Revelation 3:10 in Denya 10 Ɛnyú dékwɔlege wyɛ unó bi ngaré ɛnyú nnó dékoge metɔɔ́ gétú ɛyigémbɔ, mento mpyɛ nyɛ nnó ɛnyú dékpɛgé fɔ́ ne ɛfwyale ɛwé ɛchwɔɔ́ nyɛ né mme meko. Ɛfwyale ɛwémbɔ ɛlú ɛlé mamua bɔɔ́ mme meko.
Other Translations King James Version (KJV) Because thou hast kept the word of my patience, I also will keep thee from the hour of temptation, which shall come upon all the world, to try them that dwell upon the earth.
American Standard Version (ASV) Because thou didst keep the word of my patience, I also will keep thee from the hour of trial, that `hour' which is to come upon the whole world, to try them that dwell upon the earth.
Bible in Basic English (BBE) Because you have kept my word in quiet strength, I will keep you from the hour of testing which is coming on all the world, to put to the test those who are on earth.
Darby English Bible (DBY) Because thou hast kept the word of my patience, *I* also will keep thee out of the hour of trial, which is about to come upon the whole habitable world, to try them that dwell upon the earth.
World English Bible (WEB) Because you kept my command to endure, I also will keep you from the hour of testing, which is to come on the whole world, to test those who dwell on the earth.
Young's Literal Translation (YLT) `Because thou didst keep the word of my endurance, I also will keep thee from the hour of the trial that is about to come upon all the world, to try those dwelling upon the earth.
Cross Reference Matthew 6:13 in Denya 13 Ɔ́kamégé ɛsé dékpɛ́ né mmuameno ayi apyɛ ɛsé dékwéne né gabo. Yɛ́mbɔ féré ɛsé né amu danchɔmeló.
Matthew 24:14 in Denya 14 Abya melɔ́mélɔ́ yina, ayi Ɛsɔwɔ ágbárege nyɛ gefwa ne bɔɔ́ bií, aŋkwɔle ba agarege mɛ ji mbaá bɔɔ́ mme meko nnó malɔ mako né mme ákaá ji, gébé ɛyigémbɔ ne mme akwyage nyɛ.
Matthew 26:41 in Denya 41 Bɛɛ́ge peé, dénɛ́némmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ nnó ɛ́kágé ɛnyú dékpɛ́ né mmuameno. Matɔɔ́ nyú ákɛ́lege nnó ɛnyú dénɛ́némmyɛ yɛ́mbɔ menyammyɛ nyú áwyá gepwá.”
Mark 14:9 in Denya 9 Ngarege ɛnyú wáwálé nnó yɛ́ndé mbaá ayi bɔɔ́ ágárege nyɛ Abya melɔ́mélɔ́ ayina né mme meko, ágárege nyɛ ntó genó ɛyígé mendée yina apyɛ. Nkane ágárege, mbɔntó ne áteé nyɛ ji yɛ́ndégébé.”
Luke 2:1 in Denya 1 Né gébé ɛyigémbɔ, Ɔgɔstɔs abɔ́ alu *Mfwa kpaa né malɔ yi álú ntente *Rom. Afyɛ́ ɛbɛ́ nnó ápá bɔɔ́ ako abi álú né malɔ ayi ábɔ́ álú nte gefwa jií. Gɛ́ ndɔ mbɛ ayi alɔ mampáné bɔɔ́ na,
Romans 1:8 in Denya 8 Me mbɔɔ́ kpɛ mbɛ, ntame Ɛsɔwɔ wa gétúgé ɛnyú ako né genó ɛyigé Jisɔs Kras apyɛɛ́ ɛta sé, né gétúgé bɔɔ́ ágaré abya metɔɔ́ ɛwé ɛnyú défyɛɛ́ ne Ɛsɔwɔ. Abya yimbɔ akɛ akwɔné malɔ mme mako.
1 Corinthians 10:13 in Denya 13 Kaágé nnó, yɛ́ mmuameno ayi achwɔɔ́ ɛta nyú ayi álá lú gachwɔ́ mbaá atɛ bɔɔ́ ápɔ́. Ɛsɔwɔ alu muú ayi dékage lií mmyɛ ne ji. Déliíge mmyɛ ne ji alyaágé fɔ́ nnó ɛnyú dékpɛ né mmuámeno ayi apwɔɔ́ ɛshyɛɛ́ nyú. Yɛ́mbɔ, mmuámeno achwɔ́gé ɛta nyú, Ɛsɔwɔ achyɛgé ɛnyú ɛshyɛ ɛwé dékoge metɔɔ́ dépwɔɔ́ mmuámeno yimbɔ.
Ephesians 6:13 in Denya 13 Ndɛre ɛlúmbɔ, bɔgé unó ummyɛ uko ɛbi Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ ɛnyú nnó yɛ́ndégébé danchɔmeló achwɔgé ne ɛfwyale démmyɛ ɛ́kágé ji apwɔ ɛnyú ne démmyɛgé né kwyakwya détɛnege nyɛ chaŋéné.
James 3:12 in Denya 12 Áŋmɛ́ bá, dánfelé awɔ́mé fɔ́ mashu, ne ula ushi úwɔ́mé fɔ́ ntó dánfelé. Wyɛmbɔ ntó ne, ɛmbú nnyi ɛwé ɛ́wyá manaá malɔ́málɔ́ ɛ́lá tánégé né ɛbɛɛ́ mega.
1 Peter 4:12 in Denya 12 Aŋmɛ ba, abi gejeé, débɛgé fɔ́ ne dembyɔ gétúgé ɛfwyale mesɔ́mesɔ́ ɛwé ɛnyú dégɛné. Ɛwú ɛchwɔɔ́ mbɔ lé nnó ɛfwɔre matɔɔ́ ɛnyú. Défɛrégé fɔ́ nnó lé genó ɛyi gela gebɔɔ́ fɔ́ mampyɛ wɔ́.
2 Peter 2:9 in Denya 9 Unó bina uko ɛbi Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ ulɛre nnó ji akage ndɛre ji apógé bɔɔ́ abi ánógé ji né gébégé mmuameno. Ne akage ntó ndɛre abelege bɔɔ́ abi álá pyɛɛ́ fɔ́ genó ɛyi gelu cho né mbɛ ushu wuú kpaá tɛ bií ɛbi ji apane nyɛ mpa bwɔ́.
Revelation 1:9 in Denya 9 Me Jɔn, meŋmɛ́ nyú né ɛchomelé bɔɔ́ Jisɔs, gétúgé me ntó nchome mmyɛ ne Jisɔs, ne ngɛne ntó ɛfwyale wyɛ ndɛre ɛnyú. Me nlú ntó muú ama wyɛ ndɛre ɛnyú né gefwa ɛyigé Ɛsɔwɔ ágbárege ne nkógé metɔɔ́ wyɛ ndɛre ɛnyú mpwa fɔ́. Ábɔ́ ábú me mfɛ́ né melɔ metɔɔ́ nnyi ɛwé ákuú nnó Patmɔs gétúgé ngárege mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ne wáwálé ayi Jisɔs alɛré né genó ɛyi ji agaré.
Revelation 2:10 in Denya 10 Ngarége ɛnyú nnó défɔ́gé fɔ́ ɛfwyale ɛwé ɛnyú déchwɔɔ́ dégɛ, danchɔmeló apyɛɛ́ nyɛ áfyɛ ɛnyú abifɔ né denɔ, nnó ammua agɛ ufɔɔ́ bɔɔ́ abi ɛnyú delú ne degɛne nyɛ ɛfwyale né ndɔ ɛfya. Fyɛge wyɛ matɔɔ́ ne me yɛ́ ɛbɛ́ ɛlé negbo ne ɛnyú degbóo. Ne me nchyɛge nyɛ ɛnyú nsa ayi alu geŋwá ɛyi gélágé byɛ́.
Revelation 6:10 in Denya 10 Ne mandoó bɔɔ́ Ɛsɔwɔ bimbɔ, ájɔɔ́ keŋké áké, “Ɛh Anyata Ɛsɔwɔ, wɔ ɔlú muú ukpea ne bɔɔ́ ákage ánɛre metɔɔ́ ne wɔ. Ɛ́bɛlege mbɔ nnó ne wɔ ɔsɔ mpa bɔɔ́ mme abi áwané ɛsé, ɔshuú ɛbwɔ́ amu manchyɛɛ́ ɛbwɔ́ ɛfwyale?”
Revelation 8:13 in Denya 13 Ne mbwɛ amɛ nké mpɛle, ngɛ ndɛre nenya nelyɛnege tɛ mfaá, ne nwu ndɛre nejɔɔ́ge keŋké neké, “Ɛbɔɔ́ nyɛ, ɛbɔɔ́ nyɛ, ɛbɔɔ́ nyɛ ne bɔɔ́ abi álú né mme gebégé makiɛ́nné Ɛsɔwɔ ayi álaá álɛɛ́ áfɔmege mbá bwɔ́.”
Revelation 11:10 in Denya 10 Matɔɔ́ ágɔɔ́ nyɛ bɔɔ́ mme meko ndɛre bɔɔ́ bina ápea ágbóo, ne ápyɛɛ́ nyɛ ɛpaá gétúgé negbóné bwɔ́, áwɛlé atɛ mako néndé mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ayi bɔɔ́ bina ágaré ápyɛɛ́ bɔɔ́ mme áwú ubalé dɔɔ́.
Revelation 13:8 in Denya 8 Ne bɔɔ́ ako abi álú fa mme ánógé nyɛ menya mebo yimbɔ. Ɛbwɔ́ bina ne tɛ ula ulɔɔ́ mme álá ása fɔ́ mabɔ bwɔ́ né mmu ŋwɛ ayi asame mabɔ bɔɔ́ abi ábɔɔ́ nyɛ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́. Ŋwɛ yimbɔ ɛlé ayi Maá ɛgɔ́ŋme ayi abɔ́ awáne.
Revelation 13:10 in Denya 10 Yɛ́ndémuú ayi Ɛsɔwɔ ajɔɔ́ mɛ́ nnó apyɛ ji, apyɛne nyɛ ji. Yɛ́ndémuú ayi Ɛsɔwɔ ajɔɔ́ mɛ nnó áwá ji ne aparanja, áwané nyɛ ji ne aparanja. Ɛwéna ɛlú ɛlé majyɛ mbaá bɔɔ́ Ɛsɔwɔ nnó abɔ mankogé matɔɔ́, áfyɛɛ́ wyɛ metɔɔ́ ne ji.
Revelation 13:14 in Denya 14 Abwɔlé bɔɔ́ abi álú fa mme né ufélekpa ɛbi ályaá ji apyɛɛ́ né mbɛ ushu menya ayi mbɛ. Agaré ɛbwɔ́ nnó ákwyɛɛ́ meló uka ayi afulé menya ayi abɔ akɛlé ji gepa ɛyi geké gewa ji yɛ́mbɔ álá gbóo wɔ́.
Revelation 14:12 in Denya 12 Mechɔ ɛwéna ɛlú ɛlé majyɛɛ́ mbaá bɔɔ́ Ɛsɔwɔ nnó ákogé matɔɔ́ ɛbwɔ́. Ɛbwɔ́ bina ne ábélege mabɛ Ɛsɔwɔ ne áfyɛɛ́ wyɛ metɔɔ́ ne Jisɔs.
Revelation 17:8 in Denya 8 Menya mebo ayi ɔbɔ ɔgɛné mbɔ, abɔ́ alú nya mebɛ, yɛ́mbɔ apɔ́ sé mebɛ. Atanege nyɛ né mmu gepyɛɛ́ ɛyi geláge pɔ́ ne kwyakwya akwɔ́ ɛwé. Ne ajyɛ nyɛ né mbaá ayi awáne nyɛ ji. Ne bɔɔ́ abi álú fa mme, abi tɛ ula ulɔɔ́ mme Ɛsɔwɔ alá asá fɔ́ mabɔ bwɔ́ né mmu ŋwɛ ayi ásame mabɔ bɔɔ́ abi ábɔɔ́ nyɛ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́ wɔ́ ágɛge menya yimbɔ álaá nyɛ mano mekpo fuú, néndé menya yimbɔ abɔ́ alú nya mebɛ ne nana apɔ́sé yɛ́mbɔ amágé chwɔ́ nyɛ.