni Dios oca riasori masʉre ejabʉarã gãjerã rʉ̃cʉbʉorã ĩna ñaja quena. Ñeñarise ñemecʉtirã oca menimena, idire queamena ĩna ñaja quena. Ito yicõri, “Ado bajirojʉa yiana mani”, ĩna yiro bajiroti ĩna yirã ñaja quena.
Titus 1:8 in Macuna 8 Ado bajirojʉa bajigʉ ñaguĩji mʉ besegʉ: Wa ucurã ejarãre wanʉ quenaro ĩ boca ãmija quena. Quenarise tʉoĩagʉ̃ ñari, quenarise riti ĩ yi ñaja quena. Queno tʉoĩagʉ̃ ñari, ñeñaro yire ñemecʉtigʉ ĩ ñaja quena. Gãjerãre queno yigʉ ĩ ñaja quena. Diore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ĩ ñaja quena. Ñeñarise yi ãmobicʉ ñari, ñeñaro yire ñemecʉtigʉ yiguĩji ĩ.
Titus 2:3 in Macuna 3 Romia bʉcʉrãre cʉni ado bajiro mʉ gotire ãmoa yʉ: Diore tʉorʉ̃nʉrã ñari, queno yirã ñaña mʉa. Gãjerãre bʉsitubesa. Idire rĩarise idi mecʉbesa. Quenarise gãjerãre riasoya.
James 2:6 in Macuna 6 Bojoro bʉjarãre queno maiguĩji Dios. Mʉama ĩnare queno ti rʉ̃cʉbʉobea. “Gajeoni jairãti quenabeto mani tõbʉjaroca yama ĩna”, ¿yi masibeati mʉa? Ĩna ñarãji ʉjarã tʉ manire ãmi wacõri seti yirona.
2 Peter 2:14 in Macuna 14 Gãji manojore ticõri, “Iso rãca yi aje ãmoa yʉ”, yi tʉoĩama ĩna. Ñeñarise riti tʉoĩa ʉyama ĩna, rʉore oca riasori masa. “Mani ya rujʉnati mani yi ãmorise mani yija quena. Itire ti tebiquĩji Dios”, yi rʉoama ĩna, Diore queno masimenare goti rʉorã. Gãjerã ya gajeonire ti ʉocõri itire bʉja ãmorã tʉoĩarãji ĩnaõna. Ito bajiri rʉore oca goticõri josari mejeti gãji ya gajeoni bʉjama ĩnaõna. Ito bajiro ĩna yi ñaja ticõri, ĩnare ruyuriogʉ yiguĩji Dios.
2 Peter 2:19 in Macuna 19 Ado bajiro gotiama rʉore oca riasori masa: “Jeyaro mani ya rujʉnati mani yi ãmorise mani yija, quena ña. No yibea. Ija co rʉmʉ mani jidicã ãmoja, jidicãrã yirãji mani”, yi rʉoama ĩna. Ito bajiro yibojarãti ĩna ñeñaro yirisere jidicã masibeama ĩna. Ado bajirojʉa bajia. No ñeñarise riti tʉoĩa ʉyagʉ ĩ ñeñaro yirisere jidicã ãmobiquĩji ĩ.
2 Peter 3:3 in Macuna 3 Ñasarise mʉare gotigʉ ya yʉ. Ito bajiri itire queno tʉoĩaña mʉa. Adi macãrʉcʉ̃ro jediroto riojʉa Dios ocare aja tudiri masa jãjarã ñarã yirãji. Ito yicõri ĩna ya rujʉnati ĩna ñeñaro yi ãmorise yirã yirãji ĩna.
Jude 1:16 in Macuna 16 “Quenabeto”, yisotiama ĩnaõna rʉore oca riasori masa. Mani ʉjarã rotirisere ti tujabeama ĩna. Ĩna ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti yama ĩna. Coji meje “Rẽtoro masigʉ̃ ña yʉ”, yisotiama ĩna. Ito yicõri, ĩna ãmoro robo bajiro yirona gãjerãreama queno goti rʉoama ĩna.
Jude 1:18 in Macuna 18 Ado bajiro gotiyijarã ĩna: “Adi macãrʉcʉ̃ro jediroto riojʉa Dios ocare aja tudiri masa ñarã yirãji. Diore rʉ̃cʉbʉobiticõri, ĩna ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti ñeñaro yi ʉyarã yirãji ĩna”, yiyijarã Jesucristo oca goti ucuri masa.
Revelation 13:15 in Macuna 15 Masa ĩna meni rujeoja ticõri, ĩna menirʉre catiocõri ĩ bʉsiroca, bero gagʉ guijogʉ ĩ yi masiroca yiquĩ cajero gagʉ guijogʉ. Ado bajiro gotiquĩ ĩna meni rujeorʉ: “Yʉre rʉ̃cʉbʉomenare sĩaja quena”, yi rotiquĩ yʉ cãirojʉ.
Revelation 13:17 in Macuna 17 Waja ãmorã ĩna ĩsi ãmobojarocati gãmeri ĩsire manicʉ, wame wãñamenare, ĩ rẽojare. Guijogʉ wame ito yicõri ĩ ya número wãñamenare waja gãmere manicʉ ĩnare.
Revelation 16:6 in Macuna 6 Mʉ ñarãre rí budiroca yicã ĩna. Ito yicõri ĩnare sĩacã ĩna. Ito yicõri mʉre goti ĩsiri masare ito bajiroti yicã ĩna. Ito bajiri ĩna rí idiroca mʉ yija, ito bajiroti quena ĩnare, yi ruyuquĩ ángel ide coderi masʉ.
Revelation 17:6 in Macuna 6 Ito yija, “Adioti ñamo Dios ñarãre sĩa rotigo. Jesure jidicãmenare sĩa rotigo ñamo. Ĩnare rí buditoni mecʉcõri sĩa rotigo ñamo adio”, yi ti masicʉ yʉ. Itire ti masicõri mano ti ʉcacʉ yʉ.