Acts 7 in Kenyang

1 Mǔngo bachiǎkap Mandɛm abhɛ́p Stífin bɛ “Ɛchi tɛtɛp bɛ ɔkʉ barak anɛ bárɛ̀m nɔ bɛ ɔkʉ?”

2 Stífin akɛmɛ bɛ, “Bɔmá nɛ bɔta, ghók ka mɛ! Mandɛm bɛtaŋ mɛnkɛm abhesi nyaka ntá chi-mbɨ aywɛsɛ́ Ábraham mpok yi achi atú Mɛsopotemia kɛ árɔ̀ŋ ɛtɔk Haran,

3 arɛm ntá yi bɛ, ‘Fǎ ɛtɔk ɛyɛ, dɔ̌ nnɛrɛ́kɛt aywɛ dɔ́k atú anɛ mɛ́tɔ̀ŋ chɔŋ wɔ.’

4 Ábraham afa yɛ atú bo Cháldia wu, arɔk achɔkɔ ɛtɔk Háran. Ɛtayi ágú nɔ́kɔ́, Mandɛm akʉ yi afa arɛ́ atwɔ́ ndǔ mmɨk anɛ bǎchí arɛ́ ɛchɔŋ.

5 Ábraham abhak fá, yɛ̌ nɔ, Mandɛm kɛchyɛ yí yɛ̌ chí mɔ́nɛbhʉɛ́rɛ́ mmɨk. Afyɛ́ chí bariɛp bɛ́chyɛ mmɨk ntá yi nɛ ntá bɛbhárɛ́bhɔ bhi yɛ̌ndu yi abhɨkɨ bhɔŋ nyaka mmɔ́.

6 Mandɛm arɔk ambɨ bɛ́ghati yi bɛ: ‘Chɔŋ bɛbhárɛ́bhɔ bhɛ mámbak mankɔ amɛm ɛtɔk bǒ bachak. Bǒ bhɔ mambʉrɛ bhɔ ndu kɛsɛm, mánchyɛ nɔkɔ bhɔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri ndu mamiɛ́ bɛsǎ ɛsa.

7 Kɛ chɔŋ nchyɛ́ ntɛ́msí ntá bǒ ɛtɔk ɛnɛ́ bɔ bátòk. Nɛ ansɛm mpok, chɔŋ mámfa mántwɔ, mánchyɛ̀ nɔkɔ mɛ kɛnókó fá.’

8 Mandɛm anyú yɛ nku nɛ Ábraham. Ɛrɨŋɨ́ nku yɔ ɛbhak nɛsiɛ́p anɛ básiɛ̀p bɔ̌babhakanɛm. Ábraham abhé nɔ́kɔ́ yɛ Áisek, asiɛ́p yi mpok yi ágháká manywɔp ánɛn. Áisek ábhé Jekɔ́p, Jekɔ́p abhak chi ntá bɔ̌ bati byo nɛ apay abhɛn báchí nyaka bachǐmbɨ manɛrɛ́kɛt bo Israɛl.

9 “Bachǐmbɨ bhɔ bábhɔ́ŋ mpabhamɨ́k nɛ mɔ́máyap Josɛ́f. Bátǐ yi mbɔ nsɛm ntá bakɔ̌siɛ, Bɔ́ bárɔ́k ɛtɔk Íjip nɛ yi. Kɛ Mandɛm abhak nɛ yi,

10 afɛrɛ yí ndǔ bɛsɔŋɔri ɛbhi mɛnkɛm, atɔ́ŋ yi bɛrɨ̌ndu, nɛ achyɛ́ yi nɛrɨŋɨ́ndak bɛsí Mfɔ Íjip. Mfɔ Íjip achyɛ yi bɛtaŋ amfǎy ɛtɔk Íjip ɛnkɛm, nɛ ɛkɛt ɛyi ɛnkɛm.

11 Ansɛm mpok, nsay akwɛ́n ɛtɔk Íjip ɛnkɛm nɛ ɛtɔk Kánǎn. Ɛkʉ ɛsɔŋɔri ɛya ɛcha. Bachǐmbɨ bhɛsɛ kɛkwáy bɛbhɔŋ nɛnyiɛ.

12 Jekɔ́p ághókó nɔ́kɔ́ yɛ bɛ nɛnyíɛ́ nɛchi Íjip, ató bachi bhɛsɛ arɛ́. Ɛbhak ndɔŋ anɛ mbɨ anɛ bɔ́ bárɔ́ŋɔ́ Íjip.

13 Nɛrɔ́ŋ anɛ bɔ́ bárɔŋɔ arɛ́ ndɔŋ ɛnɛ́ ɛjwi ɛ́páy, Josɛ́f akʉ bɔ̌mayi bárɨŋɨ yí, nɛ Mfɔ Íjip arɨŋɨ nnɛrɛ́kɛt Josɛ́f.

14 Josɛ́f ató yɛ bábhɨŋɨ ɛ́táyi Jekɔ́p nɛ bǒnɛrɛ́kɛt ywi mankɛm, batí bɛsa bɛ́rát nsɛm nɛku.

15 Jekɔ́p arɔk ɛtɔk Íjip nɛ nnɛrɛ́kɛt ywi ankɛm. Abhak arɛ́ tɛ mpok anɛ yi ágú nɛ bɔ̌bhi bo bachi bachǐmbɨ bhɛsɛ.

16 Bápɔ́kɔ́ yi bápɛtsɛm Shɛ́kɛm, bábhɛ́mɛ ndǔ nnɛm ɛnɛn Ábraham ákú nyaka ntá bɔ Hamɔ amɛm ɛtɔk Shɛ́kɛm nɛ nkáp sílbhá.

17 “Mpok anɛ Mandɛm abhɔŋɔ bɛkʉ bariɛp amɛm yi afyɛ́ nyaka nɛ Ábraham aghaka nɔkɔ kɛkwɔt, mpǎy bo Israɛl abhɛn bachi Íjip bɛpɛt baya tontó.

18 Ɛbhak ɛnyu yɔ kpatɛ mmu achak abhak Mfɔ Íjip anɛ abhɨkɨ rɨŋɨ nyaka Josɛ́f.

19 Mfɔ wú achyɛ bǒ bhɛsɛ bɛyǎ ɛsɔŋɔri, akʉ bɔtayɛsɛ mándɔ́ bɔ̌bhap nɛfí mángú.

20 “Mpok yɔ kɛ bábhé Moses. Arɨ́ tontó nɛ Mandɛm akɔŋ yi. Máne yí ɛkɛt ɛtayi ndǔ bataŋ árát.

21 Bárɔ́ nɔ́kɔ́ yi nɛfí, mmɔ́ Mfɔ Íjip anɛ ngɔrɛ́, asɔt yi mbɔ mɔ́ywi, ane yi.

22 Bátɔ́ŋ yí nɛrɨŋɨ́ kɛpɨ bo Íjip nɛnkɛm, ágó abhak ɛrɨ́tí ndɛmɛ kɛpɨ nɛ nnɛ́m mmu ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀.

23 “Ágháká nɔ́kɔ́ mamiɛ́ bɛsa bɛ́páy, nkaysi atwɔ́ yi antɨ bɛ ándɔ́k ángɔ́ bɔ̌mayi, bo Israɛl.

24 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ mmu Íjip ádɛ̀n mmu Israɛl amɔt, arɔk bɛkwak yi. Akɛmɛ kɛ́mbé, kpát awáy mmu Ijip wu.

25 Moses akaysi bɛ bǒbhi bárɨŋɨ bɛ́ Mandɛm kɛ átó yi ámfɛ́rɛ́ bhɔ́ ndǔ ɛsɔŋɔri, kɛ bɔ́ kɛrɨŋɨ ɛnyu ɛyɔ.

26 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, arɔk atɛmɛri ndu bǒbhi, bo Israɛl bati apay mánù. Achwe bɛkʉ bɔ mambak ɛyɔŋ ɛ́mɔt, arɛm bɛ, ‘Ghók ká, bǎchí bǒ mmu amɔt, ndaká yí mánù nɛ batɨ?’

27 Kɛ anɛ áyáŋ ntɨ mpay, apuri Moses, abhɛ́p yí bɛ, ‘Agha ákʉ́ wɔ mfɔ nɛ ntaŋá manyé yɛsɛ́?

28 Ɔ́yàŋ bɛ́way mɛ mbɔ ɛnyu ɔ́wáy mmu Íjip ɛ́yú?’

29 Moses ághókó nɔ́kɔ́ nɔ, abʉɛ́ arɔk achɔkɔ ɛtɔk Mídia. Arɛ́ kɛ yi ábháy ngɔrɛ́ abhɔ́ŋ bɔ̌ babhakanɛm bati apay.

30 “Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mamiɛ́ bɛsa bɛpay, ángɛl Mandɛm abhesi ntá yi amɛm baso, kɛkwɔt Njiɛ Sináy. Ángɛl wu abhak amɛm ngó anɛ ádù ndǔ mɔ́nɔk amɔt anɛ ágò ɛbhɨ.

31 Ɛnyɨŋ ɛnɛ Moses ághɔ́ ɛkʉ yi abhak maknkay. Nɛ nɛrɔŋ yi árɔ̀ŋ kɛkwɔt bɛyɨŋɨ, aghók Ɛyɔŋ Mandɛm Acha ndu ɛ́rɛ̀m bɛ,

32 ‘Mmɛ kɛ nchí Mandɛm bachǐmbɨ bhɛka, Mandɛm Ábraham, Mandɛm Áisek, nɛ Mandɛm Jekɔ́p.’ Nɛ́kóŋó nɛ́kɛ́m Moses, afɛrɛ amɨ́k arɛ.

33 Mandɛm Acha arɛm yɛ ntá yi bɛ, ‘Fɛrɛ́ nkwɔbhánya ɛyɛ bɛkak, mbɔnyunɛ nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk anɛ ɛ́té nɔ arɛ achi nyáŋá.

34 Ngɔ̌ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn bǒbha bábhɔ̀ŋ amɛm ɛtɔk Íjip nɛ ngók nɛdǐ kɛbhɔ ɛnap, nɛ nsɛp ntwɔ bɛfɛrɛ bhɔ́ ndǔ ɛsɔŋɔri ɛyɔ. Twɔ́ yɛ́, chɔŋ ntó wɔ Íjip.’

35 “Stífin arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, nkúbhɛ́ Moses anɛ bábhɨ́kɨ́ ka nyaka bɛghok yi, nɛ babhɛp yi bɛ, ‘Agha ákʉ́ wɔ mfɔ nɛ ntaŋá manyé ntá yɛsɛ?’ Mandɛm afʉɛt ntá ángɛl anɛ abhesi ntá yi ndu mɔ́nɔk bɛghati yi bɛ ándɔ́k ámbák mǔnti wap nɛ mmu anɛ áfɛrɛ bhɔ ndu ɛsɔŋɔri.

36 Moses akʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay, nɛ atɔ́ŋ bɛrɨŋ ɛbhɛn bɛ́tɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ Mandɛm amɛm ɛtɔk Íjip. Afɛrɛ bo Israɛl arɛ́, akʉ báfʉɛ́t ndǔ Manyu Chu, nɛ amɛm baso ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛpay.

37 Nkúbhɛ́ Moses-nɛ árɛ́mɛ́ nyaka ntá bo Israɛl bɛ, ‘Chɔŋ Mandɛm anchyɛ bhe ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ achak anɛ áfù ndu nkwɔ yɛka mbɔ ɛnyǔ achyɛ mɛ ntá yɛka.’

38 Yí Moses kɛ achi nyaka nɛ́ntɨ́ bachǐmbɨ bhɛsɛ́ nɛ ángɛl Mandɛm amɛm baso. Mpok yɔ, ángɛl Mandɛm árɛ́m kɛpɨ ntá yi ndu Njiɛ Sináy, akʉ yi arɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ yí ankʉ sɛndɨŋɨ, nɔ́ chí Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ́ ɛ́chí tɛtɛp mpoknkɛm.

39 “Kɛ bachǐmbɨ bhɛsɛ kɛka bɛghok yi. Bápúri yi batɛn nɛpak, kɛ bápɛ́tnsɛm Íjip amɛm batɨ̌-yap.

40 Ɛ́kʉ́ barɛm ntá Arɔn bɛ, ‘Ghokó bɔmandɛm ntá yɛsɛ, bɛ mandɔkɔ nɔkɔ bhɛsɛ ambɨ. Mbák chi Moses mmu áfɛ́rɛ́ bhɛsɛ ɛtɔk Íjip, sɛbhɨkɨ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari nɛ yi.’

41 Bághóko ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi mbɔ mɔ́mpɔŋ, bare chyɛ yɔ akabhɛ́ nya, nɛ mányíɛ́ ɛpa ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ baghoko nɛ amɔ.

42 Kɛ Mandɛm atɨknsɛm ntá yap akpɨk arɔ bɔ mánchyɛ̀ nɔkɔ kɛnókó ntá mmok, nɛ ntaŋ nɛ mambě mfay mbɔ bɔmandɛm abhap, mbɔ ɛnyu ɛchi amɛm bɛkáti barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bɛ, ‘Bo Israɛl! Mpok anɛ bǎkɔ̀ amɛm baso ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛ́páy, ntá yá kɛ̌ báwày nyaka nnya mánchyɛ̀ nɔkɔ akap kɛ?

43 Bǎpɔkɔ nyaka ɛ́tɛm ɛnɛ́ mandɛm nsé anɛ áká nyɛ́n bɛ Mɔ́lɔk. Nɛ nɛmbe ɛnɛn mandɛm nsé Ráfan. Nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghókó ndu bɛchyɛ bhɔ kɛnókó. Ɛ̌ti yɔ, chɔŋ mfɛ́rɛ́ be ntó ɛtɔk ɛ́chák bɛfʉɛt Bábilɔn.’

44 “Stífin arɔk ambɨ bɛ́rɛm bɛ Bachǐmbɨ bhɛsɛ́ babhɔ̌ŋ nyaka ɛ́tɛm amɛm baso ɛnɛ́ ɛ́tɔ́ŋ bɛ́ Mandɛm achí nɛ bhɔ. Moses aghókó nyaka yɔ ɛ́bhák mbɔ ɛnyǔ Mandɛm aghati yi, nɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Mandɛm átɔ́ŋ yi amfay Njiɛ Sináy bɛ ɛbhɔŋ bɛbhak.

45 Ansɛm mpok, bachǐmbɨ bhɛsɛ́ bárɔ yɔ́ ntá bɔ̌bhap. Bápɔ́kɔ́ yɔ́ mpok bákɔ̀ nɛ Jóshua. Mandɛm abók bo abhɛn báchí arɛ bɛsí bɔtayɛsɛ, basɔt mmɨk. Ɛ́tɛm ɛyɔ ɛ́bhák arɛ́ tɛ mpok anɛ Debhít achi mfɔ.

46 Mandɛm atɔ́ŋ Debhít bɛrɨ̌ndu. Anɨkmʉɛt ntá Mandɛm Jekɔ́p bɛ andɔ yi anté ɛkɛt ntá yi.

47 Sólomon kɛ áté ɛkɛt ɛyɔ ntá Mandɛm.

48 Yɛ̌ nɔ, Mandɛm Acha apu chɔkɔ ndǔ bɛkɛt ɛbhɛ́n bo bate nɛ amɔ. Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ árɛ́mɛ́ bɛ Mandɛm arɛm bɛ,

49 ‘Mfay chí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛya, nɛ mmɨk chi ɛrwɔ ɛnɛ mɛ́sɨ̀kɨ bɛkak arɛ. Ntɨkɨ ɛnyǔ ɛkɛt ɔ́kway bɛte ntá ya? nɛbhʉɛ́t anɛ mɛ̌kwáy bɛywemʉɛt achí nɛ fá?

50 Pú amɔ́ ya kɛ ághókó mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm-ɛ?’

51 “Bɛ́rɔŋ ndǔ ngwɛ́nti, Stífin arɛm bɛ, ‘Bě bo nɛtaŋántɨ, bě bo bǎpu noko Mandɛm nɛ bǎpú ghok ɛyɔŋ ɛyi. Bǎchɛt Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mbi mbɔ bachǐmbɨ bhɛka.

52 Ntɨkɨ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ bachǐmbɨ bhɛka bábhɨ́kɨ́ chyɛ ɛsɔŋɔri? Nɛ báwày nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm abhɛn bárɛ́mɛ́ mbɨ mbɨ bɛ, Mmɔ̌ bɛtok anɛ achí chak bɛsí Mandɛm ǎtwɔ̀. Yí wu kɛ bǎtí nɛ bǎwáy.

53 Bě kɛ̌ Moses ásɔ́rɛ́ ɛbhé Mandɛm ntá bɔángɛl achyɛ ntá yɛka, yɛ̌ nɔ, bǎbhɨ́kɨ́ bhʉɛrɛ yɔ́.’”

54 Bo ɛchɛmɛ bǒ batí ɛtɔk bághókó nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Stífin árɛ̀mɛ, batɨ ábé bɔ tontó, amɨ́k apěti anti.

55 Kɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achi nyaka nɛ Stífin tontó. Ayoŋ amɨ́k ayɨŋɨ mfay, aghɔ́ bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm, nɛ Yesu téé ndǔ nɛbhʉɛt kɛnókó Mandɛm,

56 Stífin arɛm bɛ, “Ghók ka! Ngɔ ndǔ mánɛ́nɛ́ mbǐnywɔp ɛtɔkɔ́ mfay, Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm abhak téé ndǔ nɛbhʉɛt kɛnókó ɛbhe awɔ́nɛm Mandɛm.”

57 Kɛ bábhó bɛbɨk ɛ̌ri, báchók batú nɛ amɔ, bádú bárɔ́k bákɛ́m yi.

58 Báyá yi báfú ɛtɔk nɛ yí, bátɛ́mti yi nɛ bɛtay bawáy. Batísiɛ bɛtábhá báfɛ́rɛ nkú mfǎmʉɛt ɛyap, barɔ ntá ɛsakámu amɔt bɛ ambabhɛri nɔkɔ. Ɛsakámu wu aka nnyɛ́n bɛ Sɔ̌l.

59 Mpok bátɛ̀mti Stífin nɛ batay, anɨkmʉɛt bɛ, “Yesu Acha, sɔt Ɛfóŋó ɛya!”

60 Akwɛ́n atɛp mánɛ́n amɨk, arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Acha, foŋori bhɔ bɛbʉ́ ɛbhap ɛbhɛn.” Árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ, asɛbhɛ.