Mark 9 in Kenyang

1 Yesu arɔk ambɨ bɛghati ngɛ́mtáy bǒbhɔ bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, mbɔk bho báchi fá abhɛn bápú gu kpátɛ mángɔ ndǔ Kɛfɔ Mandɛm kɛ́twɔ̀ nɛ bɛtaŋ.”

2 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp atandat, Yesu asɔt Píta, nɛ Jems nɛ Jɔ̌n, akó amfay njiɛ ngo nɛ bhɔ. Bábhák arɛ́ bɔ́bhɔ́. Bápɛ́rɛ yɨŋɨ, bɛsí Yesu bɛ́yíbhiri.

3 Ndɛn ɛyi nkwɔ ɛ́ré diɛrɛ pɛ́pɛ̌pɛ́p ɛnyu ɛnɛ́ yɛ̌ mmu ápú kwáy bɛso ndɛn yɛ̌ chí nɛ babhé ɛ́ndiɛrɛ ɛnyu yɔ.

4 Tɛ́mchok, Moses nɛ Ɛláija, barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm abhɛn tɛsáy, bábhési mándɛmɛ nɔkɔ kɛpɨ nɛ Yesu.

5 Píta abho bɛrɛm ntá Yesu bɛ, “Acha, ɛ́rɨ tontó bɛ sɛchi fá. Dɔ̌ sɛ́nté bɛ́tɛ́m barat. Ɛ́mɔt ntá yɛ, ɛ́chák ntá Moses, nɛ ɛnɛ́fú ntá Ɛláija.”

6 Píta arɛm nɔ mbɔnyunɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka ɛnyɨŋ ɛchák ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm ndǔ bɛcháy bɛkɛmɛ bhɔ tontó.

7 Nɛrɛm anɛ Píta árɛ́mɛ́ ɛnyu yɔ, nɛbháŋ nɛ́sɛp tɛ́mté, nɛbho bɛ́kúti bhɔ. Ɛyɔŋ ɛ́fú amɛm nɛbháŋ ɛ́ndɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chí Mɔ́wa. Nkɔŋ yí tontó. Ghók ká yi!”

8 Tɛ́mté wu, bɔPíta báyɨ́ŋɨ, kɛ bákɛpɛrɛ ghɔ́ yɛ̌ mmu, ɛbhiki fʉɛt chi Yesu aywǐnti.

9 Nɛ ndǔ Yesu nɛ bɔPíta básɛ̀p njiɛ, Yesu aghati bhɔ bɛ, “Bǎkɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎghɔ́ fá, kpátɛ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.”

10 Bábhʉ́rɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu aghati bhɔ antɨ, bɔ́kɛ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ bághɔ. Mámbɛbhɛ nɔkɔ chi batɨ bɛ, “Nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m chi yi?”

11 Bɔ́ bati arat bábhɛp Yesu bɛ, “Ndaká yí batɔŋ ɛbhé Moses bárɛ̀m bɛ Ɛláija abhɔŋ bɛpɛtnsɛm fá amɨk kɛ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛ ǎtó antwɔ́?”

12 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ɛ́chí tɛtɛp bɛ Ɛláija abhɔŋ bɛyambɨ antwɔ́, anyurɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ambʉrɛ, kɛ ná básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ́ Mmǔ anɛ áfú ntá Mandɛm abhɔŋ bɛ́ghɔ ɛsɔŋɔri nɛ bɛ́ bábyak chɔŋ yi?

13 Kɛ nchí ghati bhe bɛ Ɛláija anáŋ átwɔ nɛ bo bákʉ́ yi bɛbʉ́ mbɔ ɛnyu bákɔ́ŋɔ́ mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ nyaka amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛ̌ti yi.”

14 Ɛnɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bati arat bápɛ̀tnsɛm, bátɛ́mɛ́ri bakoŋo bhi báchák. Bághɔ́ bɛyǎ bho nɛ batɔŋ ɛbhé Moses ndu bákɛ̀m ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ.

15 Tɛ́mté wu, bɛyǎ bo bho mankɛm bághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu, bábhák maknkay tontó. Báre rɔŋ ntiɛ́t ntiɛt bɛkaka yi.

16 Abhɛ́p bakoŋo bhi bɛ, “Ntɨkɨ ɛpʉ́ítí nɔ bǎkɛ̀m nɛ bhɔ?”

17 Kɛ mmu amɔt amɛm nkwɔ bǒbhɔ akɛmɛ yi bɛ, “Ntɔŋ, ntwɔ̌ nɛ mɔ́wa ntá yɛ. Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛpú ka yi andɛm kɛpɨ,

18 nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ́ ɛfóŋó yɔ ɛ́kɛ́m yi, ɛ́gʉɛp yi amɨk, bɛfɛn mɛ́mfu nɔkɔ yi anyu. Mpok yɔ, ande nyiɛ amɛn nɛ anɔkɔ. Nnɨk baghɔkɔ́ bhɛ mmʉɛt bɛ́ mámbók yɔ ɛ́ndɔ́ yi, kɛ bábhɨ́kɨ́ kway bɛkʉ nɔ.”

19 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bě mkpaká bho anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛka nɛ mɛ, bě bho bǎyìbhiri tɛtɛp ndǔ ɛnyɨŋ ɛchak, chɔŋ mpɛt ntat nɛ bhe ná? Chɔŋ nkɛ́pntɨ nɛ bhe ngaka fá?” Kɛ ǎrɛm bɛ, “Twɔ́ ká nɛ mɔ́wu fá ntá ya.”

20 Básɔt mɔ̌rɛ bárɔ́k ntá Yesu nɛ yi. Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ ɛghɔ nɔkɔ Yesu, tɛ́mté wu, ɛ́nyɨ́kɨ́si mɔ́wu gbogbǒgbok, akwɛ́n amɨk are bɨŋɨri, ɛfɛn ɛ́mfu nɔkɔ yi anyu.

21 Yesu abhɛ́p chimɔ bɛ, “Ɛfóŋó ɛnɛ ɛ́naŋ ɛtat yi amʉɛt ná?” Chi mɔ́wu akɛmɛ bɛ, “Tɛ kɛmbɔ́ ɛki.

22 Bɛyǎ ndɔŋ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ ɛ́kʉ̀ yi ankwɛ́n ango. Mpokófu ɛ́kʉ yi ankwɛn anyɛ́n ndu bɛway yi. Mbák ɔ̌kway bɛkʉ ɛnyɨŋ, ghɔ bhɛsɛ́ ntínso kwak bhɛsɛ́.”

23 Yesu akɛmɛ bɛ, “Wɔ bɛ́ mbák mɛ̌kwáy bɛkʉ ɛnyɨŋɨ́! Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ́kway bɛkɔ ntá mmu anɛ ánókó Mandɛm.”

24 Tɛ́mté wu, chimɔ arɛm nɛ ɛyɔŋ amfay bɛ, “Nnókó kɛ nɛka ɛná nɛ́bhɨ́kɨ́ taŋ. Kwak mɛ nnókó sayri.”

25 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ bo bátwɔ̀ chi tontó tontó, ásáy ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ bɛ, “Wɔ ɛfóŋó ɛnɛ́, ɛfóŋó kɛbhók nɛ batú chóchók, ghók. Fú yi amʉɛt, nɛ yɛ̌ ɛwak, ɔ́kɛ́ pɛrɛ twɔ́ yi amʉɛt!”

26 Yesu árɛm nɔkɔ nɔ, ɛfóŋó yɔ ɛ́bɨk, ɛ́nyɨkɨsi mɔ́wu gbogbǒgbok, ɛ́fú yi amʉɛt. Arɔp mbɔ ngú. Bo abhɛn báchi arɛ barɛm bɛ, “Ágú.”

27 Kɛ Yesu akɛ́m yi ndu awɔ, akwak yi afate.

28 Yesu ákʉ́ nɔkɔ nɔ, achwe anywɔ́p. Bakoŋo bhi bábhɛ́p yi ansɛm ansɛm bɛ, “Ndaká yí sɛ́bhɨ́kɨ́ kway bɛbok ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ?”

29 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Ndiɛrɛ nɛ nɛnɨkímʉɛt nɛ nɛtarɛ́nsay kɛ bákway bɛkʉ ɛnyǔ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ ɛ́mfu mmu amʉɛt.”

30 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ báre fʉɛt atú Gálili mándɔk nɔkɔ. Akɛyáŋ mándɨ́ŋɨ́ ɛbhak ɛnɛ yi achi,

31 mbɔnyunɛ, ǎtɔŋ nyaka bakoŋo bhi angati nɔkɔ bhɔ bɛ, “Bákɛ̀m chɔŋ Mmǔ anɛ áfú ntá Mandɛm mámfyɛ yi amɔ́ bǒ mmɨk mángwáy yi, nɛ ɛ́ghaka nɔkɔ manywɔp arat ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.”

32 Kɛ bɔ́ kɛjwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛmɛ nɛ báre chay bɛbhɛp yi.

33 Bágháká nɔ́kɔ́ Kapɛ̌naum, báchwe anywɔ́p. Ɛnɛ́ bachi arɛ́, Yesu abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bǎkɛ̀m mbʉ ɛpʉ́ítí ambi ɛ̌ti yi?”

34 Báchɔ́kɔ kpák, mbɔnyunɛ bákɛ̀m nyaka ɛpʉ́ítí nɛ batɨ ankɔŋɔmbi ndu bɛrɨŋɨ mmǔ wap anɛ áchá báchák.

35 Yesu achɔkɔ amɨk, abhɨŋɨ bhɔ bati byo nɛ apay, abho bɛghati bhɔ bɛ, “Mmǔ ywɛka anɛ áyàŋ bɛbhak mǔngo, abhɔŋ bɛsɔt mmʉɛt yi mbɔ bɛ apu yɛ̌nyɨŋ nɛ ambak mǔbɛtok ntá bo bachak mankɛm.”

36 Asɔt mandú mmɔ́ ate nɛ́ntɨ́ nap, apɔkɔ yɛ yí amʉɛt, arɛm ntá yap bɛ,

37 “Yɛ̌ agha anɛ ásɔ́t mmɔ́ mbɔ anɛ sayri ɛ̌ti ya, ǎsɔt chi mɛ, nɛ yɛ̌ agha anɛ ásɔ̀t mɛ sayri, ǎsɔt chi mmu anɛ átó mɛ.”

38 Jɔ̌n árɛm ntá yi bɛ, “Ntɔŋ, sɛ́ghɔ mmu anɛ apu ndǔ nkwɔ ywɛsɛ ndu ábòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ndǔ nnyɛ́n ɛna. Sɛ́gháti yi bɛ, ákɛ́pɛrɛ kʉ nɔ mbɔnyunɛ apú ndǔ nkwɔ ywɛsɛ.”

39 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bǎkɛ́ kaŋ mmu mbɔ awu mbɔnyunɛ yɛ̌ mmu apú anɛ ákʉ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ndǔ nnyɛ́n ɛna antɨŋ anjibhiri mmʉɛt andɛm bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti ya.

40 Mmu anɛ apu nu nɛ bhɛsɛ, achí nɛ bhɛsɛ.

41 Dɨŋɨ́ ká bɛ yɛ̌ agha anɛ áchyɛ́ be nkɔ́p manyiɛp mǎnyú mbɔnyunɛ bǎchí bakoŋo abhɛn Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, apu nɔ́k bɛbhɔŋ akap.”

42 Yesu arɛm bɛ, “Chɔŋ ɛ́mbɛp ɛncha ntá mmu anɛ ákʉ́ mɔ́wa amɔt anɛ abhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ mɛ ánkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́. Ɛchi sayri ntá mmu wu, bɛ mánsɔt ntǎy nɛgho mánsɛt ɛmɨ yi, mamɛsɛ amɛm manyu.

43 Mbák awɔ ywɛ ákʉ̀ ɔnkwɛn ndǔ bɛbʉ́, kpɔ́t wu fɛrɛ! Ɛ́chí sayri bɛ ɔnchwe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti nɛ awɔ amɔt ɛcha mɛmɛsɛ wɔ amɛm nɛpǐngo anɛ apu nɛmɛ nɛ amɔ apay!

45 Mbák ɛkak ɛyɛ ɛ́tò wɔ ndǔ bɛbʉ́, kpɔ́t yɔ fɛrɛ́. Ɛ́chí sayri bɛ ɔ́nchwe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti nɛ ɛkak ɛ́mɔt ɛcha bɛ́ mámɛ́sɛ wɔ amɛm nɛpǐngo nɛ bɛkak bɛpay.

47 Nɛ mbák nyɛ́sɛ́ ɛnɛ nɛ́kʉ̀ ɔ́nkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́, poŋórí nɔ́ gʉɛ́p. Ɛ́chí sayri bɛ́ ɔ́nchwe ndǔ Kɛfɔ Mandɛm nɛ nyɛ́sɛ́ nɛmɔt ɛcha bɛ mámɛ́sɛ wɔ amɛm nɛpǐngo nɛ amɨ́k apay.

48 Amɛm nɛpǐngo ɛnɔ, kɛ́nyɔrɛ ɛkɛn kɛ́nyiɛ bho kɛ́pú gú, nɛ ngó apu nɛmɛ.

49 Chɔŋ mángoko yɛ̌ntɨkɨ mmu nɛ ngó nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu báfyɛ̀ ngáŋ ndǔ nɛnyíɛ́ bɛ nɛ́ndɨ́ anyu.

50 Ngáŋ áchí ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ. Kɛ mbák ngáŋ ábhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ manyɨŋti mi, ná bákway bɛkʉ wu ampɛt ambak ɛrɨ́tɨ́ ngáŋ? Bɔ́ŋ ká ngáŋ amʉɛt, mǎnchɔkɔ ɛyɔŋ ɛ́mɔt nɛ batɨ.”