Luke 9 in Kenyang

1 Nywɔp nɛ́mɔ́t, Yesu abhɨŋɨ baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay, achyɛ bhɔ bɛtaŋ ndu bɛ́bók mɛnyǔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ mɛnkɛm nɛ ndu bɛ́bu mame.

2 Kɛ ǎtó bhɔ nɛfí bɛ́ mándɔ́k mángátí bho ɛnyu Mandɛm abhak nɛ bo mbɔ Mfɔ wap nɛ bɛ mámbú bǒ mame.

3 Apɛt arɛm ntá yap bɛ, “Bǎkɛ́ pɔkɔ́ yɛ̌nyɨŋ ndǔ nɛkɔ ɛnɔ, yɛ̌ ntɛm, yɛ̌ ɛbha, yɛ̌ brɛt, yɛ̌ nkáp, nɛ yɛ̌ chí ndɛn ɛ́chák.

4 Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ́ basyɛpti bhe arɛ́, bák ká amɛm ɛkɛt ɛ́mɔt kpátɛ mǎndɔ ɛtɔk ɛyɔ.

5 Nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ́ bǎchuɔ́bhɛ́ kɛ bo kɛ syɛpti bhe, dɔ̌ ká ɛtɔk ɛyɔ nɛ bǎpɛrɛ́ fá arɛ́, kwɛt ka mfok anɛ áchí be bɛkak. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́mbak mbɔ ntísiɛ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bɔ́ bákʉ́.”

6 Báfá báre kɔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk mángati nɔkɔ bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ mámbu nɔkɔ bǒmame yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak.

7 Hɛ́rɔd, gɔ́bhanɔ Gálili, aghók yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fakari. Ntí átáka yi amɛm mbɔnyunɛ mbɔk bo bárɛ̀m nyaka bɛ, “Yesu chí Jɔ̌n Njwiti kɛ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m.”

8 Báchák bɛ, “Ɛláija kɛ ábhésí.” Nɛ abhɛ́nɛ́fú bɛ, “Ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɔt anɛ tɛ nyaka kɛ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m.”

9 Hɛ́rɔd arɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, “Nchyɛ́ nyaka ɛyɔŋ nɛ bákpɔ́t ntí Jɔ̌n. Kɛ mmǔ anɛ mɛ̌ghòk nɛ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn ɛ̌ti yi chí agha?” Are yáŋ mbi bɛghɔ Yesu.

10 Bǒnto Yesu bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm, bágháti Yesu mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ́ bákʉ́. Asɔt yɛ bhɔ ansɛm, bárɔ́k ɛtɔk ɛnɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Bɛtsáida.

11 Yɛ̌ nɔ, bɛyǎ bo bághók, bábho bɛkoŋo yi. Asɔt bhɔ sayri, abho bɛghati bhɔ ɛnyu Mandɛm abhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap ámbu nɔkɔ abhɛn báyàŋ yi ambu bhɔ.

12 Mmok ábhó nɔ́kɔ́ mɛ́nɛ́m, baghɔkɔ́ bhi bárɔ́k ntá yi barɛm bɛ, “Ghatí bǒbhɛn bɛ mándɔ́k ndǔ bɛtɔk ɛbhɛn bɛchi fá kɛkwɔt nɛ ndǔ bakɨ mánjáŋ nɛnyíɛ́ nɛ bɛbhak bɛbhʉrɛ. Ɛtɔk ɛ́pú fá!”

13 Kɛ Yesu aghati bɔ bɛ, “Bě babhɔŋ, chyɛ̌ ká bhɔ nɛnyíɛ́ mányíɛ́.” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́bhɔŋ chi bɔ̌bɛkpɔkɔ́ brɛt batay nɛ nsi ɛpay. Ɛnyɨŋ ɛchak ɛpu. Ɔ̌yáŋ sɛ́ndɔ́k sɛ́nku nɛnyíɛ́ ntá ngɛ́mtáy bǒbhɛn mankɛm kɛ?”

14 Mpǎy babhakanɛm abhɛn bachi arɛ abhak mbɔ nká ɛtay. Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Kʉ ka bo mánchɔ́kɔ́ amɨk ndǔ bakwɔ́, yɛ̌ntɨkɨ nkwɔ́ ámbɔ́ŋ bǒbati bɛsa bɛpay nsɛm byo.”

15 Baghɔkɔ́ bhi bákʉ mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́, bǒ mankɛm báchɔ́kɔ amɨk.

16 Asɔt bɛkpɔkɔ́ brɛt bhɔ bɛ́táy nɛ nsi ɛpay. Ayoŋ amɨ́k mfay. Achyɛ bakak ntá Mandɛm, abho bɛ́bɔ́kɔ́ti brɛt wu anchyɛ nɔkɔ ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ mánkɔ́rɛ́ nɛ nsi ntá bɛyǎ bǒbhɔ.

17 Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap anyiɛ́ kpát ajwi. Baghɔk Yesu mányókóti nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛrɔbhɛ. Nɛ́jwí bɛkay byo nɛ bɛpay.

18 Nywɔp nɛmɔt, ɛ́fákari bɛ Yesu ǎnɨ̀kmʉɛt aywǐnti nɛ baghɔkɔ́ bhi babhak kɛkwɔt nɛ yi. Ánáŋá nɔ́kɔ́ mɛnɨkmʉɛt abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bo bárɛ̀m bɛ́ nchí agha?”

19 Bɔ́ bákɛ́mɛ yi bɛ, “Mbɔk bárɛ̀m bɛ ɔchí Jɔ̌n Njwiti. Bachak bɛ Ɛláija, nɛ abhɛnɛfu bɛ ɔchí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɔt anɛ tɛ̌ nyaka kɛ ɔpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.”

20 Arɛm nta yap bɛ, “Kɛ bě babhɔŋ bǎrɛ̀m bɛ mɛnchí agha?” Símun Píta akɛmɛ yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.”

21 Yesu asɛmti bhɔ bɛ́ bákɛ́ ghati yɛ̌ mmu bɛ yi achi Mpɛmɛ.

22 Nɛ arɛm bɛ, “Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ bɛghɔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri. Bǒ-batí ɛtɔk, nɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm, nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bábyak chɔŋ mɛ nɛ mángwáy mɛ, kɛ ɛ́ghaka nɔkɔ manywɔp arat, mpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.”

23 Yesu aghati yɛ bho mankɛm bɛ, “Mbák mmú ǎyàŋ bɛbhak nkoŋo wa, abhɔŋ bɛ́ghɔ́kɔntɨk mmʉɛt yi, ampɔkɔ ɛkotákátí yi yɛ̌ntɨkɨ nywɔp, ankoŋo mɛ,

24 mbɔnyunɛ mmǔ anɛ áyàŋ bɛpɛmɛ mmʉɛt yi ǎnɛ́m nɛpɛ́m ɛni. Kɛ yɛ̌ agha anɛ áká mɛnɛm nɛpɛ́m ɛni ɛ̌ti ya, ǎbhɔŋ chɔŋ nɔ.

25 Ntɨkɨ nsáy mmu ábhɔ́ŋ mbák abhɔŋ mmɨk nkɛm kɛ anɛ́m nɛpɛ́m ɛni? Yɛ̌nyɨŋ ɛ́pú.

26 Mbák mmu abhɔ̌ŋ ntíánwɔ́p ɛ̌ti ya nɛ ɛ̌ti ɛyɔŋ ɛya, chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ ntíánwɔ́p bɛ́sɔ́t yi mbɔ mmǔ wa mpok anɛ mɛ̌twɔ̀ nɛ kɛnɛ́m ɛka ɛkɛn kɛchi kɛnɛ́m Ɛta nɛ ɛkɛn bɔángɛl abhi.

27 Nchí ghati bhe bɛ, mbɔk bho báchi fá abhɛn bápú gu kpátɛ mángɔ ndǔ Mandɛm abhak nɛ bhɔ mbɔ Mfɔ wap.”

28 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛrɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn, bɛrɔŋ mbɔ manywɔp ánɛn, asɔt Píta, nɛ Jɔ̌n, nɛ Jems akó amfǎy njiɛ nɛ bhɔ ndu mɛnɨkmʉɛt.

29 Ndu ánɨ̀kmʉɛt, bɛsí bhi bɛ́bhó bɛyibhiri. Ndɛn ɛ́yi nkwɔ ɛ́yíbhíri ɛ́nkɔt nɔkɔ ŋwaŋwǎŋwaŋ.

30 Tɛ́mchok bǒ bati apay bábhési bare rɛm kɛpɨ nɛ Yesu. Babhak Moses nɛ Ɛláija.

31 Báre ghɔ nɛ bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm nɛ mándɛm nɔkɔ kɛpɨ nɛ Yesu ɛ̌ti nɛrɔŋ anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛrɔŋ Yerúsalɛm angu arɛ.

32 Píta nɛ mamʉɛrɛ bhi bati apay bákwɛ́n kɛnɔ́, kɛ máŋɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ bághɔ́ bɛdiɛ́rɛ́ Yesu nɛ bǒ bati apay abhɛn bachi nyaka téé nɛ yi.

33 Mpok bɔ́ bárɔ̀ Yesu, Píta arɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, ɛ́rɨ tontó bɛ sɛchi fá! Dɔ̌ sɛ́nté bɛtɛm bɛrat, Ɛmɔt ntá yɛ, ɛchak ntá Moses, nɛ ɛnɛ́fú ntá Ɛláija.” Píta kɛrɨŋɨ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi arɛmɛ.

34 Ɛnɛ́ Píta árɛ̀m ɛnyu yɔ, nɛbháŋ nɛ́sɛp nɛkuti bhɔ. Bɛcháy bɛ́kɛ́m baghɔk Yesu bhɔ ndǔ nɛbháŋ nɛ́kùti bhɔ.

35 Ɛyɔŋ ɛ́fú ndǔ nɛbháŋ ɛ́ndɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chí Mɔ́wa anɛ njábhɛ́. Ghók ká yi!”

36 Ɛyɔŋ ɛyɔ ɛ́rɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ ɛnyu yɔ, baghɔk Yesu baghɔ bɛ yi arɔp chi aywǐnti. Báchók manyu kɛ ghati yɛ̌ mmu ndǔ manywɔp yɔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn bɔ baghɔ.

37 Nɛyí nɔ́kɔ́ mpok Yesu nɛ bɔ Píta básɛ́bhɛ́ njiɛ, bɛyǎ bho bárɔk batɛmɛri Yesu.

38 Mmǔ amɔt ndǔ nkwɔ bo bhɔ abho bɛbɨk andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ntɔŋ, nnɨkmʉɛt, bú mɔ́wa. Achí mbakanɛm nɛ ndiɛrɛ yí kɛ mbɔ́ŋɔ́!

39 Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛsɔŋɔri yi. Ɛ́kʉ ǎchɔkɔ ambo bɛbɨk, ɛ́ngʉɛp yi amɨk, ɛ́nkʉ yi ande wɛt ɛ́fɛ́n ɛ́mfu nɔkɔ yí anyu. Nɛ ɛ́taŋ kɛ ɛ́ndɔ yi. Ɛ́dɛ̀n yi, ɛ́mfyɛ yi mɛnɨ amʉɛt.

40 Nnɨkmʉɛt ntá baghɔkɔ́ bhɛ bɛ́ mámbók yɔ́ kɛ bábhɨ́kɨ́ kway bɛkʉ nɔ.”

41 Yesu arɛm bɛ, “Bě mkpáká bho anɛ abhɨkɨ bhɔŋ nɛka nɛ mɛ, bě bhó bǎyìbhiri tɛtɛp ndǔ ɛnyɨŋ ɛchak, chɔŋ mpɛt ntat nɛ bhe ná? Chɔŋ nkɛ́pntɨ nɛ bhe ngaka fá?” Kɛ arɛm ntá chimɔ bɛ, “Twɔ́ nɛ mɔ́ywɛ fá.”

42 Mpok mɔ́wu árɔ̀ŋ ntá Yesu, ɛfóŋó yɔ ɛpɛt ɛ́gʉɛp yí amɨk, ɛkʉ yi are wɛt. Kɛ Yesu ásáy ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ, bɛ ɛ́ndɔ́ mɔ́wu. Yesu abú yi, akɛmɛ ntá ɛtayi.

43 Bo mankɛm bábhák maknkay bɛghɔ bɛtaŋ Mandɛm. Bo barɔk ambɨ bɛbhak maknkay ɛ̌ti yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ákʉ́. Yesu arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ,

44 “Nɛnɛ́ ká batú sayri mǎngok ɛnyɨŋ ɛnɛ nchí ghati bhe. Chɔŋ mánti Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, mámfyɛ yi amɔ bǒ mmɨk.”

45 Kɛ bɔ́ kɛjwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́. Mandɛm abhɛsɛ ntí bɛyɔŋ bhɔ ntá yap bɛ bákɛ́ rɨŋɨ ndak anɛ áchí amɛm. Nɛ báre cháy bɛbhɛp Yesu mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́.

46 Baghɔkɔ́ bhi bábhó bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ batɨ ndu bɛrɨŋɨ mmu wap anɛ áchá bachak.

47 Yesu arɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bakaysi. Ɛ́kʉ asɔt mandú mmɔ́, ate nɛpakámʉɛt ɛni.

48 Arɛm yɛ ntá yap bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ásyɛpti mandú mmɔ́ mbɔ anɛ nɛ maŋák ndǔ nyɛ́n ɛnɛ, ǎsyɛpti mɛ́; nɛ yɛ̌ agha anɛ ásyɛpti mɛ nɛ maŋák ǎsyɛpti mmu anɛ átó mɛ. Dɨŋɨ́ ká bɛ mmu ywɛká anɛ ásɛ̀pti mmʉɛt ntá abhɛnɛfu, kɛ áchí mǔngo sayri sayri ntá yɛka mankɛm.”

49 Jɔ̌n arɛm ntá Yesu bɛ, “Ɛta, sɛ́ghɔ mmu anɛ apu ndǔ nkwɔ ywɛsɛ ndu ábòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ndǔ nnyɛ́n ɛna, sɛ́gháti yi bɛ, ákɛ́pɛrɛ kʉ nɔ mbɔnyunɛ apú ndǔ nkwɔ ywɛsɛ.”

50 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bǎkɛ́ káŋ mmu mbɔ awú, mbɔnyunɛ yɛ̌agha anɛ ápú mǔmpap ywɛka achí mmǔ ywɛka.”

51 Mpok ágháká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t anɛ Mandɛm asɔt Yesu amfay, Yesu akʉ ntɨ ɛni bɛrɔŋ Yerúsalɛm nɛ abho bɛrɔŋ.

52 Ndu árɔ̀ŋ, ató bapɔkɔ́ ntó ambɨ. Bárɔk bachwe amɛm mɔ́tɔk amɔt atú Samária ndu bɛtoŋti mbaŋ ntá yi.

53 Kɛ bǒ ɛtɔk yɔ kɛ ka yi anchwe arɛ mbɔnyunɛ baghɔ nyaka bɛ yi atɨ bɛrɔŋ chi Yerúsalɛm.

54 Baghɔk abhi Jems nɛ Jɔ̌n, bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, bárɛm ntá Yesu bɛ, “Acha, ɔ̌yàŋ sɛ́mbɨ́ŋɨ́ ngó ámfú amfay antwɔ ansɔŋ bǒbhɛn-ɛ?”

55 Kɛ Yesu ayibhiri mmʉɛt aghati bhɔ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ bárɛmɛ ɛ́pú chak.

56 Yí nɛ baghɔkɔ́ bhi báfʉɛ́t bárɔk ndu mɔ́tɔk achak.

57 Ndu bárɔ̀ŋ, mmǔfú arɛm ntá Yesu bɛ, “Chɔŋ mbak nkoŋo ywɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ ɔ̌rɔ̀ŋ.”

58 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Bɛsɔp bɛbhɔŋ babhok, kɛnɛn kɛ́bhɔ́ŋ manyay, kɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛbhak bɛsoŋ ntí.”

59 Arɛm ntá mmu achak bɛ, “Koŋó mɛ́.” Kɛ mmu wu arɛm bɛ, “Acha, dɔ̌ kpɨ́k ndɔ́k mbɛ́mɛ́ Ɛtaya.”

60 Yesu aghati yi bɛ, “Dɔ̌ bawú mámbɛ́mɛ́ ngú wap. Kɛ wɔ, dɔ́k ghati bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ɛnyu Mandɛm abhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap.”

61 Mmǔ achak arɛm bɛ, “Acha, chɔŋ nkoŋo wɔ, kɛ dɔ̌ kpɨ́k ndɔ́k anywɔ́p ndyɛ́p bǒbha.”

62 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ákɛ́mɛ́ ɛnɔ ákwàŋ mbaŋ nɛ anjɨŋɨ nɔkɔ nsɛm, abhɨ́kɨ́ kway bɛbhak mǔbɛtok anɛ Mandɛm achi Mfɔ ywi.”