Matthew 13 in Kenyang

1 Nkúbhɛ́ nywɔp ɛnɔ, Yesu afú amɛm ɛkɛt ɛnɛ yi achi arɛ, arɔk achɔkɔ nɛku manyu.

2 Bɛyǎ bo bákóŋo yi arɛ́. Yesu arɔ bho tété, arɔk achwe, achɔkɔ amɛm áchwí ɛnɛ́ bɛyǎ bǒbhɔ báté angɔkɔnyɛ́n.

3 Abho bɛghati bhɔ bɛyǎ mɛnyɨŋ ndǔ bakay bɛ, “Ɛwak ɛ́mɔt, nkwaŋankɨ amɔt arɔk bɛtak ɛnyǔ nchwifú amɛm nkɨ ywi.

4 Ɛnɛ́ yi átàk árɔ̀ŋ, mbɔk akwɛnti ndǔ mɔ́mbi anɛ áchí amɛm nkɨ. Kɛnɛn kɛ́twɔ́ kɛ́bwɔ́pti nchwi yɔ nkɛm.

5 Achák akwɛnti ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ anɛ ntɔp abhɨkɨ ya arɛ. Awakari achak.

6 Kɛ mpok mmok áfú, ásɔ́ŋ yɔ ndǔ bakaŋ ayi ábhɨ́kɨ́ kway bɛchwe amɨk sayri. Anɨŋti, awɔsi.

7 Anɛfú akwɛnti ndǔ mmɨk anɛ tákɔ nsěnse ágò arɛ. Achak are gó, kɛ tákɔ nsěnse agó áchɛt yɔ kpát agú.

8 Nchwi áchák akwɛnti ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, achak, agó, achyɛ bɛyǎ nchwi. Nchwi ayá acha anɛ bápɨ́ ndɔŋ bɛsa bɛtay, achák ndɔŋ bɛsa bɛrat, anɛfu ndɔŋ ɛsa nsɛm byo.”

9 Ndǔ ngwɛnti, Yesu arɛm bɛ, “Mmu anɛ áyàŋ bɛghok, ántá batú ángók sayri.”

10 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛtɛm nɛkǎy nkwaŋankɨ, baghɔk abhi bárɔ́k ntá yi bábhɛ́p yi bɛ, “Ndaká yí ɔ́ghàti bho mɛnyɨŋ ndǔ bakay?”

11 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mandɛm akʉ mǎndɨŋɨ tɛtɛp anɛ áchí bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, nɛ ɛyɔ ɛ́kwak bǎrɨŋɨ ɛnyǔ yi ábhák nɛ bho mbɔ Mfɔ wap. Kɛ abhɨ́kɨ́ kʉ nɔ nɛ bo bachak.

12 Mmu anɛ afyɛ́ ntí bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́tɔ̀ŋ ǎjwimɛm. Mɛ̌kʉ yi andɨŋɨ bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak. Kɛ mmǔ anɛ apu fyɛ ntí, yɛ̌ chi mandú ɛnyɨŋ anɛ yi arɨŋɨ básɔt ntá yi.

13 Ntí anɛ nchí ghati bhɔ mɛnyɨŋ ndǔ bakay achi bɛ, báyɨ̀ŋɨ kɛ bápú ghɔ, nɛ bághok mɛnyɨŋ mbɔ bɛ bápú ghok, nɛ bápú jwimɛm.

14 Bǒbhɛn, bákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya árɛ́mɛ́ nyaka ɛ́mfú tɛtɛp. Mandɛm akʉ nyaka Aisáya andɛm bɛ, ‘Chɔŋ mǎngoko ghok bɛyɔŋ ɛbha kɛ bǎpú jwimɛm wáwák; chɔŋ mǎnjɨŋɨ yɨŋɨ kɛ bǎpú ghɔ,

15 Ɛ́chí ɛnyu yɔ mbɔnyunɛ batɨ̌ bǒbhɛn ákʉ bárɔp bɛchɨŋtǐ bho, báchí mbɔ bǒ abhɛn batú ábé bhɔ nɛ bapu pɛrɛ yáŋ bɛghok yɛ̌nyɨŋ, báchí mbɔ bo abhɛn bákútí amɨ́k bɛ bákɛ́ ghɔ́ mbaŋ, nɛ bɛ́ batú yap ákɛ́ ghók yɛ̌nyɨŋ, nɛ bɛ bákɛ́ jwimɛm, mantwɔ ntá ya, mbú bhɔ.’”

16 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Kɛ mbák chí bhe, ɛ́rɨ ntá yɛka ɛcha, mbɔnyunɛ amɨ́k ayɛka ághɔ̀ mbaŋ, nɛ batú yɛká ághòk mbaŋ.

17 Nchí ghati bhe bɛ, bɛyǎ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bǒ abhɛn báchí chak bɛsí Mandɛm bábhɔ́ŋ nyaka ɛkwak bɛghɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ̀ kɛ bɔ kɛghɔ bhɔ. Bábhɔ́ŋ ɛkwak bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghòk, kɛ bábhɨ́kɨ́ ghok bhɔ.”

18 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ghók yɛ́ ka ɛnyɨŋ ɛnɛ nɛkǎy mmu anɛ ataka mbwɔt nɛ́tɔ̀ŋ.

19 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mɔ́mbi anɛ achi amɛm nkɨ, até ndǔ mmu anɛ ághókó Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ɛnyu Mandɛm ábhak Mfɔ ywi, kɛ yi kɛjwimɛm, Satan atwɔ́ yɛ afɔŋɔ mbok anɛ Mandɛm ápɨ́ amɛm ntɨ ɛni.

20 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ até ndǔ mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, anoko tɛ́mté nɛ bɛyǎ maŋák.

21 Kɛ yi kɛbhɔ́ŋ bakaŋ amɨk. Ante kákáti ndu mɔ́mbɨŋɨ mpok. Kɛ mpok ɛsɔŋɔri ɛ́twɔ́ nɛ bo mámbo mɛnyok yi ɛ̌ti Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ yi anoko, amfɛrɛ amɔ tɛ́mté.

22 Nɛ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk tákɔ nsěnse, até ndǔ mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, kɛ básɛ́mɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ mmɨk atwɔ́ nɔ́kɔ́ yi antɨ, nɛ ngoŋó nkáp, angɔkɔntɨk Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ ɛchi arɛ, Ɛyɔŋ Mandɛm yɔ kɛkwak yi ndǔ nɛpɛ́m ɛni.

23 Mbák chi mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm anjwimɛm, ɛ́mbak yi antɨ, achí mbɔ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, achak, ágó sayri, achyɛ bɛyǎ mbwɔt nkɔ. Nɛ nsáy Ɛyɔŋ Mandɛm ndǔ nɛpɛ́m mmu achi mbɔ mbwɔt nkɔ anɛ áyá áchá anɛ bápɨ́, ndɔŋ ɛsa nsɛm byo, achák ndɔŋ bɛsa bɛrat, nɛ anɛfu ndɔŋ bɛsa bɛtay.”

24 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Mbák Mandɛm ambak nɛ mmu mbɔ ɛnyǔ Mfɔ ábhák nɛ bɔ̌bhi, nɛpɛ́m ɛni nɛ́bhák mbɔ nkɨ anɛ́ mmǔfu ápɨ́ nchwi.

25 Kɛ mǔmpap arɔk nɛ bɛti ɛnɛ́ bo bábhʉ̀rɛ kɛnɔ́, aták nchaŋ, arɔk ɛbhak ɛyi.

26 Mpok nchwi ágó, abho mɛnyu kɛpɛm, kɛ bághɔ́ nchaŋ arɛ́.

27 Bakʉ̌-bɛtɨk báfá bárɔ́k ntá mbɔŋɔ́nkɨ barɛm bɛ, ‘Ɛta, pú nchwi kɛ sɛ́pɨ́ amɛm nkɨ? Nchaŋ ɛ́fu árɛ́ fá?’

28 Akɛmɛ bhɔ bɛ, ‘Mǔmpap kɛ̌ ápɨ́ nɔ nchaŋ ɛyɔ.’ Bábhɛ́p yi bɛ, ‘Sɛ́ndɔ́k sɛ́mfɛ́rɛ́ yɔ́ ɛ́ndɔp chi nchwi yɔyɔ kɛ?’

29 Mbɔŋɔ́nkɨ akɛmɛ bhɔ bɛ, ‘Dɔ̌ ká. Mbák mǎndɔ́k bɛfɛrɛ nchaŋ ɛyɔ, bǎkway bɛ́fɛ́rɛ mbɔk nchwi nkwɔ.

30 Dɔ̌ ká yɔ ambak, mpok ánáŋ ánkwáy, chɔŋ ndɛm bǒ abhɛn báfɛ̀rɛ nchwi ɛbhɨ mánjámbɨ mamfɛrɛ nchaŋ ɛyɔ mányokoti ndǔ nɛbhʉɛt amɔt, mánsɔ́ŋ. Kɛ mǎmfɛrɛ nchwi mǎmbʉrɛ anywɔ́p.’”

31 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm fá amɨk kɛchi mbɔ sɛpɛm mɔ́nɔk anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ mɔ́stat, anɛ bápɨ́ amɛm nkɨ.

32 Sɛpɛmɛ mɔ́nɔk mɔ́stat sɛ́chí nɨ́ŋɨ́nɨ́ŋɨ́ tontó, kɛ mbák sɛ́nchák, sɛngo, sɛ́bhak nnɛt mɔ́nɔk anɛ áchɨk. Kɛnɛn kɛ́ntwɔ kɛnte manyay ndǔ batabhɛ yi.”

33 Yesu atɛ́m bhɔ nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm fá amɨk kɛchi mbɔ yís anɛ ngɔrɛ́ ásɔ́rɛ́ achɛmti nɛ nchán fláwa ɛ́rát. Mandu yís wu akʉ fláwa nkɛm amwɔt, kpát ajwi ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi achi arɛ.”

34 Yesu aghati bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm chi ndǔ bakay. Yi kɛ ghati bhɔ́ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ yi abhɨkɨ tɛ́m nɛkay.

35 Atɛ́m bakay bɛtɔŋ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya árɛ́mɛ́ nyaka bɛ chɔŋ ɛmfakari, ɛ́fákárí. Aisáya arɛm nyaka bɛ, “Chɔŋ ngati bhɔ mɛnyɨŋ chi ndǔ bakay, chɔŋ ntɔŋ bɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ákʉ́ mɛ́mbák bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, tɛ ndǔ nɛbhǒmɨk.”

36 Yesu arɔ yɛ bɛyǎ bǒ abhɛn bachi nɛfí, arɔk achwe anywɔ́p nɛ baghɔkɔ́ bhi. Arɛ́, baghɔkɔ́ bhi barɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, ghatí bhɛsɛ ntí nɛkǎy nchaŋ.”

37 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm kɛ̌ nchí mmu anɛ ápɨ́ nchwi amɛm nkɨ.

38 Nkɨ chí mmɨk nkɛm, nɛ nchwi chi bo abhɛn Mandɛm áchí Mfɔ wap. Nchaŋ chí bǒ Satan.

39 Mǔmpap anɛ ápɨ́ nchaŋ chi Satan. Mpok anɛ báfɛ̀rɛ mbwɔt ɛbhɨ chi nɛmǎy mmɨk, nɛ bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn báfɛ̀rɛ mbwɔt ɛbhɨ chi bɔángɛl Mandɛm.

40 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ báfɛ́rɛ́ nchaŋ, mányokoti nɛbhʉɛt amɔt básɔ́ŋ, ɛnyu yɔ kɛ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fákari mpok mmɨk ámay.

41 Mpok yɔ, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm, nchí to bɔángɛl bha mǎmfɛrɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́twɔ̀ nɛ bɛbʉ́, nɛ yɛ̌ntɨkɨ nkʉ bɛbʉ́ ndǔ nkwɔ bo abhɛn mɛ nchí Mfɔ wap.

42 Bɔangɛl bha báfɛ̀rɛ bhɔ mámɛsɛ amɛm nɛpǐngo. Arɛ́, bábhàk ndǔ nɛdǐ kɛbhɔ nɛ nɛnyiɛ́ ámɛ́n.

43 Mpok yɔ, bo abhɛn bachi chak bɛsí Mandɛm bághɔ̀ mbɔ mmok ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Ɛtayap achi Mfɔ. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyàŋ bɛghok ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m, ántá batú ángók sayri!”

44 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛchi mbɔ ɛnyɨŋ bɛyǎ nkáp ɛnɛ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ amɛm nkɨ. Mmu amɔt ághɔ́ nɔ́kɔ́ yɔ, apɛt abhɛsɛ yɔ sayri, arɔ, arɔk nɛ bɛyǎ maŋák, ati yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛyi, asɔt nkáp, aku nkɨ wu.”

45 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛ́chí mbɔ nkɔsíɛ́ anɛ áyàŋ bɛku batay bɛyǎ nkáp.

46 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ́mɔ́t ɛnɛn nɛyá nkáp tontó, arɔk atí yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛyi, aku ntǎy bɛyǎ nkáp ɛnɔ.”

47 Yesu apɛt atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛchi mbɔ bɛyǎ nkáp anɛ́ bágʉɛ́bhɛ́ anyɛ́n nɛ ákɛ́m nsi mɛnyu nɛ mɛnyu.

48 Ásɨ ájwí nɔ́kɔ́ nɛ nsi, báya bákó ɛbhɨ, bachɔkɔ amɨk bayap nsi ɛnɛ ɛrɨ, báfyɛ́ ndǔ mɛnyɨŋ. Báto ɛnɛ́ ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ.

49 Ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛ́bhàk chɔŋ mpok mmɨk ámay. Bɔangɛl bátwɔ̀, mámfɛrɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ ndǔ nkwɔ bǒ abhɛn bachi chak bɛsí Mandɛm,

50 mámfyɛ́ amɛm nɛpǐngo. Arɛ́, bábhak ndǔ nɛdǐ kɛbhɔ nɛ nɛnyiɛ ámɛ́n.”

51 Yesu abhɛ́p baghɔkɔ́ bhi mbák bájwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághátí bhɔ mɛnkɛm. Bákɛ́mɛ yi bɛ bajwimɛm.

52 Yesu arɛm bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ ntɔŋ ɛbhé Mandɛm anɛ ághɔ́kɔ́, árɨŋɨ ɛnyǔ Mandɛm ábhák nɛ bho mbɔ Mfɔ wap, achí mbɔ mbɔŋɔ́kɛt anɛ áfɛ̀rɛ mɛnyɨŋ bɛkɔ nɛ ɛbhɛn bɛsɨ amɛm mɔ́kɛt anɛ yi ábhʉ́rɛ́ mɛnyɨŋ.”

53 Yesu anaŋa nɔkɔ bɛtɛm bakay yɔ ndu bɛtɔŋ bo mɛnyɨŋ, afa atú ɛtɔk wu.

54 Apɛtnsɛm ɛtɔk ɛyi Násárɛt. Ɛnɛ́ yi átɔ̀ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm ɛkɛt ɛnɛ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛyap, bo bábhak maknkay tontó. Bábhó bɛbhɛp batɨ bɛ, “Aré bhɔŋ ɛnɛn ɛnyǔ nɛrɨŋɨ́ndak fá? Aré bhɔŋ bɛtaŋ fá ndu bɛkʉ bɛrɛm mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnyu ɛnɛ?

55 Pú mmɔ̌ nchwě mɛnɔk nɛ́? Pú María kɛ̌ achi máyi? Pú Jems, nɛ Josɛ́f, nɛ Símun, nɛ Júdas, chi bɔ̌mayi abhɛn babhakanɛm?

56 Pú bɔ̌mayi abhɛn baghɔrɛ́ báchí fá mankɛm nɛbhʉɛt amɔt nɛ bhɛsɛ? Aré bhɔŋ ɛnyǔ nɛrɨŋɨ́kɛpɨ ɛnɛn, nɛ ɛnyǔ bɛtaŋ ɛbhɛn fá?”

57 Ɛkʉ bare byak yi byak. Yesu aghati yɛ bhɔ bɛ, “Bo báchyɛ̀ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm kɛnókó yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak. Ndiɛrɛ ɛtɔk ɛyi, nɛ ndǔ nnɛrɛ́kɛt ywi, kɛ bápú chyɛ yi kɛnókó.”

58 Tɛ̌ndu bɔ́ bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛka nɛ Yesu, yi kɛkʉ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay amɛm ɛtɔk ɛyi Násárɛt.