Matthew 12 in Kaqchikel

1 Chupan ri tiempo ri', pa jun sábado ri k'ij richin uxlanen, ri Jesús y ri ru-discípulos yek'ax pa jun juyu' ticon trigo chuvech. Ri discípulos roma xpe vayijal quiq'uin, yequik'upula-e rutza'n ri trigo ebenak y yequitij.

2 Tok ri achi'a' fariseos xequitz'et-pe, quire' xqui'ij che ri Jesús: Que'atz'eta' la a-discípulos, ru-ley ri Dios man juba' nuya' lugar chi ni'an achel ri yetajin riq'uin. Roma vacami k'ij richin uxlanen, xecha'.

3 Pero ri Jesús xu'ij chique: ¿Man jun bey ibanon leer chupan ruch'abel ri Dios ri achique xqui'en ri David y ri ebenak chirij chupan ri ojer can tiempo tok yevayijan chiri'?

4 Roma ri David xoc pa racho ri Dios chucanoxic achique niquitij, y ja ri pan ri sujun chic chuvech ri Dios ri xquitij, masque ru-ley ri Dios nu'ij chi ri pan ri' nis-ta ri David, nis-ta ri ebenak chirij c'o quik'a' che, roma xaxe ri sacerdotes israelitas c'o quik'a' che.

5 ¿Y man ibanon ta leer rix ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés? Chiri' nu'ij chi ri sacerdotes israelitas nic'atzin yesamaj pa racho ri Dios chupan ri sábado ri xa k'ij richin uxlanen, y ri' man mac ta chuvech ri Dios.

6 Pero vacami, rix nitz'et Jun ri más c'o ruk'ij que chuvech ri racho ri Dios.

7 Y rix man ta xi'ij chi ri nu-discípulos mac ri yetajin, xa ta iveteman achique nu'ij tzij ri tz'iban can ri nu'ij: Yin ninjo' chi rix yixpokonan, y mani ye'icamisaj chicop chinuvech.

8 Quiri' nin-ij chive, roma ri Rajaf ri sábado ri k'ij richin uxlanen, ja yin ri xitak-pe richin xinalex chi'icojol, xcha' ri Jesús.

9 Tok ri Jesús xel-pe chupan ri juyu' ri c'o-vi ri trigo, xbe pa qui-sinagoga ri aj chiri'.

10 Chiquicojol ri quimolon-qui' chiri', c'o jun ri caminak jun ruk'a', y ri fariseos quire' xquic'utuj-apu che ri Jesús: ¿Utz cami nic'achojrises jun vinak pa jun sábado ri k'ij richin uxlanen? xecha'. Quiri' xquic'utuj-apu, xaxe roma nicajo' niquisujuj.

11 Jac'a ri Jesús xu'ij chique: Si jun chive rix c'o jun ru-oveja, y si pa jun sábado ri k'ij richin uxlanen nitzak-ka ri oveja pa jun jul, rija' man nuya' ta can richin chuca'n k'ij, xa nuq'uen-ka ri oveja pa jul richin nrelesaj-pe.

12 Y jun vinak más c'o rakale'n que chuvech jun oveja, y romari' can ruyuken-vi-ri' riq'uin ru-ley ri Dios chi ni'an favor che jun vinak chupan ri sábado ri k'ij richin uxlanen.

13 Jac'ari' tok ri Jesús xu'ij che ri caminak ruk'a': Tayuku' la ak'a', xcha'. Ja c'a xuyuk ri ruk'a', xc'achojrises, xcanaj can achel ri jun chic ruk'a'.

14 Tok xe'el yan e ri achi'a' fariseos chiri', xequimolo-qui' richin niquinojij achique niqui'en richin niquicamisaj ri Jesús.

15 Ri Jesús reteman ri niquinojij chirij, romari' xel-e chiri', y eq'uiy xetzekle'en-e richin. Y conojel ri yeyavej nu'on chique chi yec'achoj.

16 Pero yerupaxa'aj-e chi man tiquiya' rutzijol chi ja rija' ri yec'achojrisan riq'uin ri quiyabil.

17 Riq'uin ri quiri' xu'ij ri Jesús, xbanataj ri k'alajrisan can chuvech ri profeta Isaías ri quire' nu'ij:

18 Jare' ri Nusamajinel ri nucha'on. Yin ninjo' rija', y niquicot vánima riq'uin. Y xtinya-pe ri nu-Espíritu pa ruvi'; Y rija' xtuc'ut ri chojmilaj bey richin ri Dios chiquivech ri man israelitas ta.

19 Man jun bey (xtich'ojin, xtich'ojoquin), ni man xtisiq'uin ta, Ni man xtutzijoj ta ri' chiquivech ri vinak pa tak bey.

20 Si ruc'aslen jun vinak paxnak chic achel jun aj, rija' man xtuk'aj ta ka jumul. Y si achel jun k'ak' boxon ri xaxe chic sib nu'on, rija' man xtuchup ta ka jumul. Quiri' xtu'on-apu c'a jampe xtu'on chi ja ri choj ri xtitakchi'in pa quivi' ri vinak.

21 Y ri man israelitas ta, tok xtiquic'axaj ri utzulaj nuch'abel ri xtutzijoj rija' chique, xtiquiya' cánima riq'uin. Quiri' ri ruk'alajrisan can ri Dios.

22 Jac'ari' xuc'uax-apu chuvech ri Jesús jun ri man nich'o ta ni man nitzu'un ta roma ocunak itzel espíritu riq'uin, y ri Jesús xu'on che chi xc'achoj, y romari' xtiquer xtzu'un y xch'o.

23 Conojel ri vinak xsatz quic'u'x tok xquitz'et y quire' niquibila' chirij ri Jesús: ¿Mana-ta cami re' ri jun riy-rumam ri David ri bin can chi nipe? yecha'.

24 Jac'a ri achi'a' fariseos tok xquic'axaj ri niqui'ij ri vinak, quire' xqui'ij chirij ri Jesús: Rija' yerelesaj itzel tak espíritu, pero xa ja ri Beelzebú ri cajaf ri itzel tak espíritu niyo'on ruchuk'a' richin yerelesaj, yecha'.

25 Pero ri Jesús reteman ri niquinojij, y romari' xu'ij chique: Xa achique na jun rey ri nicataj chiquij ri mismo ruvinak, man juba' xtilayoj chi rey. Y xa achique na tinamit o jay, si ri ec'o chupan xa niquibanala-ka oyoval chiquivech, xtijachataj-e quivech.

26 Si ri Satanás yerelesaj-e ri rusamajela', xa chirij rija' mismo catajnak-vi. Y si quiri' nu'on, man juba' xtilayoj ri ru-gobierno.

27 Y si yin riq'uin ruchuk'a' ri Beelzebú yenvelesaj-vi itzel tak espíritu achel ri ninojij rix, ¿achique niyo'on cuchuk'a' ri yetzekle'en ivichin rix chi yequelesaj itzel tak espíritu? Romari' ja rije' que'in si kitzij o man kitzij ta ri yixtajin chubixic chuvij.

28 Si yin riq'uin ru-Espíritu ri Dios yenvelesaj-vi itzel tak espíritu, jari' retal chi ri ru-gobierno ri Dios c'o chic chi'icojol.

29 Ninya' na pe jun ejemplo chivech. Tok c'o jun rajaf-jay ri jani na ruchuk'a', y c'o jun nrojo' nelak'-e pa racho, nic'atzin chi na'ey nuxim ri rajaf-jay, y c'ajari' c'o che'el nuq'uen-e ronojel ri nrojo'.

30 Jun ri man nika ta chuvech ri nin-en yin, xa itzel yirutz'et. Y ri man nimolon ta viq'uin yin, xa niquiran-e.

31 Romari' yin nin-ij chive: Ronojel ruvech mac y ronojel yok'onic tak tzij ri yequibila' ri vinak, can c'a ye'an na perdonar ri ebiyon richin. Jac'a ri ye'in yok'onic tak tzij chirij ri Lok'olaj Espíritu man xque'an ta perdonar.

32 Xa achique na ri ni'in jun tzij chuvij yin ri xitak-pe richin xinalex chi'icojol, c'a ni'an na perdonar. Jac'a ri ni'in xa achique na tzij chirij ri Lok'olaj Espíritu, man xti'an ta perdonar ri vacami, y nis-ta chupan ri jun chic tiempo chikavech apu.

33 Rix pa ruchojmil ti'ij ri achique nitz'et viq'uin yin, achel ni'en riq'uin jun che', yixtiquer ni'ij si utz o man utz ta riq'uin ri ruvech ri nuya'.

34 Rix ri rix achel cumatz, ¿achel xquixtiquer xti'ij ri utz, tok xa ivichin vi chi man rix utz ta? Roma ja ri achique nojnak pa ránima ri vinak ri ye'el pa ruchi'.

35 Jun vinak utz, ja ri utz ri ruyacon pa ránima ri nu'ij. Jac'a ri vinak itzel ruc'aslen, ja ri itzel ri ruyacon pa ránima ri nu'ij.

36 Jac'a yin nin-ij chive chi tok xtuka ri k'ij chi xtinic'ox ronojel ch'utik-nima'k, ri xequibila' tzij ri man jun yec'atzin-vi, can xtequijacha' cuenta roma ri xequibila'.

37 Quiri' nin-ij chive, roma ja mismo ri ch'abel ri nibila' rix vave' choch'ulef, jari' ri xtic'atzin-ka chivij, richin xti'ix chi choj ri xi'en, o chi xquixtak pa k'ak'.

38 C'o c'a chique ri achi'a' q'uiy queteman chirij ri ley y chique ri fariseos ri quire' xqui'ij-apu che ri Jesús: Tijonel, roj nikajo' nikatz'et chi rat na'an jun milagro chikavech, xecha-apu che.

39 Pero ri Jesús quire' xu'ij chique: Ri vinak itzel cánima y man niquinimaj ta ri Dios, niquitij quik'ij niquic'utuj chi ti'an jun milagro chiquivech, pero mana-ta ri niquic'utuj rije' ri xtibanataj. Ri retal ri xtiquitz'et xaxe ri achel xbanataj riq'uin ri profeta Jonás ojer can.

40 Roma achel xc'uje' ri Jonás chupan jun mama quer oxi' k'ij y oxi' ak'a', quiri' mismo yin ri xitak-pe richin xinalex chi'icojol, xquic'uje' oxi' k'ij y oxi' ak'a' pa ruc'u'x ri ulef.

41 Y tok xtinic'ox ronojel ch'utik-nima'k, ri achi'a' aj-Nínive xquecataj-apu richin xtiqui'ij chi tika castigo pa quivi' ri vinak ri ec'o vacami. Roma ri xec'uje' pa tinamit Nínive ojer, xe xquic'axaj ruch'abel ri Dios ri xutzijoj ri Jonás, ja xquijal quino'oj y xquiya' can ri quimac. Jac'a ri vacami yinc'o yin ri más c'o nuk'ij que chuvech ri Jonás, y man yinquinimaj ta ri vinak.

42 Tok xtinic'ox ronojel ch'utik-nima'k, xticataj-apu ri jun reina ri xu'on gobernar pa roch'ulef Sabá richin xtu'ij-apu chi tika castigo pa quivi' ri vinak ri ec'o vacami. Roma ri reina ri' tok xc'ase' choch'ulef, chi naj xpe-vi richin xurac'axaj vave' pan Israel ri nimalaj no'oj ri yo'on che ri rey Salomón. Jac'a ri vacami yinc'o yin ri más c'o nuk'ij que chuvech ri rey Salomón, y man yinquinimaj ta ri vinak, xcha' ri Jesús.

43 Tok jun itzel espíritu ntel-e pa ránima jun vinak, nixule-nijote' chucanoxic uxlanen pa chaki'j tak lugar, pero roma man nril ta,

44 quire' nu'ij-ka: Más utz yitzolij chic pa ránima ri vinak ri xinel-vi-pe, nicha'. Tok nitzolij, nril ránima ri vinak achel jun jay ri manak rajaf, jabel meson y nuc'un can ronojel.

45 Jac'ari' ni'e y ye'eruc'ama' vuku' chic itzel tak espíritu más e'itzel chuvech rija'. Conojel re' ye'oc pa ránima ri vinak y niqui'en-ka cacho chiri', y ri ruc'aslen ri vinak ri' más c'ayef nu'on que chuvech ri rubanon na'ey. Quiri' xtibanataj quiq'uin ri vinak itzel quic'aslen ri ec'o vacami.

46 Tok ri Jesús c'a nich'o na quiq'uin ri vinak chiri', ri rute' y ri eruchak' ec'o-e chojay roma nicajo' yech'o riq'uin.

47 Jari' tok c'o jun x-in-apu che ri Jesús: Ri ate' y ri e'achak' ec'o chojay, y nicajo' yech'o aviq'uin, xcha-apu che.

48 Pero ri Jesús quire' xu'ij che ri x-in-apu quiri': ¿Achique c'a ri nte' y ri enchak' nanojij rat?

49 Y riq'uin c'a ruk'a' xeruc'ut ri ru-discípulos y xu'ij: Jare' ri nte' y ri enchak'.

50 Roma xa achique na jun nibano ri nurayij ri Nata' chicaj, jari' ri nte', vana' y nchak', xcha' ri Jesús.