Matthew 6 in Kenyang

1 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Sɔt ká mpok bɛ yɛ̌ mmu ywɛka ákɛ́ kʉ bɛrɨ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ yi ankʉ bɛsi bho ndu bɛtɔŋ mmʉɛt. Mbák mmu ankʉ nɔ, apú bhɔŋ nsáy anɛ Ɛtayɛka Mandɛm mfay áchyɛ̀.

2 “Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ ɔ́chyɛ̀ ɛnyɨŋ ntá mmu anɛ ɛyi ɛ́pú, kɛ́ dɛp akánkáŋ mbɔ bǒ abhɛn bákʉ̀ mɛnyɨŋ chi bɛ mángɔ́ bhɔ. Bákʉ nɔ amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt nɛ ndu mántɨ́tɔk bɛ bo mámbɨti bhɔ. Dɨŋɨ́ ká bɛ nɛbɨti anɛ bo bábɨti bhɔ chi awap akap ankɛm anɛ́ bɔ mǎnáŋ bábhɔ́ŋɔ́.

3 Mbák ɔ̌chyɛ̀ mmu ɛnyɨŋ mbɔnyunɛ ɛyi ɛ́pú, kʉ nɔ́ ɛnyunɛ yɛ̌ mmu apu rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́kʉ̀.

4 Ɛ́rɨ bɛ ɔ́nkʉ́ bɛrɨ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ nɛ chɔŋ Ɛtayɛ Mandɛm mmu ághɔ̀ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ákʉ́ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ankap wɔ.”

5 “Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mǎnɨkmʉɛt, bǎkɛ́ kʉ mbɔ bǒ abhɛn bákʉ̀ mɛnyɨŋ chi bɛ mángɔ́ bhɔ́. Bákɔŋ bɛte amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt nɛ ndǔ manyé mbi kɛ manɨkmʉɛt bɛ́ mángɔ́ bhɔ. Dɨŋɨ́ ká bɛ, nɛghɔ́ anɛ bo bághɔ̀ bɛ bɔ mǎnɨkmʉɛt, chi awap akap anɛ mǎnáŋ bábhɔ́ŋɔ́.

6 Mpok anɛ mmǔ ywɛka áyàŋ mɛnɨkmʉɛt, ánchwé anywɔ́p, ɛbhak ɛnɛ yi ábhak aywǐnti, antíɛ́p mbǐnywɔp anɨkmʉɛt ntá Mandɛm Ɛta yɛka mmǔ bápú ghɔ nɛ amɨ́k. Mbák mmu akʉ nɔ, chɔŋ Ɛtayɛka mmu ághɔ̀ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ákʉ̀ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ankap yi.

7 “Mpok mmu ywɛka ánɨ̀kmʉɛt, ákɛ́ rɛm bɛyǎ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ntí nɛ nnɛt, mbɔ bǒ abhɛn bápú bo Israɛl bákʉ̀. Bákʉ̀ nɔ mbɔnyunɛ bákaysi bɛ bɛyǎ kɛpɨ kɛ kɛ́kʉ̀ Mandɛm angok nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛnap.

8 Bǎkɛ́ bhak mbɔ bhɔ́. Bǎpɛrɛ nɨkmʉɛt, Mandɛm Ɛtayɛka anaŋ arɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎyaŋ.

9 Ɛnyu ɛnɛ kɛ̌ bǎbhɔ́ŋɔ́ mɛnɨkmʉɛt: ‘Ɛtayɛsɛ, wɔ mmu ɔ́chí amfay: Kʉ bo mánchyɛ́ nnyɛ́n ɛna kɛnókó;

10 kʉ bɛ́ mandɔ wɔ ɔmbak Mfɔ wap; nɛ bɛ mánkʉ́ nɔ́kɔ́ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́yaŋ bo mankʉ fá amɨk, mbɔ ɛnyǔ ɛchi awu amfay.

11 Chiɛ́ bhɛsɛ nɛnyíɛ́ ɛnɛn ɛchɔŋ;

12 Ɔ́mfoŋori bɛbʉ́ bhɛsɛ, mbɔ ɛnyu sɛ́fóŋórí bo abhɛn bákʉ́ bhɛsɛ bɛbʉ́.

13 Nɛ ɔ́kɛ́ ka sɛ́nchwe ndǔ nɛmɔ ɛnɛn nɛ́kʉ sɛ́nkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́, kɛ fɛrɛ́ bhɛsɛ ndu amɔ mbʉ́mbʉ.’

14 “Mbák ɔ́mfóŋórí bo abhɛn bákʉ̀ wɔ bɛbʉ́, chɔŋ Ɛtayɛ Mandɛm mmu áchí amfay nkwɔ amfoŋori wɔ.

15 Kɛ mbák ɔpú foŋori bo abhɛn bákʉ̀ wɔ bɛbʉ́, Ɛtayɛ Mandɛm Mmu achi amfay apú foŋori wɔ.”

16 “Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ bǎtàt nsay ndu mɛnɨkmʉɛt ntá Mandɛm, bɛsí ɛbhɛka bɛ́kɛ́ bhak mbɔ bǒ abhɛn ɛnyɨŋ ɛ́sɔ̀ŋɔri bhɔ. Bǎkɛ́ bhak mbɔ bǒ bɛtábhá. Bágwɔt bɛsí bhap chi bɛ bo mángɔ́ bɛ bɔ bachi ndǔ nɛtarɛ́nsay. Dɨŋɨ́ ká bɛ, nɛghɔ́ anɛ bo bághɔ̀ bɛ bɔ bátàt nsay, chí awap akap anɛ mǎnáŋ bábhɔ́ŋɔ́.

17 Kɛ mpok ɔ́bhak ndǔ nɛtarɛ́nsay, sǒ bɛsí bhɛ watí, ɔ́mpák ntí.

18 Mbák ɔ́nkʉ́ nɔ, bo bápú rɨŋɨ bɛ ɔchí ndǔ nɛtarɛ́nsay, kɛ Ɛtayɛ mmu bápú ghɔ́ nɛ amɨ́k ǎrɨŋɨ. Nɛ chɔŋ Ɛtayɛ mmu ághɔ̀ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ákʉ̀ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ankap wɔ.”

19 “Bǎkɛ́ sɔt kɛfɔ̌ nkáp nɛ kɛfɔ̌ mɛnyɨŋ bɛchak mǎmbʉrɛ fá amɨk. Fá amɨk, kɛngɔk nɛ mfárɛ́káŋ báchɔ̀ŋti, nɛ baghɛ́p báwày ɛkɛt mámpɔkɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ.

20 Ɛnyɨŋ ɛnɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka ábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ chi bɛ, ansɔt kɛfɔ̌ nkáp ɛki nɛ kɛfɔ̌ mɛnyɨŋ bɛchak ambʉrɛ amfay ntá Mandɛm. Arɛ́, kɛngɔk nɛ mfárɛ́káŋ bápú kway bɛchɔŋti bhɔ nɛ baghɛ́p bápú kway bɛdak ɛkɛt mángɛ́p wú.

21 Ɛbhak ɛnɛ́ nkáp aywɛ áchí, arɛ́ kɛ̌ ntɨ ɛnɛ nkwɔ nɛ́bhak.”

22 “Amɨ́k áchí ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ mmu ángɔ mbaŋ. Mbák mmu abhɔŋ amɨ́k arɨarɨ, ǎghɔ andɨŋɨ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ̀.

23 Kɛ mbák ápú arɨarɨ, mmʉɛt yɛ nkɛm ǎbhák chi amɛm ɛjuri. Kɛ mbák ɛrɔ́ŋɔ́ ɛyɛ ɛ́girigíri, nɔ́ ɛjuri ɛnɛ ɔchí arɛ ɛya ɛcha.”

24 “Yɛ̌ mmu apu kwáy bɛtok bachi bati apay ndɔŋ amɔt. Mbák ámbɔ́ŋ bachi bapay, ǎkɔŋ amɔt ancha anɛfú, mbák ɛ́pú nɔ́, ǎchyɛ kɛnókó ntá amɔt, ambyák anɛfu. Mmu apu kwáy bɛtok Mandɛm antok nɔkɔ mɛnyɨŋ mmɨk.

25 “Nɔ́ kɛ̌ nchí ghati bhe bɛ, mmu ákɛ́ bhɔŋ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti nɛpɛ́m ɛni andɛm bɛ́, ‘Chɔŋ nyíɛ yi? Chɔŋ nyú yi? Chɔŋ mfyɛ́ yi?’ Nɛpɛ́m nkwǎ nɛ́bhɨ́kɨ́ cha nɛnyíɛ́? Nɛpɛ́m nkwǎ nɛ́bhɨ́kɨ́ cha ndɛnɛ́?

26 Yɨŋɨ́ ká kɛnɛn. Kɛ́pú kwaŋ nɛnyíɛ́ nɛ kɛ́pú fɛrɛ mbwɔt ɛbhɨ kɛmbay ndǔ bɛtɛm. Yɛ̌ nɔ, Ɛtayɛka mmu achi amfay ǎchyɛ kɔ nɛnyíɛ́. Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ bǎchá kɛnɛn-ɛ?

27 Nɛ ntɨkɨ mmu ywɛka basɛ́mɛ́ ákway bɛkʉ nɛpɛ́m ɛni nɛ́nsap yɛ̌ chi mandú nɨŋɨnɨŋɨ, nɛncha ɛnyu nɛbhɔŋɔ bɛbhak?

28 “Nɛ ndaká yí bǎbhɔŋ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti ndɛn ɛnɛ bɛ́fyɛ́ amʉɛt? Yɨŋɨ́ ká ɛnyǔ bɔchuchu abhɛn bachi ɛbhɨ bágò. Bápú kʉ bɛtɨk nɛ bapu ghoko ndɛn.

29 Kɛ nchí ghati bhe bɛ, yɛ̌ chí Mfɔ Sólomon mmu ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛyǎ kɛnɛ́m, abhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka ndɛn ɛnɛ ɛrɨ mbɔ yɛ̌ chuchu amɔt.

30 Mandɛm kɛ̌ ághókó tákɔ nɛ bɛrɨ ɛbhi, tákɔ anɛ ákway bɛbhak ɛchɔŋ, mbúrɛ́ angwɔsi, mámfyɛ́ angó. Bǎkáysí bɛ́ be kɛ̌ Mandɛm apu kwáy bɛ́kwák mǎmbɔ́ŋ ndɛn bɛ́fyɛ́ amʉɛt kɛ? Nɛka ɛnɛká nɛ Mandɛm nɛ́gʉ́psi nɛcha!

31 “Bǎkɛ́ bhɔ́ŋ yɛ basɛ́mɛ́, mǎndɛmɛ nɔkɔ bɛ, ‘Chɔŋ sɛ́nyiɛ yi? Chɔŋ sɛ́nyú yi? Chɔŋ sɛ́mfyɛ́ yi?’

32 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm kɛ̌ bǒ abhɛn bápú bo Israɛl básɨ́kɨ́ ntɨ arɛ. Kɛ Ɛtayɛka mmu áchí amfay arɨ́ŋɨ́ bɛ bǎbhɔŋ bɛ́bhɔ́ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm.

33 Yǎ yɛ́ ka mbɨ bɛfyɛ ntí bɛrɔ Mandɛm ámbák Mfɔ ywɛka, mǎmfyɛ́ ntí bɛkʉ chi yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi áyàŋ bo mankʉ, nɛ chɔŋ yi anchyɛ bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm nkwɔ.

34 Bǎkɛ́ bhɔŋ yɛ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti nywɔp ɛnɛn mbúrɛ́. Chɔŋ mbúrɛ́ antwɔ nɛ ayi barak anɛ mmu afyɛ́ ntí arɛ. Bǎkɛ́ sɔt bɛsɔŋɔri bɛchak mǎmáká ndǔ ɛbhɛn ɛchɔŋ.”