Romans 12:16 in Denya 16 Bɛge nesɔ ne atɛ. Ɛ́kágé débwɛge mmyɛ, chogé mmyɛ ne bɔɔ́ abi áshulege gemɛge bwɔ́ mme. Ɛkágé défɛrege nnó dékaá dɔɔ́.
Other Translations King James Version (KJV) Be of the same mind one toward another. Mind not high things, but condescend to men of low estate. Be not wise in your own conceits.
American Standard Version (ASV) Be of the same mind one toward another. Set not your mind on high things, but condescend to things that are lowly. Be not wise in your own conceits.
Bible in Basic English (BBE) Be in harmony with one another. Do not have a high opinion of yourselves, but be in agreement with common people. Do not give yourselves an air of wisdom.
Darby English Bible (DBY) Have the same respect one for another, not minding high things, but going along with the lowly: be not wise in your own eyes:
World English Bible (WEB) Be of the same mind one toward another. Don't set your mind on high things, but associate with the humble. Don't be wise in your own conceits.
Young's Literal Translation (YLT) of the same mind one toward another, not minding the high things, but with the lowly going along; become not wise in your own conceit;
Cross Reference Matthew 6:25 in Denya 25 Gɛ́ ula bi ngarege ɛnyú nnó déchyɛgé fɔ gemɛge nyú ɛfwyale, désómégé nnó dényɛ́ nyɛ́ ndé? Dényuú nyɛ́ ndé? Ne defyɛɛ́ nyɛ́ ndé? Geŋwáge mekwaá gepwɔ menyɛɛ́ wɔ́? Ne menyammyɛ mekwaá apwɔɔ́ mandeé mamfyɛ́ wɔɔ́?
Matthew 11:5 in Denya 5 Bɔɔ́ amɛ nónómé ágɛ́ne, ubwéré, ukwilé úkɛ́ne, bɔɔ́ abi ámeé ubá átoó, bɔɔ́ matu gbɛ́gbɛ́ álɔ manwúgé, abi ágboó ápeé, ne ubyá bɔɔ́ úwú abya melɔ́mélɔ́.
Matthew 18:1 in Denya 1 Ɛwyá yɛɛ́ wɔ́, baá utɔɔ́ Jisɔs ajyɛɛ́ agií ji áké, “Ndé muú ábɛɛ́ muú kpaá né gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege?”
Matthew 20:21 in Denya 21 Jisɔs agí ji aké, “Ɔkɛ́lege ndé?” Ashuú ji meko aké, “Nkɛ́lege nnó, né meso gébé ɔjwɔlégé ɔke ɔgbarege gefwa jyɛɛ́ ɔpyɛ baá ba bina apea ájwɔle ntó ne wɔ né malu ɛnoge, ama né ɛgbe ɛbwɔnyɛ wyɛ ne ayifɔ né ɛgbɛ ɛbwɔbɛ wyɛ.”
Matthew 26:11 in Denya 11 Ubyá bɔɔ́ úlú ne ɛnyú yɛ́ndégébé yɛ́mbɔ gébé ɛyigé me mbɛɛ́ ne ɛnyú géjá sé wɔ́.
Luke 4:6 in Denya 6 Ne ajɔɔ́ ne Jisɔs aké, “Áchyɛ me mme yiná meko ne nkage chyɛ́ yɛ́ waá ayi ajigé me metɔɔ́. Menchyɛge nyɛ wɔ uto ne gefwa yí gélú fá né mme yina.
Luke 6:20 in Denya 20 Né gébé gefɔ́ Jisɔs apɛ baá utɔɔ́ bií dómeé aké: “Méjé ɛ́lú ne ɛnyú bí délú gekpo, néndé *Gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege gelú ɛyigé nyú.
Luke 14:13 in Denya 13 Ɔké ɔpyɛ ɛpaá, kuú lé bɔɔ́ gekpo, ubwéré, ukɔ́kɔ́ré bɔɔ́ ne abi amɛ nónómé.
Luke 22:24 in Denya 24 Né gébé gefɔ́, áŋgbá Jisɔs álɔ mbeé manyɛ́gé ne atɛ, nnó waá alú muú kpaa né geluáge bwɔ́.
Acts 4:32 in Denya 32 Né ɛchomele bɔɔ́ abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Jisɔs, álu meko ama ne metɔɔ́ ɛma. Muú ɛbwɔ́ fɔ ayi ájɔge nnó genó ɛyigé na ɛlé ɛya apɔ́. Ne genó ɛyigé muú ama awya, gelu ɛyigé bɔɔ́ akó.
Romans 6:2 in Denya 2 Cha oo! dékágé pyɛ fɔ́ mbɔ. Né mechɔ gabo, ɛsé degboó mɛ debyɛ ne ji. Ɛpyɛɛ́mbɔ nnó ne démma déjyɛɛ́ wyɛ mbɛ mampyɛge gabo?
Romans 11:25 in Denya 25 Aŋmɛ ba, genó gefɔ gelu bibií ɛyigé me nkɛlege nnó ɛnyú dékaá nnó ɛnyú déferege sé nnó dékaá dɔɔ́. Genó ɛyina gelu nnó bɔɔ́ Isrɛli abi átoó mekpo, atoó nyɛ fɔ́ tɛ kwyakwya. Ɛbwɔ́ átoó nyɛ wyɛ mekpo kpaá tɛ bɔɔ́ abi álá pɔ́ bɔɔ́ Jus, abi Ɛsɔwɔ ajyaá ákamege ne meti ɛwé Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ bɔɔ́ átɛnege cho né mbɛ ushu wuú.
Romans 12:3 in Denya 3 Ne gétúgé ɛchyɛ ɛwé Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ me né ulɔɔ́ melu bií, mkpeage ɛnyú nnó ɛkágé muú nyú fɔ áfɛrege nnó ji aŋea gemɛ apwɔ ndɛre ji alu. Muú aké afɛrege genó ɛyi getome ne jimbɔɔ́, áfɛ́régé né meti ɛwé ɛlu cho ndɛre ji áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Jisɔs.
Romans 15:5 in Denya 5 Nnɛnemmyɛ nnó Ɛsɔwɔ muú apyɛɛ́ ɛnyú dékógé metɔɔ́ ne détɛnege ne ɛshyɛ né depɔ ɛtií, apoó ɛnyú débɛ meko ama ne ate ndɛre dékwɔlege gekáge nekɛ Kras Jisɔs,
1 Corinthians 1:10 in Denya 10 Aŋmɛ́ ba, nnɛne ɛnyú mmyɛ né mabɔ Ata sé Jisɔs Kras nnó déwamégé sé, bɛ́ge meko ama. Débɛgé mbɔ, aŋgya abɛɛ́ fɔ́ né metɔɔ́ metɔɔ́ nyú. Bɛ́ge chónchó ne atɛ, né ufɛ́ré nyú ne metɔɔ́ ɛma.
1 Corinthians 3:18 in Denya 18 Débwɔlégé gemɛge nyú. Mbɔgé muú nyú afɛ́régé nnó awyaá deŋgá ndɛre bɔɔ́ mme awyaá, nchyɛgé ji majyɛɛ́ nnó ábwɔ́lé álá gefɔgé muú ayi bɔɔ́ mme ákuú nnó gekeŋkénégé muú, nnó ábɔ́ deŋgáré Ɛsɔwɔ.
1 Corinthians 4:10 in Denya 10 Nnó ɛsé délú ukeŋkéné bɔɔ́ gétúgé délú bɔɔ́ utɔɔ́ Kras? Yɛ́mbɔ ɛnyú désɛ gemɛge nyú nnó dékaá unó uko gétúgé déchomé mmyɛ ne Kras. Bɔɔ́ mme ásɛlé nnó ɛsé délú jɔɔ́, yɛ́mbɔ ɛnyú désɛlé gemɛge ɛnyú nnó déwyaá ɛshyɛ. Bɔɔ́ ánógé ɛnyú yɛ́mbɔ ábyaá ɛsé.
1 Corinthians 6:5 in Denya 5 Me njɔ́gé mbɔ nnó mpyɛ́ mmyɛ ɛgbó ɛnyú. Nnó yɛ́ muú ama apɔ́ né geluáge nyú ayi awyaá deŋga mankwyɛɛ́ dépɔ ne atɛ aŋmɛ nyú?
1 Corinthians 8:2 in Denya 2 Muú ayi afɛ́ré nnó ji akaá mɛ yɛ́ndégenó chánchá, alú dankaá yɛ́ genó ndɛre ji abɔ́ alú mankaá.
2 Corinthians 13:11 in Denya 11 Né kwyakwya aŋmɛ ba, jwɔlégé cháŋéné, mmyɛge dénywɔle mati ayi ájyɛɛ́ gyɛɛ́. Wúgé majyɛɛ́ ma. Bɛgé meko ama. Bɛgé nesɔ ne atɛ. Dépyɛgé mbɔ Ɛsɔwɔ muú abɔɔ́ gejeé ne bɔɔ́, ne apyɛɛ́ nnó bɔɔ́ abɛ né nesɔ, abɛɛ́ nyɛ ne ɛnyú.
Philippians 1:27 in Denya 27 Genó géma gélú nnó gepɔgé nyú gélɛ́régé nnó ɛnyú dekaá abya melɔ́mélɔ́ Kras. Ne yɛɛ́ nchwɔ́ ɛwú, yɛɛ́ nchwɔ sé wɔ́, nkɛlege manwúgé lé nnó ɛnyú détɛné cháŋéné, metɔɔ́ ɛma, meko ama, démmyɛ chónchó nnó abya melɔ́mélɔ́ ayi ɛnyú dékwɔlege né depɔré Jisɔs ájyɛ́gé mbɛmbɛ.
Philippians 2:2 in Denya 2 Ndɛre ɛlúmbɔ, nkpa ɛnyú geka nnó déneré mampyɛ metɔɔ́ ɛgɔ́gé me. Nkɛlege nnó ɛnyú débɛ́ metɔɔ́ ɛma, débɔ́ gejeé ne atɛ, debɛ meko ama, ne défɛ́régé genó géma.
Philippians 3:16 in Denya 16 Menɔ genó alu nnó ɛsé dejyɛ wyɛ mbɛ dépyɛ́gé ndɛre Ɛsɔwɔ alɛré mɛ́ ɛsé.
Philippians 4:2 in Denya 2 Me nkpane Yudya ne Sintiche geká nnó ákwyɛ depɔré bwɔ́ ábɛ́ meko ama né mabɔ Ata Jisɔs Kras.
Philippians 4:11 in Denya 11 Njɔ́ge mbɔ, ɛpɔ́fɔ́ nnó me nlu gekpo ne nkɔɔ́ fɔ́ ŋka. Ɛlú lé nnó yɛɛ́ nwya genó yɛɛ́ mpó ne géjí mbeá mɛ́ manjwɔlé cháŋéné.
1 Timothy 6:6 in Denya 6 Ɛlú wáwálé nnó mankwɔlé Ɛsɔwɔ achwɔɔ́ ne nsa, mbɔgé unó bi déwyaá ukwane ɛsé metɔɔ́.
Hebrews 13:5 in Denya 5 Débɔgé fɔ́ mmwɔlé ŋka, yɛ́mbɔ sɛgé yɛ́ndégenó ɛyigé ɛnyú déwyaá gekwané ne ɛnyú kwanege néndé Ɛsɔwɔ ajɔɔ́ aké, “Me nkágé lyaá fɔ́ ɛnyú chacha, ne nlyagé fɔ́ ɛnyú mbya” (Det. 31:6)
James 2:5 in Denya 5 Aŋmɛ ba abi gejeé, nénege matu déwú mechɔ́ ɛwé nkɛ́lege mangaré ɛnyú. Ɛsɔwɔ ajya mɛ́ bɔɔ́ abi áfɛré nnó álú gekpo, ákwane fɔ mambɛ bɔɔ́ abi áwyaá gefwa né depɔre ɛsɔwɔ wɔ, nnó ɛbwɔ́ ne álú abi áfyɛɛ́ matɔɔ́ ne Ata Jisɔs wáwálé. Ɛbwɔ́ ntó ne álú bɔɔ́ abi anyɛɛ́ nyɛ́ gefwa ɛyigé ji ábɔ́ anyɛɛ́ nyá meno nnó achyɛge bɔɔ́ ako abi ábɔɔ́ gejeé ne ji.
James 3:13 in Denya 13 Mbɔgé muú nyú fɔ ama alu ayi áwyaá deŋga, ne akaágé ndɛre Ɛsɔwɔ akɛ́lege nnó ɛse débɛ́, geŋwá jií geko gelɛré nnó awyaá deŋgá ne ake alɛrege ulɔɔ́ melu bií, áshúlé mmyɛ jií mme. Gɛ́ gepɔ yi gélɛ́rege nnó muú awyaá deŋga mbɔ.
1 Peter 3:8 in Denya 8 Ne kwaykwya genó alú nnó ɛnyú ako, bɛge ne metɔɔ́ ɛma ne atɛ, dégɛne atɛ meshwɛ, dégbógé ne atɛ, délɛrege ulɔɔ́ melu ne atɛ ne shulege mmyɛ nyú mme.
1 Peter 5:3 in Denya 3 Déŋmɛrégé fɔ́ bɔɔ́ abi Ɛsɔwɔ áfyɛɛ́ né amu nyú mekpó mme. Lɛrege lé ɛbwɔ́ gepɔ ɛyigé ɛbwɔ́ ákage mankwɔle.
3 John 1:9 in Denya 9 Me mbɔ́ nsa ŋwɛ ntó mbaá ɛchomele bɔɔ́ Ɛsɔwɔ ɛwé ɛwú, yɛ́mbɔ Dyotrefɛs muu akɛlege nnó awu lé ne ji, akamege nyɛ fɔ manwú ne me.
Revelation 13:7 in Denya 7 Áchyɛɛ́ ji ntó uto nnó ammyɛ bee ne bɔɔ́ Ɛsɔwɔ fa mme apwɔ ɛbwɔ́. Ne áchyɛɛ́ ji ntó uto nnó, abɛ mfwa mbaá matoó mme mako, ufɔɔ́ ufɔɔ́ bɔɔ́, ufɔɔ́ ufɔɔ́ mejɔɔ́, ne malɔ mme mako.