John 5 in Guarayu

1 Ipare oime judío pieta guasu Jerusalén ve, aheve Jesús oso.

2 Ahe tecua roquendɨpɨ, Ovesa serer vahe cotɨ, oime ɨvɨcuar ɨ vɨreco vahe, serer hebreo ñehe pɨpe Betzata. Ahe sese oyere tuprɨ poyandepo oquendɨpɨ yapayere vahe pãve.

3 Aheve ava eta imbaheasɨ vahe oñeno yugüeru ɨvɨ rupi: ndasesapɨsoi vahe, ndoguatai vahe, ndipɨndugüei vahe avei ɨ ñemomɨisa osãro yuvɨreco yepi.

4 Esepia, amove tẽi Tũpa rembiguai ogüeyɨ ahe ɨvɨcuarve ɨ momɨi ãgua, “Acoi ahe rane ocui vahe ɨ ñemomɨiseve ɨve, ocuera voi eté ombaherasɨsa sui” ehi yuvɨreco chupe.

5 Aheve oime mbɨa ombaherasɨsa vɨreco vahe treinta y ocho aravɨter rupi.

6 Osepiase Jesús, oicua voi eté vɨreco pucuse ombaherasɨsa. Evocoiyase oporandu chupe: —¿Ereipota vo nde cuera ãgua? —ehi chupe.

7 Imbaheasɨ vahe omboyevɨ: —Nde mbɨa, ndipoi eté que ava che mongui vaherã ɨ pɨpe ɨ ñemomɨise. Asãha tẽi ‘tacui’ viya. Ambuae rane-raneño rumo yuvɨrocui che sui yepi —ehi.

8 Evocoiyase, —Epũha, esupi nde rupa, eguata —ehi imbaheasɨ vahe upe.

9 Ahe ramoseve ahe mbɨa ocuera tuprɨ, osupi vupa, oguata voi oico. Mbɨtuhusa arɨ pɨpe tuprɨ rumo ẽgüe ehi.

10 Evocoiyase judío aipo ehi ocuera vahecuer upe yuvɨreco: —Co pɨpe rumo mbɨtuhusa arɨ, nande cuaitai nde rupa rese ndevosɨi ãgua —ehi yuvɨreco chupe.

11 Ahe mbɨa evocoiyase, —Che mbogüerasar rumo aipo ehi cheu: ‘Esupi nde rupa, eguata’ ehi cheu —ehi judío eta upe.

12 —¿Uma vo aipo ehi ndeu? —ehi judío yuvɨreco chupe.

13 Ahe mbɨa rumo ndoicua iri ombogüerasar. Sese ndoicatui imboyevɨ ãgua. Esepia, Jesús avɨyeteramo tẽi ndoyecua iri ava rehɨi pãhuve.

14 Coiye rumo Jesús osepia iri tũparove ahe mbɨa, aipo ehi chupe: —Ereicua co nde cuerasa cũritei, aní ereyemboangaipa iri mbahe tẽi catu reime iri ãgua ndeu —ehi chupe.

15 Ahe mbɨa evocoiyase oso voi eté judío eta rerecuar upe ‘Jesús che mbogüera’ oya.

16 Sese judío osaquɨcue moña iyavei oyuca pota yuvɨreco mbɨtuhusa arɨ pɨpe iporombogüera rese tẽi.

17 Ahe rumo aipo ehi: —Che Ru niha oporavɨquɨño ité co arɨ rupi iyavei che aporavɨquɨño avei —ehiño judío upe.

18 Aipo hese, judío, “Yayuca ité” ehi. “Esepia, ndahei mbɨtuhusa arɨ güeraño nomboyeroyai, ahe rumo oyeapo Tũpa nungar, Tũpa uve ‘che Ru’ ohe angahu tẽisa pɨpe” ehi yuvɨreco chupe.

19 Evocoiyase Jesús aipo ehi judío upe: “Supi eté aipo ahe: Tũpa Rahɨr ndoicatui eté mbahe apo oyesui tẽi, Vu rembiapo mbahe oicua; aheño tuprɨ avei oyapo yepi.

20 Esepia, Tu Guahɨr raɨsupave omboyecua opacatu mbahe güembiapo chupe iyavei omboyecuaño vɨte itera mbahe poromondɨisa tuvicha catu vahe sembiaporã, ‘¡Mara ehi rutei co!’ pehe tẽi ãgua chupe.

21 Esepia, che Ru ombogüerayevɨ omano vahe iyavei omondo tecovesa chupe. Ẽgüe ehi avei Tahɨr omondo tecovesa ava upe güemimbotar rupi.

22 Iyavei Tu nomondo iri ava upe sembiapo reprɨ. Esepia, ombou Guahɨr upe opacatu pĩratasa ava upe sembiapo reprɨ mondo ãgua.

23 Ẽgüe ehi Guahɨr upe opacatu ava imboetei ãgua yuvɨreco inungar Tu imboeteiprɨ. Acoi ava Tahɨr nomboetei vahe, Tu imbousar avei nomboetei yuvɨreco.

24 “Supi eté aipo ahe pẽu: acoi oyapɨsaca vahe che ñehe rese, vɨroya vahe avei che mbousar, ahe vɨrecora tecovesa apɨrẽhɨ vahe; ndahei chietera imocañɨprɨ. Esepia, osẽ manosa sui oipɨsɨ tecovesa.

25 Supi eté aicua uca pẽu: oura arɨ imombehuprɨ, cũritei eté co arɨ oyepota, ava eta omano vahecuer osendura Tũpa Rahɨr ñehe. Acoi osendu vahe, oicoveño itera.

26 Esepia, Tu vɨreco tecovesa oyese. Ẽgüe ehi avei Guahɨr upe imondo tecovesa rereco ãgua.

27 Ombou avei imborerecua ãgua chupe ava recocuer rese iporandu ãgua. Esepia, ahe Ava Rɨquehɨr secoi.

28 Peyepɨhamondɨi rene aipo che hesa sui. Esepia, oyepotara arɨ imombehuprɨ, ahese opacatu ava omano vahecuer osendura iñehe.

29 Ahese yuvɨnosera vuvɨpa sui. Oyapo vahe mbahe tuprɨ, ocuerayevɨra yuvɨreco tecovesa apɨrẽhɨ rereco ãgua; acoi oyapo vahe rumo mbahe naporai vahe, ocuerayevɨra yuvɨreco Tũpa ñemoɨrosa pɨsɨ ãgua” ehi Jesús judío rerecuar upe.

30 “Che ndaicatui mbahe apo cheyesui tẽi. Che, ‘Pe peyavɨ vahe mbahe, peipɨsɨra che Ru ñemoɨrosa’ ahe ava ndaseco põrai vahe upe che cuaita rupi iyavei che amombehu vahe supi tuprɨ ité. Esepia, che ndaipotai che remimbotar tẽi mbahe apo ãgua. Che Ru, che mbousar remimbotar rumo ayapo.

31 Que cheyese ae tẽi añehese, ahese ndache reroyai chira peye viña.

32 Oime rumo ambuae che mombehusar. Ahe supi eté che mombehu pe seroya ãgua; ahe Juan.

33 Pe niha, pemondo ava chupe imboporandu mbahe rese. Ahe semimombehu niha supi tuprɨ vahe ité.

34 Yepe ahe supi eté viña, che rumo ndayeroyai ava tẽi che mombehusa rese. Che rumo aipota peñepɨsɨro ãgua. Sese aipo ahe pẽu.

35 Juan niha inungar tataendɨ, ẽgüe ehi omboyecua mbahe supi eté vahe. Sese pe peyembovɨha raimi tẽi iporombohesa tesapesa nungar pɨpe peico.

36 Che rumo areco che yecua ucasar avɨye catu vahe Juan sui. Ahe niha co mbahe ayapo vahe yepi. Ahe sese che Ru che cuai yapo ãgua. Co mbahe ayapo vahe, ahe ité omboyecua che Ru Tũpa che mbousar.

37 Iyavei che Ru avei eté che cua ucasar. Ahe iñehe rumo ndapesendui vahe ité, iyavei ahe ndapesepiai eté.

38 Iñehengagüer icuachiaprɨ avei ndoiquei eté pe rese. Ipɨpe niha ndache reroyai eté peye che Ru che mbouse.

39 Pe peicua tuprɨ pota icuachiaprɨ ‘icuapa tuprɨ pɨpe revo tecovesa apɨrẽhɨ yarecora’ peye viña. Co rumo cuachiar che mombehu vahe:

40 pe rumo ndapeyu potai eté cheu co tecovesa apɨrẽhɨ rereco ãgua.

41 “Ndaipɨsɨi eté ava che mboeteisa tẽi.

42 Iyavei opocua Tũpa ndapesaɨsuise.

43 Che niha ayu che Ru rer pɨpe. Pe rumo ndache reroyai eté peye. Ouse rumo que ambuae ava oyesui tẽi oñehe vahe, evocoi nungar tẽi peroyara.

44 Ndapeicatui eté che reroya ãgua peye. Esepia, pe ae tẽi peyemboetei; ndapesecai eté Tũpa ñepei vahe suindar yemboeteisa.

45 Ndapepɨhañemoñetai chira che pe recocuer mombehu ãgua rese che Ru rovai. Moisés peroya vahe ité niha oicuachía pe Tũpa reroyaẽhɨsa chupe imombehu ãgua.

46 Peroyase rumo Moisés ñehe viña, che avei che reroyara peye viña. Esepia, Moisés niha oicuachía che resendar ñehesa.

47 Ndaperoyaise ahe sembicuachía, evocoiyase ndapeicatui chietera che remimombehu reroya ãgua” ehi Jesús oamotarẽhɨmbar upe.