Luke 2 in Guarayu

1 Yɨpɨndar mborerecuar guasu Augusto oporocuai oico, “Tayecuachiasa opacatu tecua rupi” ehi.

2 Ahe yɨpɨndar yecuachiasa mborerecuar Cirenio, Siria pendar rẽise.

3 Opacatu ava yuvɨraso güecua yacatu rupi oyecuachía ãgua yuvɨreco.

4 Sese José avei osẽ Nazaret, Galilea ɨvɨ rupi sui oso ɨvɨ Judea rupindar tecua Belén ve. Esepia niha, aracahendar mborerecuar guasu David aheve oha vahecuer, iyavei José ichuindar avei secoi.

5 Ẽgüe ehi oyoya yuvɨraso güembirecovɨ María rese oyecuachía ãgua. María rumo imembɨra pota ité oico.

6 Aheve oyepota ramose, osupitɨ arɨ imembɨra ãgua.

7 Aheve oha imembrɨ yɨpɨndar vahe cuimbahemi. Ahese María oyao omembrɨ turucuar pɨpe, ẽgüe ehi imoñeno imondo mbahe mɨmba rembihu rɨru pɨpe. Esepia niha, ndoyosui eté oque ãgua aheve yuvɨreco.

8 Namombrɨimi Belén sui ovesa rãrosar yuvɨrecoi. Aheve osãro ovesa pɨ̃tu pɨpe yuvɨreco.

9 Avɨyeteramo tẽi oyemboyecua Tũpa rembiguai ɨva pendar chupe. Tũpa porañetesa avei sendɨ yɨvɨi chupe yuvɨreco. Ahe sepiase, oyembosɨquɨyé iteanga tẽi yuvɨreco ichui.

10 Ahe rumo aipo ehi chupe: “Pesɨquɨye eme. Esepia, che ayu mbahe icatuprɨ vahe mombehu ãgua pẽu pe mbovɨharete ãgua iyavei opacatu ava mbovɨharete ãgua avei no.

11 Co pɨpe oha David recua Belén ve Poropɨ̃sɨrosar pẽu nara. Ahe niha Tũpa Rembiporavo, pe Yarguã secoi.

12 Icua ãgua peyosura pĩtani yaoprɨ tuprɨmi vahe tui mbahe mɨmba rembihu rɨru pɨpe” ehi.

13 Avɨyeteramo tẽi oyemboyecua ambuae setá Tũpa rembiguai ɨva pendar yɨvɨi yuvɨreco. Tũpa upe osapucai yuvɨreco aipo ehi:

14 “¡Imboeteiprɨ tasecoi Tũpa ɨvave! ¡Ɨvɨve ava Tũpa rembiaɨsu toyuvɨrecoi tuprɨ oyeaɨsusa pɨpe!” ehi osapucai yuvɨreco.

15 Opase oyevɨ Tũpa rembiguai ɨvave yuvɨraso, ahese ovesa rãrosar aipo ehi oyeupe yuvɨreco: —Yaso ru Belén ve; yasepiara aipo mbahe, acoi oicua uca vahe Yar oico yandeu —ehi yuvɨreco.

16 Evocoiyase ipoyava yuvɨraso. Ipare osepia María, José, Jesús pĩtani avei yuvɨreco cute. Ahe pĩtani omoñenomi mbahe mɨmba rembihu rɨru pɨpe ino.

17 Ipare yuvɨnose omombehu-mbehu ambuae ava upe Tũpa rembiguai remimombehugüer pĩtani resendar ñehesa yuvɨreco.

18 Evocoiyase opacatu ava oyepɨhamondɨi co ñehesa renduse yuvɨreco.

19 María rumo opacatu co mbahe rese oyapɨsacaño; ahe ehiño ité ipɨhañemoñetasa.

20 Oyevɨse ovesa rãrosar yuvɨraso, omboetei iyavei osapucai Tũpa upe yuvɨreco. Esepia niha, opacatu mbahe osendu vahe, osepia vahecuer yuvɨreco imombehuprɨ rupi tuprɨ ité.

21 Ocho arɨ pɨpe ahe pĩtani ombocircuncida yuvɨreco; omondo sererguã Jesús yuvɨreco, ahe terer tuprɨ avei acoi Tũpa rembiguai omombehu María upe imembɨẽhɨ vɨteseve.

22 Ipare omboavɨyese oharɨ güẽtave oñemoatɨro ãgua, ahe aipo ẽgüe ehi Moisés porocuaita rupi yuvɨreco yepi, ahese vɨnose pĩtani seraso tecua guasu Jerusalén tũparo pɨpe seropovẽhe ãgua Yar upe yuvɨreco.

23 Ẽgüe ehi yuvɨreco. Esepia, Yar porocuaita aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe: “Opacatu yɨpɨndar pĩtani cuimbahe mini yuvɨroha vahe ipehasara Tũpa upe nara yepi” ehi.

24 Yuvɨraso oporerecosa reropovẽhe ãgua yuvɨreco yande Yar porocuaita rupi: “Ñepei oyovaichor reseve pɨcuhi, anise ñuvɨrío apɨcasu peropovẽhera” ehi vahe.

25 Ahe pɨpe mbɨa Jerusalén ve secoi Simeón serer vahe. Ahe mbɨa avɨye eteprɨ vahe. Oyerure vahe Tũpa upe, osãro vahe avei Israel recua pendar Pɨ̃sɨrosar imombehuprɨ. Ahe secoi vahe ité Espíritu Santo rese.

26 Ahe chupe Espíritu Santo opa uca oicua “eresepia rane itera Poropɨ̃sɨrosar Tũpa remimbou nde mano renondeve” ehi vahe.

27 Ahe arɨ pɨpe Espíritu Santo vɨroguata tũparove. Oyepotase José, María reseve yuvɨreco tũparove Jesús pĩtani reropovẽhe ãgua Tũpa porocuaita rupi tuprɨ,

28 ahese Simeón oyemboya oso sese, osupi ichɨ sui, vɨroyeroquɨ Tũpa upe señoha aipo ehi:

29 “Che Yar, cũritei che, nde rembiguai, amano tuprɨño itera. Esepia niha, nde remimombehugüer eremboavɨye ité cheu.

30 Asepia ité niha Poropɨ̃sɨrosar vichico cute.

31 Nde niha erembou opacatu ava rembiepiave.

32 Ahe niha poroesapesa ité secoi. Esepia, omboyecuara mbahe supi eté vahe ava ndahei vahe judío yuvɨrecoi vahe upe, iyavei omondara poromboeteisa nde recua Israel pendar judío yuvɨrecoi vahe upe” ehi oyeroquɨ.

33 José iyavei María ndoyembovɨhai tẽi yuvɨreco pĩtani rese Simeón yeroquɨ renduse.

34 Evocoiyase Simeón osovasa ahe pĩtani iyesupa reseve. Ipare aipo ehi ichɨ María upe: —Esendu, co pĩtani reroyaẽhɨsa pɨpe setá yande mu judío ovɨapira mbahe tẽi pɨpe yuvɨreco; ambuae rumo seroya pɨpe sovasaprɨ yuvɨrecoira. Ahe avei omboyecuara mbahe ava upe. Amove rumo vɨroɨ̃roñora yuvɨreco.

35 Ipɨpe sui ava pɨhañemoñetasa icuasara curi. Iyavei co opacatu mbahe tasɨra nde pɨha pɨpe inungar quɨse pucu osasara nde pɨha viña —ehi chupe.

36 Aheve avei cuña cuacuami yaracua vahe secoi, ahe serer Ana, Fanuel rayrɨ, Aser suindar. Ocuñataimiseve rumo omenda, iyavei secoi raimi tẽi omer rese siete aravɨter rupive.

37 Cũritei secoi omer mano pare ochenta y cuatro aravɨter. Nosei eté tũparo pɨpe sui oico. Ẽgüe ehi yande Yar mboetei pɨ̃tu, arɨ rupi oyecuacusa pɨpe iyavei oyeruresa pɨpe avei oico no.

38 Ahe evocoiyase ahesa reseve avei ou pĩtani upe, “Avɨye ndeu” ehi Tũpa upe. Ipare oñehe secocuer rese opacatu ava Jerusalén pendar osãro vahe güecua pɨ̃sɨro ãgua upe oico.

39 Evocoiyase opacatu Moisés porocuaita mboavɨyere, opa oyevɨ Galilea pendar güecua Nazaret ve yuvɨreco.

40 Ahese pĩtani ocuacua catumi imbahecua-ecua irimi eté oico iyavei ipĩrata catu irimi. Esepia, Tũpa osovasa ité sereco no.

41 Iyesupa yuvɨraso aravɨter yacatu Jerusalén ve Pascua pieta repia yepi.

42 Jesús doce aravɨter vɨrecose, ahese vɨraso iyesupa Jerusalén ve oyeupi pieta repia yuvɨreco. Esepia, ẽgüe ehi eté judío recocuer pietase yuvɨreco yepi.

43 Ahe pieta pare voi, oyevɨse yuvɨreco güecosave, ahese Jesús opɨtaño Jerusalén ve; ichɨ rumo iyavei tu José ndoicuai eté ipɨtase yuvɨreco.

44 “Ouño revo ava pãhu rupi” ehi yuvɨreco chupe viña; aipo ehiño ité ñepei arɨ pɨpe yuvɨreco chupe. Oseca tẽise rumo omu pãhu rupi, iyavei omborɨpar pãhu rupi avei no,

45 ndoyosui eté yuvɨreco. Ahese oyevɨ iri tẽi Jerusalén ve seca yuvɨreco.

46 Imombosapɨsa arɨ pɨpe oyosu ramo tũparo pɨpe yuvɨreco. Aheve oguapɨ ava Tũpa porocuaita rese oporombohe vahe pãhuve oĩ; oyapɨsaca iñehe rese iyavei oporandu-randu ahe ava upe Tũpa Ñehengagüer rese oĩ.

47 Evocoiyase opacatu ava ndoyembovɨhai tẽi imbahecua vaisa rese yuvɨreco. Esepia, oporanduse mbahe rese yuvɨreco chupe, omboyevɨ tuprɨ voi-voiño ité ñehesa.

48 Oyosuse iyesupa, oyepɨhamondɨi yuvɨreco. Ahese ichɨ aipo ehi chupe: —Che membrɨ, ¿mahera vo ẽgüe ere eico oreu? Nde recasa tẽi opacatu rupi, ore mopɨhañemoñeta atɨ uca eve —ehi.

49 Evocoiyase, —¿Mahera vo che reca co cotɨ rupi tẽi peye peico? ¿Ndapeicuai vo che Ru rẽta pɨpe aico vaherã? —ehi osɨ upe.

50 Iyesupa rumo ndosenducuai eté aipo oyeupe hesa yuvɨreco.

51 Evocoiyase oyevɨ Nazaret ve oso supi. Aheve omboyeroyaño ité oyesupa. Ichɨ niha opacatu co mbahe rese oyapɨsacaño ité.

52 Ahese Jesús ocuacua-cuacua iri, iyetei catu avei imbahecua catu iri avei oico no. Secoi tuprɨ ai eté Tũpa upe iyavei ava eta upe avei no.