1 Corinthians 15 in Guarayu

1 Che rɨvɨreta, che aipota peyemomahenduha acoi ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pẽu mombehu vahecuer rese. Co ñehesa niha peipɨsɨ. Ipɨpe sui avei niha peyemovɨracua peyese.

2 Seroya pɨpe niha peñepɨsɨro peico peyemovɨracuase sese. Ẽgüe ndapeyeise rumo, peroya tuprɨ tẽi.

3 Acoi ñehesa aipɨsɨ vahe, opa uca aicua pẽu. Esepia, ahe avɨye catu vahe: Cristo omano yande angaipa repɨrã Tũpa Ñehengagüer icuachiaprɨ rupi eté

4 iyavei oñotɨ sehõgüer yuvɨreco. Ipare rumo, imombosapɨsa arɨ pɨpe, ocuerayevɨ iri icuachiaprɨ rupi eté avei.

5 Ichui oyemboyecua Pedro upe. Ipare voi oyemboyecua apóstol yuvɨrecoi vahe upe.

6 Ichui oyemboyecua quiniento sui setá catu vahe vɨroyasar upe. Evocoiyase oyoya guasu osepia yuvɨreco. Setá vɨte rumo sepiasarer yuvɨrecove vɨte cũritei; amove rumo ambuae opa omano yuvɨreco.

7 Coiye oyemoporẽhɨ Santiago upe. Ipare opacatu apóstol once yuvɨrecoi vahe upe.

8 Cheu avei ipa ité oyemboyecua cute, avɨye evocoiyase che ipá oha vahe aico seroya ãgua.

9 Esepia, che seco ɨvɨ cotɨ catu vahe opacatu ambuae apóstol sui aico. Iyavei ndacheãroi eté apóstol che reco ãgua viña. Esepia, che yɨpɨndar seroyasar aseca-seca catu vahe mara-mara tẽi sereco ãgua.

10 Che rumo apóstol ité aico. Esepia, Tũpa oyapo mbahe avɨye vahe ité cheu; che rovasa oico. Evocoiyase che recocuer osecuñaro ité sereco. Ichui che aporavɨquɨ catu ité opacatu ambuae apóstol sui. Ndahei rumo cheyesui tẽi ẽgüe ahe vichico, Tũpa rumo oporovasasa pɨpe secoi che rupi.

11 Ndapepɨhañemoñetai chira rumo acoi oporavɨquɨ catu vahe rese tẽi. Co ñehesa Cristo recocuer resendar ore oromombehu vahe rese rumo pepɨhañemoñeta catura. Esepia niha, ahe peroya vahe ité peico.

12 Oromombehu ité niha Cristo cuerayevɨ agüer resendar pẽu. Oime rumo amove pe pãhu pendar, “¿Mahera aipo ocuerayevɨra omano vahe yuvɨreco viña?” ehiño yuvɨreco.

13 Ndocuerayevɨise ité rumo ava omano vahe viña, Cristo avei evocoiyase ndocuerayevɨi chietera viña;

14 iyavei Cristo ndocuerayevɨise viña, ore secocuer oromombehu vahe evocoiyase ẽgüe ehi tẽi etera viña. Iyavei pe yeroyasa Cristo rese ẽgüe ehi tẽi aveira viña.

15 Acoi ẽgüe ehise ité rumo viña, ore avei evocoiyase oroñeheño tẽi etera Tũpa resendar ñehesa rese oroico viña. Esepia, “Tũpa Cristo ombogüerayevɨ” orohe ité imombehu ava upe oroico. Ndocuerayevɨise ité rumo omano vahe yuvɨreco viña, ahese Tũpa nombogüerayevɨi chiaveira Cristo viña.

16 Ẽgüe ehi eté, acoi omano vahe ndocuerayevɨise yuvɨreco viña, Cristo avei evocoiyase ndocuerayevɨi chietera viña;

17 Tũpa rese pe yeroyasa evocoiyase ẽgüe ehi tẽi vahe itera viña; angaipa pɨpe vɨteño tẽi evocoiyase pe recocuer viña.

18 Iyavei acoi ẽgüe ehise ité viña, evocoiyase omano vahe Cristo reroyasar, ahe avei ocañɨ tẽira viña.

19 Ndipoise yasãro vaherã Cristo suindar mbahe yamanose, yande evocoiyase imbopaprɨ tẽi catu itera yaico opacatu ambuae ava sui yuvɨreco viña.

20 Cristo rumo supi eté ocuerayevɨ omano vahe pãhu sui; ahe rane yɨpɨndar ocuerayevɨ vahe.

21 Esepia, ñepei ava rembiapo sui oime manosa yandeu. Evocoiyase ñepei ava rembiapo sui avei yacuerayevɨra.

22 Esepia, inungar acoi Adán rembiapo ai sui ava opacatu omano yuvɨreco, ẽgüe ehi aveira Cristo rembiapo sui opacatu ava sese yuvɨrecoi vahe vɨrecora tecovesa yuvɨreco.

23 Ñepei-pei yandeu imombehusa rupi; yɨpɨndar Cristo ocuerayevɨ, ichui yande seroyasar yaico vahe yacuerayevɨ aveira sese acoi ahe oyevɨse curi.

24 Ahese oura arɨ ipa vahe cute. Yɨpɨndar rumo Cristo omocañɨpara opacatu seco pĩrata ẽgüe ehi tẽi vahe. Ipare omondora opovrɨ pendar Vu Tũpa upe.

25 Ahe rane ité rumo opacatu oporocuaira oico acoi Tu opase voi eté omondo opacatu yamotarẽhɨmbar ipovrɨve.

26 Ahese ipa manosa opa itera.

27 Esepia, Tũpa osecopɨ opacatu mbahe imondo ipovrɨve, “Opacatu ité mbahe secopɨprɨ” ehise. Ndahei rumo Tu Tũpa avei secoi ipovrɨve. Esepia, Tu ité opacatu mbahe osecopɨ imondo ipovrɨve.

28 Evocoiyase, opase mbahe imondosa ipovrɨve, ahe ae evocoiyase oyemondora Vu Tũpa povrɨve. Tu evocoiyase secoira ɨvate catu vahe opacatu mbahe sui.

29 Ndipoise omano vahe cuerayevɨ ãgua yuvɨreco viña, ¿mbahe rese pĩha evocoiyase omanose ava, amove chupe nara tẽi ambuae oñeapiramo uca yuvɨreco? Esepia, omano vahe ndocuerayevɨise yuvɨreco viña, ¿mahera ru evocoiyase ahe ava oñeapiramo uca chupe yuvɨreco?

30 Iyavei ore no, ¿mahera ru evocoiyase oroyemondora mbahe tẽi upe arɨ rupi viña?

31 Supi eté, che rɨvɨreta, arɨ yacatu avɨye che amano vaherã opacatu co mbahe tẽi sui. Ahe pɨpeve avei rumo che areco ité che vɨharetesa pe rese yande Yar Jesucristo rese che recose.

32 Oime mbɨa Efeso pendar mbahe tẽi eté oyapo yuvɨreco cheu. Avɨye acoi mahembiar oñaro ai vahe rese avava vahe vichico. Acoi omano vahe ndocuerayevɨise rumo yuvɨreco viña, evocoiyase ichui ndipoi chietera mbahe avɨye vahe cheu viña. Sese che ayapoño itera inungar ava aipo ehi vahe yuvɨreco viña “yacaruño, yaɨhuño avei. Esepia, ayihive yamanora” ehi vahe.

33 Peyembopa uca eme evocoi nungar ava upe peico. Supi eté ñehesa aipo ehi vahe: “Ava naporai vahe pɨri peicose, ahe evocoiyase vɨrovara pe reco tuprɨsa” ehi vahe.

34 Pepɨhañemoñeta tuprɨ iri, peyemboangaipa uca iri eme. Esepia, amove pe pãhu pendar oime ndoicuai vahe ité Tũpa yuvɨreco. Che aipo ahe ité pẽu ‘toyuvɨnochi che ñehe osenduse yuvɨreco’ viya.

35 Avɨyeteramo pe pãhu pendar oimera oporandu vahe: “¿Mara ehira pĩha omano vahe ocuerayevɨ irise yuvɨreco coiye? ¿Mara ehi angahura pĩha setecuer ahese yuvɨreco?” ehira yuvɨreco oyeupe.

36 ¡Pe aipo peye-peye tẽi peico! Esepia, mbahe rãhɨi yañotɨse, ituyu rane ité sorɨ ãgua.

37 Yañotɨse mbahe, sãhɨi rane ité yañotɨ; ndahei ihɨ opacatu reseve yañotɨ.

38 Ipare rumo Tũpa omondo ahe mbahe rãhɨi upe ihɨguã güemimbotar rupi, iyavei ambuae mbahe rãhɨi yacatu omondo ihɨguã.

39 Ndahoyoyai rumo que ñepei mbahe mitɨ hɨ ambuae mbahe mitɨ hɨ rese. Ẽgüe yahe avei yande yaico vahe ambuae ité yande rete mbahe mɨmba sui; vɨ̃rai rete ambuae ité iyavei pira rete ambuae tẽi no.

40 Ẽgüe ehi avei niha, oime ɨva pendar rete, ɨvɨve ava yuvɨrecoi vahe rete avei no. Ɨva pendar rete catuprɨgüer rumo ndahoyoyai eté ɨvɨ pɨpendar rete rese.

41 Arɨ rendɨgüer avei ndahoyoyai yasɨ rendɨgüer rese, yasɨtata rendɨgüer rese avei. Ñepei yasɨtata ambuae yasɨtata rese ndahoyoyai avei sendɨgüer yuvɨreco.

42 Ẽgüe ehi aveira niha omano vahe cuerayevɨsa; yañotɨse sehõgüer, ahe ituyu vaherã. Ocuerayevɨse rumo ndituyu iri chietera; apɨrẽhɨ vaherã ité secoira.

43 Tehõgüer ñotɨmbrɨ nimomburusai vahe; coiye ocuerayevɨse rumo, imboeteiprɨ ité secoi. Acoi ava rehõgüer oñotɨ vahe yuvɨreco, nipirata iri eté oico, coiye ocuerayevɨse rumo, ipĩrata itera.

44 Supi eté, acoi ava rehõgüer ñotɨsa vahe, ahe co ɨvɨ pɨpendar tẽi setecuer. Ocuerayevɨse rumo, setecuer ɨva pendar secoira. Esepia, oime ité ɨvɨ pendar setecuer, oime avei ɨva pendar setecuer.

45 Supi eté aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: “Yɨpɨndar ava Adán serer vahe. Ahe sete upe ombou Tũpa secove ãgua co ɨvɨ pɨpe” ehi. Ichui rumo ambuae ité ipa Adán nungar ou vahe, ahe rumo vɨreco ité tecovesa ɨva pendar ava upe imbou ãgua.

46 Yɨpɨndar oime co ɨvɨ pɨpendar tecovesa. Ipare rumo oime co tecovesa ɨva pendar yandeu.

47 Ẽgüe ehi yɨpɨndar ava ɨvɨ sui yapoprɨ, ɨvɨ rese nara ité icuaita oico; coiye catu ava ou vahe evocoiyase ɨva pendar.

48 Inungar yɨpɨndar ava ɨvɨ suindar, ẽgüe ehi avei opacatu ava ɨvɨ suindar tecovesa rereco yuvɨreco. Iyavei inungar Jesús ɨva suindar, ẽgüe ehi aveira opacatu ɨva suindar tecovesa vɨreco vahe yuvɨreco.

49 Iyavei inungar cũritei Adán nungar tuprɨ yaico; ẽgüe yahe aveira yande Jesucristo ɨva pendar nungar tuprɨ yaico curi.

50 Che rɨvɨreta, co mbahe amombehu potami pẽu: acoi ava upe güetecuer reseve, ndiyai eté seique ãgua ɨvave Tũpa mborerecuasave. Esepia, co yande rete ocañɨ tẽi vaherã, ndoipɨsɨi chira tecocuer apɨrẽhɨ vahe.

51 Iya, peicua co mbahe oyecua ramo vahe: ndahei chira opacatu yamano. Opacatu rumo yande rete avɨyeteramo tẽi eté secuñarosapara.

52 Mimbɨ moñehese voi yande resapɨhara inungar yande resapiquɨ vahe, ẽgüe ehira secuñarosapa yande rete. Aheseve avei omano vahe ocuerayevɨpara apɨrẽhɨ vaherã ité yuvɨreco; yande evocoiyase nayamano vɨtei vahe, opaño tẽira yande rete secuñarosa.

53 Esepia, co yande rete ocañɨ tẽi vaherã, ahe yande rete niha opara oñecuñaro apɨrẽhɨ vaherã yuvɨreco.

54 Ẽgüe ehise yandeu, ahese ramo osupitɨra Tũpa ñehe icuachiaprɨ pɨpe imombehuprɨ yandeu curi: “Manosa opara imocañɨsa” ehi vahe.

55 Iyavei aipo ehi: “Ndayasɨquɨye iri chira yande mano ãgua. Esepia, manosa ndovɨreco iri chira oyeroyasa oyese inungar acoi cau popiar opa vahe serocuasa ichui” ehi.

56 Angaipa niha inungar mbahe popiar omoime vahe manosa yandeu. Moisés porocuaita aracahendar evocoiyase ombou pĩratasa angaipa upe angaipa aposar mocañɨ uca ãgua.

57 Che rumo, “¡Avɨye ndeu!” ahe Tũpa upe. Esepia, ahe ombou angaipa recopɨ ãgua yandeu yande Yar Jesucristo rembiapo sui.

58 Sese, che rɨvɨreta, peico tuprɨño ité Cristo rese iyavei peyemovɨracua opacatu mbahe tẽi upe; peporavɨquɨ catuño yande Yar upendar mbahe rese peico. Esepia, peicua niha yande Yar rese peicose, pe poravɨquɨsa ndahei ẽgüe ehi tẽi vahe.