Luke 4 in Kenyang

1 Yesu ápɛ́rɛ fú ndǔ nnyɛ́n Jɔ́dan, ajwi nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Yí akʉ Yesu arɔk amɛm baso,

2 abhak arɛ́ ndǔ manywɔp bɛsa bɛpay Satan amɔ nɔkɔ yi. Yí kɛnyiɛ yɛ̌nyɨŋ ndǔ manywɔp ɛyɔ ankɛm. Ndǔ ngwɛnti manywɔp ɛyɔ nsay akɛ́m yi.

3 Satan arɔk arɛm ntá yi bɛ, “Mbák ɔchí Mmɔ Mandɛm, chyɛ̌ ɛyɔŋ bɛ ntǎy ɛnɛn nɛ́njíbhírí nɛ́ndɔp ɛkpɔkɔ́ brɛd.”

4 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛ́chí amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, ‘Puyɛ̌ nɛnyíɛ́ nɔ́nɔ́ kɛ nɛ́kɛ̀m nɛpɛ́mɛ́ mu.’”

5 Satan asɔt yi akó ndǔ nɛbhʉɛt anɛ achi tɛ amfay atɔ́ŋ yí bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm nɛ kɛfɔ ɛkɛn kɛ́chí arɛ́ ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok.

6 Arɛm yɛ ntá yi bɛ, “Báchyɛ́ bɛtaŋ nɛ kɛfɔ̌ mmɨk nkɛm ntá ya, nɛ nchí kway bɛchyɛ kɔ ntá yɛ̌ agha anɛ nkɔ́ŋɔ́. Chɔŋ nchyɛ́ wɔ bǒbhɛn mɛnkɛm nɛ kɛfɔ ɛkap.

7 Mbák ɔ́ntɛ́p mánɛ́n amɨk, ɔ́nchyɛ mɛ kɛnókó, mbɔ Mandɛm ywɛ, chɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm mɛ́nndɔp ɛbhɛ.”

8 Yesu akɛmɛ bɛ́, “Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Mmu abhɔŋ bɛchyɛ kɛnókó chi ntá Mandɛm Acha, antók chí yí aywǐntí.’”

9 Satan asɔt yi bárɔ́k Yerúsalɛm, bákó ndǔ nɛbhʉɛt anɛ áchí tɛ amfay ndǔ ɛkɛrákap Mandɛm. Arɛ́, arɛm ntá Yesu bɛ, “Mbák ɔchí Mmɔ Mandɛm, dók,

10 tɛ̌ndu ɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, ‘Chɔŋ Mandɛm anchyɛ ɛyɔŋ bɔángɛl bhi mántwɔ́ manchyɛ wɔ nɛkwak.’

11 Ɛkáti Mandɛm ɛ́pɛt ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Chɔŋ mánkpʉɛp wɔ nɛ amɔ yap, bɛ́ ɔ́kɛ́ tɛm ɛkak ndǔ ntay.’”

12 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛkáti ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Ɔ́kɛ́ mɔ Mandɛm Acha ywɛ.’”

13 Satan ámɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu ndǔ bɛyǎ babhi kɛkɛ́m yi, arɔ kpɨ́k yi.

14 Yesu apɛt yɛ nsɛm atú Gálili ndǔ bɛtaŋá Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Mbok yi ataka atú Gálili wu ankɛm.

15 Are tɔ́ŋ bo Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl, nɛ bo báré chyɛ yi kɛnókó.

16 Yesu afa, arɔk Násárɛt, ɛtɔk ɛnɛ máné yi arɛ́. Mbɔ ɛnyǔ ɛpɨŋ ɛyi ɛchi nyaka, arɔk amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl. Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, afate bɛpay Ɛyɔŋ Mandɛm.

17 Báchyɛ́ yi ɛkáti ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya. Anɛnɛ yɔ́, ndǔ nɛbhʉɛt anɛ básɨ́ŋɨ́ bɛ́:

18 “Ɛfóŋó Mandɛm Acha achí nɛ mɛ mbɔnyunɛ, ayap mɛ bɛ́ ngátí Mbok Ndɨ́ndɨ́ ntá bachɛ́bhɛ́bho. Ato mɛ, bɛ ntwɔ́ ngátí bo abhɛn bachi ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ kɛsɛm, bɛ chɔŋ mámfɛrɛ bhɔ arɛ. Nɛ bɛ́ chɔŋ amɨ́k anɛnɛ manɛ́mámɨk, nɛ bɛ chɔŋ mánchyɛ ngǎngaŋ ntá bo abhɛn batɨ̌ bakwǎŋwaŋ mányìɛrɛ bhɔ amɨk.

19 Ato mɛ bɛ́ mbé ntá bho bɛ mpok anɛ yi átɔŋ bɔ́ bɛrɨ̌ndu bhi akway.”

20 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́pay ɛkáti yɔ, akuti yɔ́, akɛmɛ ntá mǔnti arɔk achɔkɔ amɨk. Bǒ mankɛm abhɛn bachi amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bátɛp yi amɨ́k amʉɛt.

21 Abho yɛ bɛghati bhɔ bɛ, “Ɛchɔŋ, ɛnyɨŋ ɛnɛ basɨŋɨ́ mɛn árɛ̀m ɛ́fákárí mbɔ ɛnyǔ bǎghókó.”

22 Bǒ abhɛn bachi arɛ́, bárɛ́m bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛ̌ti yi, nɛ babhak maknkay ɛ̌ti bɛrɨ́tí kɛpɨ ɛkɛn kɛ́fú yi anyu. Kɛ bábho bɛbhɛp bɛ, “Pú mmɔ̌ Josɛ́f nɛ?”

23 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Chɔŋ mǎntɛm mɛ nɛkay ɛnɛn ɛ̌ti ya bɛ, ‘Ngaŋ, bú mmʉɛt ɛyɛ. Mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛghoko bɛ ɔkʉ awu ɛtɔk Kapɛ̌naum, kʉ bhɔ́ fá amɛm ɛtɔk ɛyɛ nkwɔ.’”

24 Yesu arɛm bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, bápú ka ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɛm ɛtɔk yi.

25 Kɛ nchí ghati bhe bɛ, mánkwɛ́sɛ́ bayǎ nyaka amɛm ɛtɔk Israɛl ndǔ mpok ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Ɛláija. Mpok yɔ manyiɛp kɛkwɛ́n ndǔ mamiɛ́ arat nɛ ɛbhɔ́k, nɛ ɛrɛmɛ́ nsay ɛ́kwɛ́n ndǔ ɛtɔk Israɛl ɛnkɛm.

26 Kɛ Mandɛm ábhɨ́kɨ́ tó nyaka Ɛláija ntá yɛ̌ kɛ́nkwɛ́sɛ́ amɔt, ɛbhɨ́kɨ́fʉɛt chi anɛ achi ɛtɔk Sárɛfat, atú Sídɔn, ɛtɔk bo bachak.

27 Nɛ ndǔ mpok ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ anɛ áká nnyɛ́n bɛ Ɛláisha, bɛyǎ bǒ ɛbhaŋákwa bachi nyaka amɛm ɛtɔk Israɛl. Kɛ yɛ̌ amɔt Ɛláisha ábhɨ́kɨ́ bu, ɛbhɨ́kɨ́fʉɛt chi mmǔ ɛtɔk ɛchak, Náman, mmu Síria.”

28 Bo mankɛm abhɛn bachi amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí, bághókó nɔ́kɔ́ nɔ́, batɨ ábé bhɔ amɛm tontó.

29 Báfáte bákɛ́m yi, bafu ɛtɔk nɛ yi. Ndǔ ɛtɔk yap ɛchi amfǎy njiɛ, básɔ́t yi barɔk ndǔ nkókónjiɛ bɛ́ mámpúrí yi ankwɛn arɛ́.

30 Kɛ ayibhiri mmʉɛ́t, anɔnɛ, afʉɛ́t nɛntɨ nap arɔk ɛbhakayi.

31 Yesu apɛt asɛp arɔk Kapɛ̌naum, ɛtɔk ɛgho, atú Gálili. Arɛ́, are tɔ́ŋ bo amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛnap.

32 Bábhák maknkay tontó ɛ̌ti ɛnyu ɛnɛ yí átɔ̀ŋ mbɔnyunɛ ǎtɔ̀ŋ nyaka mbɔ mmǔ anɛ árɛ̀m ɛ́may.

33 Mmu amɔt abhak arɛ́ anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔ̀ŋɔri. Are bɨk nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ andɛmɛ nɔkɔ bɛ́,

34 “Ɛ̌! Yesu, Mmu Násárɛt, ɔbhɔŋ yí bɛkʉ nɛ bhɛsɛ! Ɔtwɔ fá bɛway bhɛsɛ? Ndɨ́ŋɨ́ mmu wɔ ɔ́chí. Ɔ́chí Mmu Nyáŋá anɛ Mandɛm átó!”

35 Yesu asáy ɛfóŋó yɔ bɛ, “Kusí! Fú yi amʉɛt!” Ɛfóŋó yɔ ɛ́gʉɛp mmǔ wu amɨk bɛsí bhap. Kɛ ɛ́fú yi amʉɛt kɛkʉ yi yɛ̌nyɨŋ.

36 Bǒ mankɛm bábhák maknkay, nɛ babho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ɛyɔŋ ɛnɛ́ mmǔ-nɛ ɛ́chí nɛ́ ná e? Ǎsay bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ nɛ bɛtaŋ bɛ́ mɛ́mfu bo amʉɛ́t, nɛ mɛ́mfú.”

37 Nɛ nsoŋo Yesu akɔ ataka atú ɛtɔk wu ankɛm.

38 Yesu afa ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí yɔ, arɔk, ndǔ ɛkɛt Símun. Nnɔ ngɔrɛ́ Símun abhɔ̌ŋ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ. Baghɔk Yesu manɨk yi mmʉɛt bɛ ambu yi.

39 Arɔk, ate nɛku bɛkɔk ɛbhɛn yi achi arɛ bhʉ́rɛ́. Achyɛ ɛyɔŋ bɛ mbʉ́ɛ́p wu ándɔ́ yí. Ámay. Afaté akʉ nɛnyíɛ́ abho mɛne bhɔ.

40 Mpok anɛ mmok ánɛ̀m, bǒ mankɛm abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bǒmame mɛnyu nɛ mɛnyu básɔ́t bhɔ bárɔ́k ntá Yesu. Abho mɛ́nyáŋa amɔ amʉɛt yɛ̌ntɨkɨ mmu wap, kpat abú bhɔ mankɛm.

41 Bɛyǎ bhap babhɔ̌ŋ nyaka bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛ́fú bɛyǎ bho amʉɛt mɛ́mbɨkɨ nɔkɔ bɛ́, “Wɔ ɔchí Mmɔ Mandɛm!” Kɛ Yesu are sáy bhɔ, kɛka mɛ́ndɛm yɛ̌nyɨŋ, mbɔnyunɛ bɛ́rɨŋɨ nyaka bɛ yi achi Mpɛmɛ anɛ Mandɛm átó.

42 Nɛ́yí nɔkɔ, Yesu afa ɛtɔk, arɔk ndǔ nɛbhʉɛt anɛ bo bápú arɛ́. Bǒ babho bɛyaŋ yi. Bághɔ́ nɔ́kɔ́ yí, babho mɛnɨkmʉɛt bɛ́ ákɛ́ rɔ ɛtɔk ɛyap.

43 Kɛ yi aghati bhɔ́ bɛ́, “Mbɔŋ bɛ́gháti Mbok Ndɨ́ndɨ́ bɛ Mandɛm achi Mfɔ amɛm bɛtɔk bɛchak nkwɔ, mbɔnyunɛ Mandɛm átó mɛ fá amɨk chi ɛ̌ti yɔ.”

44 Arɔ yɛ, are kɔ andɔkɔ nɔkɔ ndǔ bɛtɔk ɛbhɛn bɛchi atú Judɛ́ya angati nɔkɔ bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl