Matthew 12 in Kenyang

1 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Yesu nɛ baghɔk abhi báré kɔ mámfʉɛt nɔkɔ amɛm nkɨ̌ nchwifú ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl. Nsay are nu baghɔk abhi. Ɛ́kʉ bábho bɛ́kʉɛp ɛnyǔ nchwi yɔ, mányiɛ nɔkɔ.

2 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ, bárɛ́m ntá Yesu bɛ, “Yɨŋɨ́, baghɔkɔ́ bhɛ bákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́pú chak bɛkoŋo ɛbhé yɛsɛ. Bákʉɛ̀p nchwi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt!”

3 Kɛ Yesu akɛmɛ bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́ re pay amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ Mfɔ Debhít ákʉ́ nyaka nɛ bǒ abhɛn báchí nɛ yi mpok nsay ákɛ́mɛ́ bhɔ́?

4 Achwe nyaka amɛm ɛkɛrɛ́ Mandɛm, yi nɛ bǒbhi, mányíɛ́ nɛnyíɛ́ ɛnɛn báchyɛ́ ntá Mandɛm. Bɛ́kóŋo ɛbhé, ɛpú nyaka chak bɛ yi nɛ bǒbhi mányiɛ nɛnyíɛ́ ɛnɔ. Ndiɛrɛ bachiǎkap Mandɛm kɛ bábhɔ́ŋɔ́ nyaka ngǎngaŋ mɛnyiɛ nɔ.

5 Nɛ bɛ́rɔ́ŋ ambɨ, bǎbhɨ́kɨ́ re pay amɛm ɛkáti Moses bɛ bachiǎkap bákʉ̀ bɛtɨk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt kɛ? Ɛyɔ ɛ́kʉ bɛ bɔ́ mánkwɛ́n ɛbhé ɛnɛ ɛ́rɛ̀m bɛ mmu ákɛ́ kʉ bɛtɨk ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt kɛ? Bábhɨ́kɨ́ rɛm bɛ bɔ bákʉ bɛbʉ́.

6 Nchí ghati bhe bɛ, mmu achí fá anɛ áchá ɛkɛrákap Mandɛm.

7 Mandɛm ághàti bhɛsɛ mbɔ ɛnyu ɛ́chí amɛm ɛkáti yi bɛ, yi ǎrɛ̀m bɛ, ‘Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yáŋ chi bɛ bo mángɔ́ ntínso nɛ batɨ, puyɛ̌ chi akabhɛ́nya. Mbɔ bě bǎrɨŋɨ ntí bɛyɔŋ ɛbhɛn, mbʉ bǎbhɨ́kɨ́ ji bǒ abhɛn bɛ́kwɛ́nɛ́ bɛ́pú nɛ bhɔ.’

8 Dɨŋɨ́ yɛ́ ka bɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm kɛ̌ mbɔ́ŋɔ́ bɛrɛm ɛnyǔ mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ nɛ ɛbhé ɛnɛ ɛ́yɨ́ŋɨ́ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt.”

9 Yesu arɔk ɛtɔk ɛ́chák achwe amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyap.

10 Mmu amɔt abhak amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyɔ anɛ awɔ ywi ágú. Mbɔk bo bábhák arɛ́ abhɛn báyàŋ mbi bɛ́rɛ́m bɛ bɛkwɛ́nɛ́ bɛ́chí nɛ Yesu. Bábhɛ́p Yesu bɛ, “Ɛbhé yɛsɛ ɛ́rɛ̀m bɛ ɛ́pu chak bɛbu mmu ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt kɛ?”

11 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ntɨkɨ mmu ywɛká anɛ, mbák abhɔŋ ághɔ́ŋɔmɛn amɔt, ákwɛ́n nɔ́kɔ́ amɛm nɛpi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt, andɔ, kɛfɛrɛ wu?

12 Ná nɛ nkwǎŋwaŋ mmu áchá ághɔ́ŋɔmɛn tontó? Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ ɛbhé ɛyɛsɛ ɛ́pú káŋ mmu bɛkwak ntɨ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt.”

13 Yesu arɛm ntá mmu anɛ awɔ ágú bɛ, “Nyabhɛ́ awɔ́ ywɛ.” Anyabhɛ, awɔ́ wu ápɛt ataŋ, abhak mbɔ áchák.

14 Bǒnkwɔ Fárisi abhɛn bachi arɛ́ baghɔ nɔkɔ nɔ, báfú, bárɔ́k. Báte ɛyu, batɨ bɛway Yesu.

15 Yesu arɨŋɨ bɛ báte ɛyu ndu bɛway yi. Afa, arɔk ɛbhak ɛ́chák. Bɛyǎ bho bákóŋo yi, abú bo mankɛm abhɛn mámè.

16 Yesu asɛmti bhɔ bɛ bákɛ́ ghati bo bachak ɛnyɨŋ ɛ̌ti yi.

17 Ɛ́fákárí ɛnyu yɔ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya árɛ́mɛ́ nyaka ɛ́mfú tɛtɛp. Mandɛm aghátí nyaka Aisáya andɛm ɛ̌ti yi bɛ,

18 “Ghɔ́ ka mɔ̌bɛtok wa anɛ njábhɛ́. Chi Mɔ̌ntɨ wa nɛ mbɔ̌ŋ maŋák nɛ yi tontó. Chɔŋ nkʉ Ɛfóŋó ya ɛ́mbák nɛ yi. Nɛ chɔŋ yí ankʉ mǎngati manɛrɛ́kɛt bǒ mmɨk ankɛm bɛ chɔŋ yí ampɛmɛ bhɔ.

19 Apú bhak mbɔ mmu anɛ ánù bɛ bo mángók yi. Apú bhak mbɔ mmu anɛ bághok ɛyɔŋ ɛyi nɛfí.

20 Yí ápú syɛp nkɔ́rɛ́-tákɔ́ anɛ abho bɛwɔsi, arɔp chi bɛ́gu. Nɛ apú nɛmɛ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ bawɛt amay amɛm, ɛ́rɔ́p chi mandú mɛ́nɛ́mɛ. Ɛnyu yɔ kɛ̌ yi arɔŋ ambɨ bɛghɔ bhɔ ntínso, kpátɛ yi ankʉ nkaysi anɛ achi tɛtɛp ansɔt awɔ́nɛm.

21 Nɛ chɔŋ bǒ bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm mámbaka ntɨ chi nɛ yi bɛ ampɛmɛ bhɔ.”

22 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, bǒfú básɔt mbók bárɔ́k ntá Yesu nɛ yi. Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ kɛ ɛ́kʉ́ nyaka amɨ́k anɛ́mɛ́ yi nɛ akwɛ́n kɛbhok. Yesu abú yí, abho bɛrɛm kɛpɨ, nɛ abho bɛghɔ mbaŋ.

23 Bǒ mankɛm abhɛn bachi arɛ babhak maknkay tontó, bábho bɛbhɛp batɨ, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ɛbhárɛ́mɔ Debhít nɛ́ kɛ?”

24 Kɛ bǒnkwɔ Fárisi bághókó nɔ́kɔ́ nɔ́, babho bɛrɛm bɛ, “Chí Bɛlsɛbul, mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ kɛ áchyɛ́ Yesu bɛtaŋ bɛ́bók bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ mɛ́mfú, mɛ́ndɔ́, bho.” Mmǔ achák apú!

25 Yesu arɨŋɨ nkaysi yap. Arɛm ntá yap bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ ákɔ́rɛ́ áchí arɛ nɛ bǒbati mánu nɔkɔ nɛ batɨ, ɛ́bhɔ́ŋ chi mɛ́nɛ́mɛ́. Nnɛrɛ́kɛt anɛ ákɔ́rɛ́ achi arɛ ákwɛnɛ kwɛn.

26 Ɛnyu yɔ kɛ ɛchi nɛ kɛfɔ Satan. Mbák Satan ǎbók Satan, ná kɛfɔ ɛki kɛ́tee?

27 Nɛ mbák nchí bók bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ chi ndǔ bɛtaŋ Bɛlsɛbul, bǒ bhɛka básɔ̀t bɛtaŋ ághá bɛ́bók bhɔ mɛ́ndɔ́ bhó? Ɛ̌ti yɔ chɔŋ bɔ́ mántaŋ be.

28 Kɛ mbák, sayri sayri, mɛ̌bòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ chi ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Mandɛm, nɔ́ Mandɛm anaŋ achi nɛntɨ ɛnɛka mbɔ Mfɔ.

29 Yɛ̌ mmu apu kway bɛchwe amɛm ɛkɛt ɛnɛ mmǔ ntantaŋ angɛ́p ɛnyɨŋ, ampɔkɔ, andɔk nɛ yɔ́, mbák abhɨ́kɨ́ yambɨ ankɛm yi angwɔt.

30 Yɛ̌ agha anɛ ápú nɛ mɛ, achí chí mǔmpap awa. Nɛ yɛ agha anɛ ápú kwak mɛ mɛnyokoti bho, ǎtàkátak.

31 Dɨŋɨ́ yɛ́ ka bɛ, Mandɛm ǎfoŋori bɛbʉ́ ɛbhɛn bo bákʉ̀ nɛ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bárɛ̀m. Kɛ apú foŋori mmu anɛ árɛ̀m bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.

32 Mandɛm ǎfoŋori yɛ̌ agha anɛ árɛ̀m ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛ̌ti nnyɛ́n ɛna, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm, kɛ apú foŋori mmu anɛ árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Mandɛm apú foŋori yi, yɛ̌ ndǔ mmɨkɨ nɛ, nɛ yɛ̌ ndǔ mmɨk nkɔ.”

33 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Mbák ɛnɔk ɛ́rɨ, kɛpɛm ɛki nkwɔ kɛ́rɨ́. Mbák ɛnɔk ɛbhɔ̌ŋ nɛme, kɛpɛm ɛki nkwɔ́ kɛ́bhɔ́ŋ nɛme. Mmu ǎrɨŋɨ ɛnɔk chí ndǔ kɛpɛm ɛki.

34 Bě bɛfé, nɔ́ kɛ ɛ́chí nɛ bhe. Ná bɛrɨ́tí kɛpɨ kɛkwáy yɛ bɛ́fú be anyu ɛnɛ́ bǎchí bǒ bɛbʉ́? Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́jwí mmu antɨ, yɔ́ kɛ ɛ́fù yi anyu.

35 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ mɛnyɨŋ nkáp bɛ́jwi amɛm mɔ́kɛrɛ nkáp, nɔ́ kɛ̌ nkaysi ndɨ́ndɨ́ ájwì antɨ mmu ndɨ́ndɨ́, nɛ bɛrɨ kɛ bɛ́fu arɛ.

36 Dɨŋɨ́ ká bɛ, ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mankɛm, yɛ̌ntɨkɨ mmu ǎghati yí ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ́ kɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛpɔ̌ ɛyɔŋ ɛ́fú yi anyu.

37 Kɛpɨ ɛkɛn kɛ́fù wɔ anyu kɛ̌ yi ásɔt antáŋ wɔ ɛwak ɛ́mɔt. Mbák bɛrɨ́tɨ́ kɛpɨ kɛ kɛ́fù wɔ anyu, ɛwak ɛyɔ, yi ǎrɛm bɛ ɔbhɨ́kɨ́ bhɔŋ manyé. Kɛ mbák bɛbɛ́ptí kɛpɨ kɛ kɛ́fù wɔ anyu, ɛwak ɛyɔ, Mandɛm ǎrɛm bɛ ɔ́kwɛ̌n manyé.”

38 Mbɔk batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi bárɛ́m ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ, tɔ́ŋ ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ ɛ́kway bɛtɔŋ bɛ bɛtaŋ ɛbhɛ bɛ́fú ntá Mandɛm.”

39 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bɛbʉ́ ná nɛ mkpáká bho anɛ ɛchɔŋ! Bápú kʉ mbɔ ɛnyǔ Mandɛm áyàŋ. Báyàŋ bɛghɔ chi ɛrɨŋɨ́ maknkay! Kɛ yɛ̌ ɛ́mɔt mpú tɔŋ be, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chi ɛnɛ Jóna, ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm.

40 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Jóna achi nyaka amɛm mɛniɛ̌ nsǐ-ngo ndǔ manywɔp arat, nɔ́ kɛ bábhɛmɛ chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm, mbak amɛm nnɛm ndǔ manywɔp arat.

41 Ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, bǒ ɛtɔk Ninivɛ báfate mángati bhe bɛ bǎkʉ bɛbʉ́. Ɛwak ɛyɔ, bɔ́ bárɛm nɔ ntá yɛka mbɔnyunɛ bɔ bátɨk nyaka nsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap mpok Jóna ághátí bhɔ Ɛyɔŋ Mandɛm. Nɛ́nɛ, mmu achí fá nɛ́ntɨ́ ɛnɛka anɛ áchá Jóna; yɛ̌ nɔ, bǎpu ka bɛtɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka.

42 Ɛwak Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, mfɔ ngɔrɛ́ anɛ áchí nyaka ɛtɔk Shɛ́ba ǎfate andɛm bɛ bǎkʉ bɛbʉ́. Ǎrɛm bɛ bǎkʉ́ bɛbʉ́ mbɔnyunɛ yi afu nyaka nɛkɔ nɛsiɛ arɔk bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mfɔ Sólomon átɔ̀ŋ bho nɛ bɛyǎ nɛrɨŋɨ́kɛpɨ. Nɛ nchí ghati bhe bɛ mmu achi fá nɛ́ntɨ́ ɛnɛka anɛ acha Sólomon, Yɛ̌ nɔ́, bǎpú ka bɛghok yi.”

43 Bɛ́rɔ́ŋ ambɨ Yesu arɛm bɛ, “Mbák mámbók ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́ndɔ́ mmu, ɛ́rɔp chí bóŋboŋbóŋ amɛm baso, ɛ́njaŋ nɔkɔ ɛbhak ɛnɛ yɔ ɛ́chwe. Mbák ɛ́bhɨ́kɨ́ ghɔ́ ɛbhak bɛchɔkɔ,

44 ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Chɔŋ mpɛtnsɛm ɛbhak ɛnɛ mfú.’ Nɛ ɛ́náŋ ɛ́mpɛ́tnsɛm, ɛ́ngɔ́ bɛ yɛ̌ mmu apu amɛm ɛsɨ́ ɛkɛt ɛyi, nɛ bɛ, mányɔ yɔ, bághókó sayri,

45 ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛyɔ ɛ́rɔ̀ŋ yɛ, ɛ́nsɔt bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́chák tándrámɔt ɛbhɛn bɛ́bɛ́bhɛ́ bɛcha yɔ. Bɔ́ mɛnkɛm mɛndɔk, mɛnchwe mmu wu amʉɛt, mɛ́mbak nɛ yi, nté yi ambɛ́p ancha anɛ mbɨ. Nɔ, kɛ̌ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fákari nɛ be bo bɛbʉ́ abhɛn mkpák anɛ ɛchɔŋ.”

46 Ɛnɛ́ Yesu árɔ̀ŋ ambɨ bɛrɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághàti bho, máyi nɛ bɔ̌mayi bátwɔ́ bátee nɛfí, mánjaŋ nɔkɔ bɛrɛm kɛpɨ nɛ yi.

47 Mmǔ amɔt aghati Yesu bɛ, “Máyɛ nɛ bɔ̌mayɛ báchí nɛfí téé, báyàŋ bɛrɛm kɛpɨ nɛ wɔ.”

48 Kɛ Yesu akɛmɛ mmu wu bɛ, “Sayri sayri, máya chí agha? Nɛ ntɨkɨ bho bachi bɔ̌maya?”

49 Yesu asá awɔ ntá bakoŋo bhi, arɛm bɛ, “Máya chí bǒbhɛn, nɛ bɔ̌maya chí bǒbhɛn.

50 Bǒ abhɛn bákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛtaya mmu achi amfay áyàŋ bɔ́ mankʉ, kɛ báchí maya, nɛ bɔ̌maya.”