Luke 10 in Kenyang

1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, Acha ayap bakoŋo bhi bachak bɛsa bɛrat nsɛm byo nɛ apay ató ambɨ bati apay apay bɛ mándɔ́k ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk nɛ nɛbhʉɛt anɛ yí mbɔ̌ŋ áyàŋ nyaka bɛrɔŋ.

2 Ápɛ́rɛ to bhɔ, aghati bhɔ bɛ, “Mbuɔt bɛ́fɛ́rɛ ɛbhɨ aya, kɛ bakʉ̌ bɛtɨk bábhɨ́kɨ́ ya. Nɨk yɛka mmʉɛt ntá Mandɛm mmu achi mbɔŋɔ́nkɨ bɛ ántó bakʉ̌ bɛtɨk, mámfɛ́rɛ́ mbwɔt ɛbhɨ.

3 Dɔ́k ka! Nchí to be ntá bǒ mmɨk mbɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n nɛntɨ nkwɔ.

4 Bǎkɛ́ pɔkɔ́ yɛ̌ mɔ́bha nkáp, yɛ̌ ɛbhǎ nɛkɔ, nɛ yɛ̌ nkwɔbhánya ɛchak. Nɛ bǎkɛ́ kaka yɛ̌ mmu ambi.

5 Yɛ̌ntɨkɨ ɛkɛt ɛnɛ́ bǎchwé arɛ́, mǎnjámbɨ mǎndɛm bɛ, ‘Kpák anɛ Mandɛm áchyɛ̀ ámbák fá amɛm ɛkɛt ɛnɛ.’

6 Mbák mmu achi amɛm ɛkɛt ɛyɔ anɛ ákɔ́ŋɔ́ kpák, chɔŋ Mandɛm ankʉ kpák ambak nɛ yí. Kɛ mbák yɛ̌ mmu apú, áfɔ́k wu ǎpɛtnsɛm ntá yɛka.

7 Chwé ká mǎmbak chi arɛ. Bǎkɛ́ kɔ bɛkɛt nɛ bɛkɛt. Nyíɛ́ ká, mǎnyú yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bachyɛ bhe. Ɛchi chak bɛ nkʉbɛtɨk ambɔŋ akap ndǔ bɛtɨk ɛbhi.

8 Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ bǎchwe arɛ́ nɛ básiɛ́pti be nɛ maŋák, nyiɛ́ ká yɛ̌ntɨkɨ nɛnyíɛ́ ɛnɛn bachyɛ bhe.

9 Bú ká bǒmame abhɛn ɛtɔk ɛyɔ, mǎngati bo abhɛn bachi arɛ bɛ, ‘Mpok anɛ Mandɛm abhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap arɔp chi kɛkwɔt.’

10 Kɛ yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ bǎchwe ɛtɔk kɛ bo abhɛn bachi arɛ kɛsyɛpti bhe nɛ maŋák, fú ka dɔk ndǔ nkɔŋɔ-mbi ɛnɛ ɛtɔk yɔ, mǎndɛm bɛ,

11 ‘Yɛ̌ chí mfok ɛtɔk ɛyɛka anɛ ábátí ndǔ bɛkak ɛbhɛsɛ sɛ́kwɛ̀t sɛ́fɛ̀rɛ mbɔ ntísiɛ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎkʉ́. Kɛ dɨŋɨ́ ka bɛ, mpok anɛ Mandɛm abhak nɛ bo mbɔ Mfɔ wap arɔp chi kɛkwɔt.’”

12 Yesu arɔk ambɨ arɛm bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, chɔŋ angɔ́ ntínso nɛ bǒ ɛtɔk Sódom ɛncha bǒ ɛtɔk ɛyɔ.”

13 “Bě bo Korasín, chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka ɛncha! Bě bo Bɛtsáida, chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka nkwɔ ɛncha! Mbɔ chi amɛm bɛtɔk Táya nɛ Sídɔn kɛ̌ nkʉ́ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn-nɛ nkʉ ntá yɛka, mbʉ́ báfyɛ́ ndɛn pyɔ, mánto batwɔ́p anti tɛsáy, bɛtɔŋ bɛ bátɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap!

14 Kɛ ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, chɔŋ angɔ́ ntínso nɛ bǒ-Taya nɛ Sídɔn ɛncha bhe.

15 Nɛ bě bho Kapɛ̌naum, bǎkaysi bɛ bǎkway bɛyoŋ mmʉɛt, mǎnkó kpát mǎntɔk nɛbu? Nsé! Chɔŋ Mandɛm amɛsɛ bhɛ amɛm ɛtɔkɔ́ bawú!”

16 Yesu apɛt arɛm ntá bakoŋo bhi bhɔ abhɛn yi ato bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ághók bé ǎghók chi mɛ. Anɛ ábyak be ǎbyak chi mɛ. Mmu nɛ ábyak mɛ, ǎbyak chi mmu anɛ átó mɛ.”

17 Abhɛn bati bɛsa bɛrat nsɛm byo nɛ apay bápɛtnsɛm nɛ maŋák, báré ghati Yesu bɛ, “Acha, ndǔ nnyɛ́n ɛna, yɛ chi bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɛ̀pti mmʉɛt ntá yɛsɛ.”

18 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ngɔ̌ ndu Satan áfú amfay akwɛnɛ amɨk mbɔ miámiaŋ.

19 Ghɔ́ ka! Nchyɛ́ bhe bɛtaŋ bɛ bǎkway bɛyat nnyɔ́ nɛ ngá-nɛghay amɨk. Nchyɛ́ be bɛtaŋ amfay bɛtaŋ Satan, mǔmpap, nɛ yɛ̌nyɨŋ ɛpu chyɛ be ɛsɔŋɔri.

20 Yɛ̌ nɔ bǎkɛ́ ŋák chi bɛ, bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɛ́pti mmʉɛt ntá yɛka. Ŋák ka chi bɛ Mandɛm asɨŋ manyɛ́n yɛka amɛm ɛkáti ɛnɛ amfay.”

21 Mpok yɔ, Yesu anɨkmʉɛt bɛ, “Ɛta, wɔ mmu ɔ́bhɔ́ŋɔ́ mfay nɛ mmɨk! Nchí chyɛ wɔ bakak ndǔ ɔ́rɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́mbák bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ntá barɨŋɨ́ndak nɛ ntá bo abhɛn bárɨ́ŋɨ́ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Ɔnɛ́nɛ́ bhɔ ɔtɔŋ kpoŋoroŋ ntá bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yɛ̌nyɨŋ mbɔ mǎmbɔ. Ɛta, ɛnyu yɔ kɛ̌ wɔmbɔŋ ɔ́yáŋá bɛ ɛmbak.”

22 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Ɛtaya achyɛ́ mɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm. Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mmu anɛ Mmɔ áchí ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chí Ɛtayi. Nɛ yɛ̌ mmu abhɨkɨ rɨŋɨ mmu Ɛta áchí ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chí Mɔ́ywi nɛ bǒ abhɛn yi áyábhɛ́ ndu bɛkʉ bɔ mándɨ́ŋɨ́ Ɛtayi.”

23 Ayibhiri yɛ mmʉɛt arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi ansɛm ansɛm bɛ, “Ɛ́rɨ ntá yɛka ɛcha bɛ́ bǎghɔ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ bǎghɔ̀!

24 Nchí ghati bhe bɛ, bɛyǎ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bafɔ babhɔ̌ŋ nyaka ɛkwak bɛghɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ̀, kɛ bɔ kɛghɔ bhɔ. Bábhɔ́ŋ ɛkwak bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghòk, kɛ bábhɨkɨ ghok bhɔ.”

25 Ɛ́fákari bɛ ntɔŋ ɛbhé Moses arɔk mɛmɔ Yesu. Abhɛ́p yi bɛ, “Ntɔŋ, chɔŋ nkʉ yi kɛ mbɔ̌ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti?”

26 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ yi? Ɔ̌pay arɛ́ bɛ yi?”

27 Akɛmɛ bɛ, ɛ́rɛ̀m bɛ, “Kɔŋ Mandɛm Acha ywɛ nɛ ntɨ ɛnɛ nɛnkɛm, nɛ ɛfóŋó yɛ ɛnkɛm, nɛ bɛtaŋ ɛbhɛ mɛnkɛm, nɛ nkaysi yɛ nkɛm, nɛ kɔ́ŋ nkokosi yɛ mbɔ ɛnyu ɔ́kɔ́ŋɔ́ mmʉɛt ɛyɛ.”

28 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Chi ɛnyu yɔ. Kʉ nɔ́, nɛ chɔŋ ɔ́mbɔ́ŋ nɛpɛ́m.”

29 Kɛ ndǔ yi áyàŋ bɛtaŋa mmʉɛt, arɛm bɛ, “Kɛ mbɔ̌ŋ nkokosi wa chi agha?”

30 Yesu akɛmɛ yi nɛ nɛkay ɛnɛn bɛ, “Mmǔfu afǔ nyaka ɛtɔk Yerúsalɛm ǎsɛ̀p Jɛríko. Ndu árɔ̀ŋ, akwɛ́n amɔ baghɛ́p bataŋataŋ. Báfɛ́rɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ yí amʉɛt, bádɛ́n yí, bárɔ́k, barɔ yi mpok árɔbhɛ kɛkwɔt bɛgu.

31 Ɛ́fákari bɛ nchiakap Mandɛm amɔt ǎsɛ̀p ndǔ nkúbhɛ́ mbi wu. Ágháká nɔ́kɔ́ arɛ, aghɔ́ yi, apé ɛbhěmbi, arɔk ɛbhak ɛyi.

32 Ɛ́fákári ɛnyumɔt nɛ nkú bɛtɨk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm amɔt anɛ nnɛrɛ́kɛt *Lɛ́vi. Mpok yi aghaka arɛ, aghɔ́ yi, kɛ afʉɛ́t nkwɔ chi ɛbhe ɛchak, arɔk.

33 Kɛ mmu Samária fú ǎsɛ̀p nyaka nkwɔ ndǔ mbi wu. Ágháká nɔ́kɔ́ nɛbhʉɛt anɛ mmu wu achi, aghɔ́ yi, nɛ abhɔ́ŋ ntínso nɛ yí.

34 Arɔk ntá yi, achɨti babhe ndǔ bɛfʉɛt bhi, agwɔ́t. Apɔkɔ yɛ yi anyaŋa amfǎy mpɔŋɔ batu yi, arɔk nɛ yí ndǔ ɛkɛt ɛnɛ́ mankɔ bachyɛ nkáp kɛ mabʉrɛ arɛ́. Akwak yí.

35 Nɛyí nɔ́kɔ́ afɛrɛ nkáp achyɛ ntá mmu anɛ ayɨŋɨ ɛkɛt ɛyɔ arɛm bɛ ‘Yɨŋɨ́ mɛ́ yi. Nnáŋ mpɛtnsɛm chɔŋ nkɛmɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛchak ɛnɛ ɔ́chɔŋti yi amʉɛt.’”

36 Yesu arɛm nɔkɔ nɔ, abhɛ́p ntɔŋ ɛbhé Mandɛm bɛ, “Ɔkáysí bɛ ndǔ nkwɔ wu bati arat, agha átɔ́ŋɔ́ bɛ́ achi nkokosi ntá anɛ akwɛnɛ amɔ bághɛ́p?”

37 Akɛmɛ bɛ, “Chí anɛ ághɔ́ yi ntínso.” Yesu aghati yɛ yi bɛ, “Dɔ́k yɛ́ kʉ mbɔ yí.”

38 Ɛnɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bákɔ̀ bárɔ̀ŋ báchwɔ́p ndu mɔ́tɔkɔ́fú. Ngɔrɛ́ amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Matá abhak arɛ. Asyɛpti Yesu amɔ ápay amɛm ɛkɛt ɛyi.

39 Abhɔ́ŋ manɔ anɛ áká nnyɛ́n bɛ María. María arɔk asibhiri ndǔ bɛkak Acha angoko nɔkɔ Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ yi átɔ̀ŋ;

40 Matá ankʉ nɔkɔ chi bɛtɨk ɛbhɛn nywɔp ndu mɛne Yesu. Ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ bɛtɨk bɛyǎ ntá yi aywǐntí, arɔk ntá Yesu arɛm bɛ, “Acha, ɔbhɨ́kɨ́ ghɔ ndǔ mɔ́maya árɔ́ bɛtɨk mɛnkɛm mɛ awɔ́? Ghatí yi antwɔ ankwak mɛ!”

41 Kɛ Acha akɛmɛ yi chi bɛ, “Matá, Matá! Ɔ̌fyɛ́ ntí nɛ ɔ̌dɛ̀n mmʉɛt ɛ̌ti bɛyǎ mɛnyɨŋ.

42 Dɨŋɨ́ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt kɛ ɛrɨ ɛcha. Yɔ́ kɛ̌ María áyábhɛ́, nɛ yɛ̌ mmu apú kway bɛsɔt yɔ ntá yi.”