Matthew 10 in Kenyang

1 Ɛwak ɛ́mɔt, Yesu abhɨŋɨ bakoŋo bhi bati byo nɛ apay, achyɛ bhɔ bɛtaŋ bɛ́bók bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ nɛ ndǔ bɛ́bú mame mɛnyu nɛ mɛnyu.

2 Manyɛ́n bǒnto Yesu bhɔ bati byo nɛ apay achi bɛ: Anɛ mbɨ abhak Símun. Nnyɛ́n ɛni nɛ́chák nɛ́bhak bɛ Píta. Achák abhak Andru, manɔ́ Píta. Nɛ Jems nɛ mɔ̌máyi Jɔ̌n, bɔ̌ Sɛbɛdi.

3 Báchák bábhák Fílip nɛ Batolómyo, nɛ Tɔmás, nɛ Mátio mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti, nɛ Jems mmɔ̌ Alfeyɔs, nɛ Tadiɔs.

4 Nɛ Símun, mfyɛ̌-bɛtaŋ ndǔ barakátɔk, nɛ Júdas Iskariɔt mmu átí nyaka Yesu.

5 Yesu abhɨŋɨ bǒbhɔ bati byo nɛ apay aghati bhɔ bɛ, “Mɛ̌tò bhe nɛfí ndǔ bɛtɨk. Kɛ bǎkɛ́ rɔŋ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl, nɛ bǎkɛ́ chwe ndǔ yɛ̌ ɛtɔk Samária ɛ́mɔt.

6 Dɔ́k ká chi ntá bo Israɛl abhɛn bachi mbɔ ághɔ́ŋɔmɛn anɛ́ ánɛ́mɛ́ ɛbhɨ.

7 Dɔ́k ká mǎngati nɔkɔ bhɔ bɛ, ‘Mpok arɔp kɛkwɔt anɛ Mandɛm abhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap.’

8 Bú ká bǒmame, ŋɛmɛ́ ká bawú, mǎmbu bǒ ɛbhaŋákwa nkwɔ. Bók ká bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ mɛ́ndɔ́ bho. Nchyɛ́ bhe bɛtaŋ ndu bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nkɛ sɔt nkáp. Dɔ́k yɛ́ ka kʉ bhɔ ntá bho kɛbhɛ́p bhɔ nkáp.

9 Mmu ákɛ́ pɔkɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ nkáp amʉɛt.

10 Mmu ákɛ́ pɔkɔ́ ɛbhǎ nɛkɔ, nɛ yɛ̌ chí nkú áchák, nɛ yɛ̌ chí nkwɔbhánya ɛ́chák, nɛ yɛ̌ chí ntɛ́m. Bo bábhɔŋ bɛ́chíɛ nkʉbɛtɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhɔ́ŋ.

11 Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ́ bǎchuɔ́bhɛ́ arɛ́, yáŋ ká ɛsáyrí mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛkɔŋ bɛsyɛpti bhe ɛkɛt ɛyi, mǎnchɔkɔ nɛ yi kpátɛ mpok anɛ bǎrɔ ɛtɔk ɛyɔ.

12 Nɛchwe anɛ bǎchwe anywɔ́p, kaká ka bǒ abhɛn bachi arɛ mǎndɛm bɛ, ‘Áfɔ́k Mandɛm ámbák nɛ bhe.’

13 Nɛ mbák básɔt bhe nɛ ɛkɔŋ, nɨk ka mmʉɛt bɛ áfɔ́k Mandɛm ámbák nɛ bhɔ. Kɛ mbák bábhɨ́kɨ́ sɔt bhe nɛ ɛkɔŋ, nɨk ka mmʉɛt bɛ Mandɛm ánkɛ́m áfɔ́k ywi, kɛchyɛ bhɔ.

14 Nɛ mbák bábhɨkɨ syɛpti bhe ndǔ yɛ̌ ɛkɛt nɛ yɛ̌ chi ɛtɔk, kwɛt ka mfok anɛ áchí bhe bɛkak, mǎmfa arɛ.

15 Nchí ghati bhe bɛ, ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, chɔŋ angɔ́ ntínso nɛ bǒ ɛtɔk Sódom nɛ abhɛn Gomóra ɛncha bǒ ɛtɔk ɛnɛ́ bábhɨ́kɨ́ sɔt bhe nɛ ɛkɔŋ.”

16 “Ghók ká, Nchí to bhe ntá bǒ mmɨk mbɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n nɛntɨ nkwɔ. Bák yɛ́ ka bǒ kɛ́ŋwáŋ mbɔ nnyɔ́, mǎmbɔ́ŋ batɨ pɛ́pɛ́p mbɔ bɛbhóŋó.

17 Sɔt ka mpok mbɔnyunɛ bo bákɛ̀m chɔŋ bhe mámfyɛ amɔ bǒ batí ɛtɔk, mándɛp manɛt ayɛka amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛbhap.

18 Chɔŋ bo mánja bhe gbaka gbaka gbaka ntá bɔgɔ́bhanɔ nɛ bafɔ ɛ̌ti ya. Nɛ chɔŋ ɛyɔ ɛ́nchyɛ bhe mbi bɛghati bhɔ nɛ bǒ abhɛn bápú bo Israɛl Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ya.

19 Mpok básɔ́rɛ́ bhe ambɨ ndu bɛ́táŋ be, bǎkɛ́ sɛmɛ bɛ, ‘Chɔŋ sɛ́ndɛm bɛ yi nɛ yɛ̌ chí bɛ chɔŋ sɛ́ndɛm ná?’ Bǎkɛ́ sɔŋɔri mmʉɛt mbɔnyunɛ mpok ánkwáy, Mandɛm ǎghati bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm.

20 Nchí ghati bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ mbɔnyunɛ mpok yɔ, mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎrɛ̀m bɛ́pú fu be antɨ. Ɛfóŋó mmu Mandɛm ɛtayɛka átò kɛ̌ ághàti bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm.

21 Chɔŋ manɔ́ anchyɛ ntɨ manɔ́ ntá bǒbati bɛ mángwáy. Chɔŋ mbɔk bachi mánkʉ ɛnyumɔt nɛ bɔ̌bhap. Chɔŋ mbɔk bhɔ mánte nɛnu nɛ bachi nɛ manɔ, mánkʉ bɛ mángwáy bhɔ.

22 Chɔŋ mɛnyǔ bho mɛnkɛm mámpap be ɛ̌ti ya. Kɛ Mandɛm ǎpɛmɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áté kpirí tɛ ndǔ ngwɛnti.

23 Ɛtɔk ɛnɛ bo báchyɛ̀ be ɛsɔŋɔri, fá ká arɛ́ áyák mǎndɔk ɛtɔk ɛ́chák. Dɨŋɨ́ ká bɛ bǎpú kway bɛkɔ ndǔ bɛtɔk Israɛl mɛnkɛm bɛkʉ bɛtɨk ɛbha ɛnɛ́ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɨ́kɨ́ re pɛtnsɛm.

24 “Mmɔ̌káti apu kway bɛrɨ̀ŋɨ ɛnyɨŋ ancha ntɔ̌ŋ ywi. Nɛ mǔbɛtok apú cha chi-bɛtok ywi.

25 Ɛ́chí ɛnyɨŋɨ́ maŋák bɛ mánkʉ nɛ mmɔ̌ ɛkáti mbɔ ɛnyu bákʉ́ nɛ ntɔŋ aywi. Nɛ ɛ́chí ɛnyɨŋɨ́ maŋák bɛ mɔ̌bɛtok ámbák mbɔ chi-bɛtok ywi. Mbák bo bákway bɛ́chɨk ntɨ kpát mámbɨŋɨ mɛ mǔnti nnɛrɛ́kɛt bɛ Bɛlsɛbul, ná nɛ be bǒnɛrɛ́kɛt? Chɔŋ mánchyɛ bhe manyɛ́n anɛ́ ábɛ́bhɛ́ áchá ɛnɔ!”

26 “Bǎkɛ́ chay yɛ̌ mmu anɛ ápàbhe. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bákútí, chɔŋ mánɛnɛ. Nɛ ɛnɛ́ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, chɔŋ mánkʉ bɛ bo mándɨŋɨ yɔ.

27 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ngátí bhe ansɛm ansɛm, ghatí ká bho kpóŋóróŋ. Ɛnɛ́ bǎghókó ansɛm ansɛm, kó ka amfǎy bɛkɛt mǎndɛm bɛ mmɨk nkɛm ángók.

28 Bǎkɛ́ cháy bǒ mmɨk. Bákway bɛway chi mmʉɛt nkwǎ. Bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛtaŋ bɛkʉ yɛ̌nyɨŋ ndu Ɛfóŋó mmu. Mandɛm kɛ̌ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛ́cháy. Yí kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ bɛchyɛ mmʉɛt mmu nɛ ɛfóŋó mmu ɛsɔŋɔri amɛm nɛpǐngo.

29 Pú mmu ǎkwáy bɛku bɔ̌kɛnɛn bapay nɛ nkáp anɛ apu yɛ̌nyɨŋ? Yɛ̌ nɔ́, yɛ̌ mɔ́sɛnɛn amɔt apú kway bɛkwɛn amɨk ɛnɛ́ Ɛtayɛka mmu achi amfay abhɨkɨ rɨŋɨ.

30 Ɛnyu yɔ kɛ ɛ́chí nɛ bhe. Mandɛm arɨ́ŋɨ́ yɛ̌ chí mpǎy bɛkaká ɛmɛnɛ ɛbhɛn bɛ́chí yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka anti.

31 Bǎkɛ́ chay yɛ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ bo bakway bɛkʉ bhe. Bɛsí Mandɛm, yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka abhɔŋ mɛnwɔp tontó achá ngɛ́mtáy kɛnɛn.”

32 “Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ árɛ̀m kpoŋoroŋ bɛsí bǒ mmɨk bɛ yi achi mmu wa, chɔŋ mɛnkwɔ́ ndɛm bɛsí Ɛtaya mmu achi amfay ndǔ nywɔp manyé, bɛ mmu wu achi awa.

33 Kɛ mmu anɛ átáŋá bɛsí bho bɛ yi apu mmu wa, chɔŋ mɛnkwɔ́ ntaŋa bɛsí Ɛtaya mmu achi amfay bɛ yi apu mmu wa.”

34 “Bǎkɛ́ kaysi bɛ ntwɔ fá amɨk chi bɛkʉ bo mámbák ndu kpák nɛ batɨ. Ǎe. Ntwɔ chi bɛ bo mánú nɛ batɨ.

35 Ntwɔ bɛkʉ bɔ̌ abhɛn babhakanɛm mánú nɛ bachi bhap, abhɛ́n baghɔrɛ́ mánú nɛ manɔ nɛ baghɔrɛ́ mánú nɛ manɔ̌ manɛ́m abhap.

36 Bǒmpap báfù chi ɛkɛt mbɔ̌ŋ mmu.

37 Mbák ɔkɔŋ ɛtayɛ, nɛ yɛ̌ chí máyɛ ɔchá mɛ, nɔ́ ɔbhɨ́kɨ́ kway bɛbhak nkoŋo wa. Nɛ mbák ɔkɔŋ mɔ́ywɛ ɔcha mɛ, nɔ́ ɔbhɨ́kɨ́ kway bɛbhak nkoŋo wa.

38 Mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ ka bɛpɔkɔ ɛkotákátí ɛyi ankoŋo ndǔ bayarɛ́kak aya, abhɨ́kɨ́ kway bɛbhak nkoŋo wa.

39 Mmu anɛ arɛmɛ bɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ ndǔ áyàŋ bɛ ámpɛ́mɛ́ mmʉɛt yi, apú bhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn tɛtɛp. Kɛ mmu anɛ áká bɛ́gu ɛ̌ti ya, ǎbhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn tɛtɛp.”

40 “Yɛ̌ agha anɛ ásɔ̀t bhe sayri, ǎsɔt chi mɛ. Nɛ yɛ̌ agha anɛ ásɔ̀t mɛ sayri, ǎsɔt chi Ɛta mmu átó mɛ.

41 Mbák ɔsɔt mmu sayri mbɔnyunɛ ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ yi achi ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ wa, chɔŋ Mandɛm anchyɛ wɔ nkúbhɛ́ akap anɛ yi áchyɛ ntá ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ ywi. Nɛ mbák ɔsɔt mmu sayri mbɔnyunɛ ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ ǎkʉ̀ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ bo mankʉ, chɔŋ Mandɛm anchyɛ wɔ akap mbɔ mmu anɛ ákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ bo mankʉ.

42 Dɨŋɨ́ ká bɛ yɛ̌ agha anɛ áchyɛ́ yɛ̌ chí manyiɛp bakwɛn ntá yɛ̌ mmu amɔt ndǔ nkwɔ bɔ̌bha bhɛn mbɔnyunɛ achí nkoŋo wa, dɨŋɨ́ bɛ Mandɛm abhɔŋ bɛchyɛ yi akap.”