Matthew 5:22 in Denya 22 Yɛ́mbɔ me ngarege ɛnyú nnó, yɛ́ndémuú ayi abɔɔ́ metɔɔ́ usɔɔ́ ne ntɛ meŋmɛ́ akpɛne nyɛ unɔɔ́ mpa ɛso. Ne muú ayi ashyɛɛ́ ntɛ meŋmɛ́ nnó, “wɔ ɔlu waá?” Akpɛne nyɛ ntó ɛso ɛwe kpaá. Ne muú ayi ajɔɔ́gé ne ntɛ meŋmɛ́ ntó nnó, “Wɔ geŋkekenégé muú” akpɛne mmu mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé.
Other Translations King James Version (KJV) But I say unto you, That whosoever is angry with his brother without a cause shall be in danger of the judgment: and whosoever shall say to his brother, Raca, shall be in danger of the council: but whosoever shall say, Thou fool, shall be in danger of hell fire.
American Standard Version (ASV) but I say unto you, that every one who is angry with his brother shall be in danger of the judgment; and whosoever shall say to his brother, Raca, shall be in danger of the council; and whosoever shall say, Thou fool, shall be in danger of the hell of fire.
Bible in Basic English (BBE) But I say to you that everyone who is angry with his brother will be in danger of being judged; and he who says to his brother, Raca, will be in danger from the Sanhedrin; and whoever says, You foolish one, will be in danger of the hell of fire.
Darby English Bible (DBY) But *I* say unto you, that every one that is lightly angry with his brother shall be subject to the judgment; but whosoever shall say to his brother, Raca, shall be subject to [be called before] the sanhedrim; but whosoever shall say, Fool, shall be subject to the penalty of the hell of fire.
World English Bible (WEB) But I tell you, that everyone who is angry with his brother without a cause shall be in danger of the judgment; and whoever shall say to his brother, 'Raca{"Raca" is an Aramaic insult, related to the word for "empty" and conveying the idea of empty-headedness.}!' shall be in danger of the council; and whoever shall say, 'You fool!' shall be in danger of the fire of Gehenna{Gehenna is another name for Hell that brings to mind an image of a burning garbage dump with dead bodies in it.}.
Young's Literal Translation (YLT) but I -- I say to you, that every one who is angry at his brother without cause, shall be in danger of the judgment, and whoever may say to his brother, Empty fellow! shall be in danger of the sanhedrim, and whoever may say, Rebel! shall be in danger of the gehenna of the fire.
Cross Reference Matthew 3:17 in Denya 17 Ne meko atané mfaánebuú aké, “Gɛ́ maá wa na, ngboó ne ji, apyɛɛ́ metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me.”
Matthew 5:23 in Denya 23 Ne ndɛre ɛlúmbɔ, ɛ́bɛgé nnó muú abɔ́ ɛchyɛ manchyɛ́, né mbaá ayi áchyɛ́ge ɛchyɛ Ɛsɔwɔ, ne atɛge nnó apyɛ genó ɛyi gesɔɔ́ meŋmɛ́ wuú metɔɔ́,
Matthew 5:28 in Denya 28 Yɛ́mbɔ me ngarege ɛnyú nnó, muú ayi apɛ́le mendée dómee, ne abɔɔ́ nkyaá né metɔɔ́ wuú mambɛlé ne ji, akwe mɛ́ mbɔ lé ulɔ ne mendée yimbɔ né mmu metɔɔ́ wuú.
Matthew 5:34 in Denya 34 Yɛ́mbɔ me ngarege ɛnyú nnó ɛ́kagé muú akele kaŋka, yɛ ɛ́bɛ́le mannkú mabɔ mfaánebuú, néndé ɛ́lé geluɔge Ɛsɔwɔ.
Matthew 5:44 in Denya 44 Yɛ́mbɔ me ngarege ɛnyú nnó bɔ́gé gejeé ne bɔɔ́ mawámé nyú, dénɛ́nemmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ nnó aje bɔɔ́ abi ámmyɛ amu ne ɛnyú.
Matthew 10:17 in Denya 17 Sɛ́ge gébé, néndé bɔɔ́ ápyɛ́ne nyɛ ɛnyú áfɛ́ ne ɛnyú né ɛso ákpakpa melɔ ne ádóo nyɛ́ ɛnyú baá unɔɔ́ né macha mmyɛmenɛne bwɔ́.
Matthew 10:28 in Denya 28 Défɔgé fɔ́ bɔɔ́. Ɛbwɔ́ ákage wá lé muú wáne, ákágé wá fɔ́ méndóo wuú. Fɔ́ge lé Ɛsɔwɔ muú awyaá utó manwá muú chóncho ne méndóo áfyɛ́ mmu ntoné mewɛ.
Matthew 11:18 in Denya 18 Njɔ́ge mbɔ néndé, Jɔn menwyaá bɔɔ́ manaá Ɛsɔwɔ achwɔɔ́ nyá, ji ányuú fɔ́ mmɔɔ́, ne gebé ɛyigé fɔ alyage menyɛɛ́ kpɛ́kpɛ́ gétúgé depɔré Ɛsɔwɔ getu ɛyigémbɔ, bɔɔ́ aké, “Awyaá meló nchyɛ.”
Matthew 12:24 in Denya 24 Ne ɛkwɔ́ bɔɔ́ Farasi áwúgé nnó Jisɔs apyɛ muú ayi meló nchyɛ áchyɛ́ge ji ɛfwyale atoó, álɔ mánjɔɔ́ áké, “Ɛ́lé Bɛlsɛbɔb mfwa áló nchyɛ ne áchyɛ́ge ji utó nnó ábúgé bɔɔ́ áló nchyɛ mmyɛ.”
Matthew 17:5 in Denya 5 Wyɛ nkane Pita alu jɔɔ́ge mbɔ, áke ápɛ́le gekó gefɔ́ pópó gégɛ́nege mané mané gékweré ɛbwɔ́ ako mme ne meko muú atané né mmu gekó ɛyigémbɔ aké, “Gɛ́ge maá wa ayi mbwi metɔɔ́ na, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me ne ji, wuúge ne ji.”
Matthew 18:8 in Denya 8 Mbɔgé ɛbwɔ wyɛ, yɛ́lé geká jyɛ ne gétene wɔ nnó ɔpyɛɛ́ gabo, sɔ́ geji ɔfómé. Ɛlú galɔ́gálɔ́ nnó ɔkpɛ né geŋwá gechúchúle ne nnó ɔkpɛ né mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé ne upɔ menyammyɛ byɛ uko.
Matthew 18:21 in Denya 21 Pita achwɔ́ gií yɛ́ Jisɔs aké, “Átá njíge mbɔ nte gabo ayi ntɛ meŋmɛ apyɛ́ɛ ɛta wa ndɔ ɛnií? Nnó kpaá tɛ ndɔ ɛkeneama?”
Matthew 18:35 in Denya 35 Jisɔs ánérégé manjɔɔ́ aké, “Wyɛmbɔ ntó ne ɛbɛ nyɛ ne Ɛsɔwɔ Ntɛ wa muú alu né mfaánebuú. Mbɔgé ɔlá jinte gabo ayi ntɛ meŋmɛ wyɛ ápyɛɛ́ ne metɔɔ́ wyɛɛ́ meko wɔ́, Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ nyɛ ne wɔ ntó wyɛ ndɛre mfwa yimbɔ abɔ́ apyɛɛ́ ne muú utɔɔ́ wuú yimbɔ.”
Matthew 23:15 in Denya 15 Ɛfwyale ɛwé ɛgile ɛnyú anlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ ne ɛnyú ɛkwɔ́ bɔɔ́ Farasi ɛjame nyɛ dɔɔ́. Ɛnyú délu bɔɔ́ dembwɔle, néndé dékɛne déjyɛ yɛ́ndé mbaá nnó dépyɛ yɛ́ muú ama ayi álá kwɔlege Ɛsɔwɔ, akwɔlege ji. Ne muú akamege nnó akwɔlege Ɛsɔwɔ, depyɛ ji ákwɔre álá ɛlé muú ayi agɛ́ne nyɛ ɛfwyale dɔɔ́ né ntoné mewɛ apwɔɔ́ ɛnyú ambɔɔ́.
Matthew 23:33 in Denya 33 Ɛnyú mmyɔ, délú baá utɔɔ́, défɛ́ré nnó dékáge bó ɛfwyale ɛwé ɛkpane nyɛ ɛnyú dékpɛ né ntoné mewɛ ɛwé ɛlá nómégé?
Matthew 25:41 in Denya 41 “Ne abwɔlége nyɛ mmyɛ ajɔɔ́ ne abi alú ji né ɛgbɛ́ ɛbwɔɛbɛ aké, ‘Kwilege me ushu, ɛnyú abi mfaánebuú ashule ɛnyú mmyɛ, débɔ́ manjyɛ né ntoné mewɛ ɛwé ɛlá nómégé, ɛwé me nkwɛɛ́ mɛ́ mbelé mbaá danchɔmeló ne makiɛ́nné jií.
Matthew 26:59 in Denya 59 Anɔɔ́ baá ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ ne bɔɔ́ ako abi ájwɔlé mmu ɛcha ɛso, ákɛlé ammá mpa gebyɔ́ mamma Jisɔs mmyɛ nnó áwá ji. Yɛ́mbɔ ágɛ́ yɛɛ́ ɛma wɔ́.
Mark 9:43 in Denya 43 Ama jyɛ mbɛ aké, mbɔgé ɛbwɔ wyɛ ɛpyɛ́ wɔ nnó ɔkwéné mabɛ́ Ɛsɔwɔ, sɔ́ ɛwu ɔfómé, ɛ́lú galɔ́gálɔ́ nnó ɔkpɛ né geŋwá gechúchúle ne nnó ɔkpɛ né ntoné mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé ne amu apea.
Mark 14:55 in Denya 55 Anɔɔ́ baá ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ ne bɔɔ́ ako abi ájwɔlé mmu ɛcha ɛso, ákɛlé ammá mpa gebyɔ́ mamma Jisɔs mmyɛ nnó áwá ji. Yɛ́mbɔ ágɛ́ yɛɛ́ ɛma wɔ́.
Mark 15:1 in Denya 1 Wyɛ ndɛre bií ujyaá dondo, anɔɔ́ baá ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ, ákpakpa melɔ ne ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ áchomé ne bɔɔ́ ɛso ako, ájwɔle ájɔɔ́ geju. Ɛfɛɛ́ ne ágbaré Jisɔs áwɛ́le, ásɛ ji, áfɛ́ mbaá gɔmena Palɛt.
Luke 12:5 in Denya 5 Ngarege nyɛ́ ɛnyú muú yi debɔɔ́ mamfɔ. Fɔ́ge lé Ɛsɔwɔ ayi awagé muú, alú wyá uto mamfúmé muú yimbɔ né mewɛ ɛwé ɛ́lá nómégé. Ngarege ɛnyú wáwálé nnó ji ne alú muú ayi debɔɔ́ mamfɔ.
Luke 16:23 in Denya 23 Afɛ́ né melɔ áwuú bɔɔ́, ɛfɛɛ́ alɔ mangɛ́né ɛfwyalé ɛwé mebo. Né gébé gefɔ́ aŋme amɛ agɛ́ Lasarɔs tɛtɛ, ndɛre ajwɔlé né neŋkuné mmyɛ Abraham.
John 7:20 in Denya 20 Jisɔs ajɔɔ́gé mbɔ, bɔɔ́ bimbɔ áshuú ji meko áké, “Melo nchyɛ achyɛgé wɔ ɛfwyale, ndé bɔɔ́ amuame manwá wɔ?”
John 8:48 in Denya 48 Ajɔɔ́gé mbɔ, ákpakpa bɔɔ́ Jus áshuú ji meko áké, “Ɛsé depɔ́ fɔ́ gyɛ manjɔɔ́ nnó wɔ ɔlu muú Samariya ne melo nchyɛ achyɛge wɔ ɛfwyale.”
John 11:47 in Denya 47 Ne anɔ ba ampyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ ne ɛkwɔ bɔɔ́ Farasi fɔ, ákú ujwɔlé, áchomé né ɛso ájɔɔ́ aké, “Nana ɛsé dépyɛmbɔ nnó? Mende yina apyɛɛ́ mbɔ ufélekpa ufɔɔ́ ufɔɔ́ ajyɛɛ́.
John 15:25 in Denya 25 Unó bina ubɔ mampyɛ nnó, genó ɛyigé asame né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ gebɛ wáwálé. Ása wyɛ nnó, ‘Ɛbwɔ́ ápaá me ula pɔ́.’
Acts 3:20 in Denya 20 Depyɛge mbɔ́, Átá Ɛsɔwɔ apyɛ nyɛ matɔɔ́ nyú akwené, ne atɔme nyɛ Jisɔs Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa, ayi ji abɔ́ ajya nnó áchwɔ pyɛ ɛnyú depó.
Acts 5:27 in Denya 27 Áchwɔgé ne ɛbwɔ́, ápyɛ aŋgbá Jisɔs átɛné mbɛ ushu ákpakpa melɔ. Ne ɛtukpɛ ampyɛ́ɛ upɛ Ɛsɔwɔ agií bwɔ́ ake,
Acts 7:37 in Denya 37 Wyɛ Mosis yina ne abɔ́ ajɔɔ́ ne bɔɔ́ Isrɛli nno, ‘Ɛsɔwɔ atɔme nyɛ ɛnyú Muú ɛkpávé wuú ayifɔ wyɛ nkane atɔme me ne atanege nyɛ né ntone ɛnyú.’
Acts 17:18 in Denya 18 Anlɛré fɔ ágɛ́ ji, ɛbwɔ́ álú bɔɔ́ bi álɛ́rege depɔré Ɛpikuryan ne ɛtiré ákuú Stɔk. Ɛbwɔ́ áwuúgé nkane Pɔl alɛrege bɔɔ́ depɔré Jisɔs, ama garege nkane bɔɔ́ akwilege nyɛ né negbo, álɔ manshyɛ ji ake: “Ndé menya yina adorege ne ubɔ́meno?” Abi fɔ áké: “Ɛlu ɛké akɛlege mangaré abya aló abi ákɛ.”
Romans 12:10 in Denya 10 Bɔgé gejeé ne atɛ aŋmɛ ndɛre débɔɔ́ ne bɔɔ́ ula gepú nyú, kpagé gechyɛɛ́ manógé atɛ.
1 Corinthians 6:6 in Denya 6 Ɛ́lɔ́mé fɔ́ nnó ntɛ meŋmɛ abɔgé mechɔ́ ne ntɛ, akpá ji ajyɛ́ né ɛso kpaá tɛ atɛ́négé né mbɛ ushu bɔɔ́ abi álá áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Jisɔs wɔ́ nnó asɔ́ mpa bwɔ́.
1 Corinthians 6:10 in Denya 10 yɛ́ bɔɔ́ abi ájoó ɛjó, abi ásée use, abi ányuú mmɔɔ́ akwéné, abi álwɛrege úlwɛ́ré, ne bɔɔ́ abi áfɔge unó bɔɔ́. Ufɔɔ́ bɔɔ́ bina ako ányɛɛ́ fɔ gefwage Ɛsɔwɔ.
Ephesians 4:26 in Denya 26 Metɔɔ́ ɛsɔgé muú nyú, ɛ́kágé akame metɔɔ́ usɔɔ́ ɛté ji apyɛ gabo. Ne ɛ́kágé álá ne metɔɔ́ usɔɔ́ né bií kpogele.
Ephesians 4:31 in Denya 31 Ndɛre ɛlúmbɔ, débɛ́gé fɔ́ ne ufɛre uboubo ne atɛ: Debálégé fɔ matɔɔ́, desɔge fɔ matɔɔ ne atɛ, debɛge fɔ́ ne genyane ne atɛ, déchɔgé fɔ́ atɛ mabɔ, dépyɛgé fɔ́ nchyɛ, défɛregé fɔ́ gabo ne atɛ né yɛ́ndé meti.
1 Thessalonians 4:6 in Denya 6 Né mechɔ́ ɛwéna, ɛ́kágé muú fɔ apyɛ ntɛ gabo yɛ́ nnó anyɛ ji upwɔɔ́ né meti fɔ chacha. Ɛsé dégaré mɛ ɛnyú mechɔ ɛwéna, ne dekwele ɛnyú mbeé nnó Ata achyɛge nyɛ ɛfwyale mbaá bɔɔ́ abi ápyɛ unó bina uko.
Titus 3:2 in Denya 2 Ɛ́kágé áchɔgé mabɔ muú fɔ, ályaá mawámé, ásɛlé depɔ peré, ne nnó abɛ chancha ne bɔɔ́ ako.
Hebrews 5:9 in Denya 9 Ɛsɔwɔ ápyɛ́gé ji ákwanégé mambɛ ɛtukpɛ wuú, ji álá muú yi apyɛ bɔɔ́ bi áwuú ne ji ábɔɔ́ geŋwá ɛyigé gela gebyɛ.
Hebrews 12:25 in Denya 25 Sɛgé gébé nnó ɛ́kágé déshya manwú genó ɛyi Ɛsɔwɔ ajɔ́gé ne ɛnyú, néndé bɔɔ́ abi mbɛmbɛ abi áshyá manwú ne muú ayi ákwele ɛbwɔ́ mbeé fa mme ágɛ meti mambo ɛfwyalé wɔ́. Ndɛre ɛlúmbɔ, ɛsé déshyagé manwú genó ɛyigé Ɛsɔwɔ né mfaánebuú agaregé ɛsé, ɛbyɛnnó dékagé bo nyɛ fɔ́ ɛfwyalé ɛwé ɛchwɔɔ́ wáwálé.
James 2:20 in Denya 20 Wɔ muú defɔɔ́ délá pɔ́ wɔ, ɔkɛlege nlɛ́ré wɔ nnó muú áfyɛgé metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ álá lɔ́mé melu, metɔɔ́ wé ji afyɛɛ́ mbɔ ɛ́pɔ́ yɛ́ ɛké genó?
James 3:6 in Denya 6 Nénɔ́mé nélú ntó ɛké mewɛ, nélú mbaá ayi gabo mme meko átánege, wyɛ ne ásane achɔ yɛ́ndé mbaá né menyammyɛ mekwaá. Nénɔ́mé né lwɛɛ́ge mewɛ ɛwé ɛsɔɔ́ geŋwágé mekwaá, ɛ́lɔ́ né dembáné kpaá tɛ ágboó. Mewɛ ɛwémbɔ ɛ́tánege né mbaá danchɔmeló jimbɔɔ́.
1 Peter 2:23 in Denya 23 Yɛ́ gébégé ajuú ji mashyɛ né mmyɛ ji ashuú ɛbwɔ́ meko wɔ́. Ne yɛ́ gébégé apyɛ ji agɛne ɛfwyale ji achare fɔ́ yɛ́ nnó ashuge ɛbwɔ́ wɔ́. Yɛ́mbɔ achyɛ lé gemɛ jií mbaá Ɛsɔwɔ muú apané mpa cháŋéné.
1 Peter 3:9 in Denya 9 Muú apyɛgé ɛnyú gabo, deshúgé fɔ́. Muú ashyɛge ɛnyú deshugé fɔ́. Nɛge ɛlé mmyɛ nnó Ɛsɔwɔ ájé ji néndé gɛ genó ɛyigé Ɛsɔwɔ akuú ɛnyú mbɔ nnó meso gébé Ɛsɔwɔ ájé ntó ɛnyú.
1 John 2:9 in Denya 9 Muú ayi ajɔ́gé nnó ji alu né geŋgbɔ ne aké apaá ntɛ meŋmɛ wuú alu né mmu gemua ɛyi ji abɔ alú wyɛ.
1 John 3:10 in Denya 10 Genó ɛyi gelɛrege bɔɔ́ abi alu baá Ɛsɔwɔ ne abi alu baá danchɔmeló gelú nnó, bɔɔ́ abi alá apyɛ fɔ́ genó ɛyi gelu cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ yɛ́ ɛbɛ ɛlé gejeé álá abɔɔ́ fɔ́ ne atɛ aŋmɛ, ápɔ́ fɔ́ baá Ɛsɔwɔ.
1 John 3:14 in Denya 14 Ɛsé dékaá nnó détane né amu negbo dékpɛ né mmu geŋwá. Dékaá mbɔ néndé ɛsé debɔ gejeé ne atɛ aŋmɛ. Muú ayi alá abɔɔ́ fɔ́ gejeé ne ntɛ meŋmɛ wɔ́ alu né amu negbo.
1 John 4:20 in Denya 20 Mbɔgé muú ajɔgé nnó ji abɔ gejeé ne Ɛsɔwɔ ne ake alu paá ntɛ meŋmɛ wuú ɛbyɛnnó alu muú gebyɔ néndé muú alá abɔɔ́ fɔ́ gejeé ne ntɛ meŋmɛ wuú ayi ji agɛne ne amɛ, ɛpyɛɛ́mbɔ nnó ne ji abɔ gejeé ne Ɛsɔwɔ muú ji álé gɛné?
1 John 5:16 in Denya 16 Mbɔgé muú akage nnó ntɛ meŋmɛ apyɛɛ́ gabo ayi ála atene fɔ́ muú né negbo, anɛmmyɛ nnó Ɛsɔwɔ ajií ji nte achyɛɛ ji geŋwá. Ɛwéna ɛtome ɛlé ne bɔɔ́ abi apyɛ gabo ayi álá atɛne fɔ muú né negbo néndé gabo yifɔ alu ayi atene muu né negbo. Njɔɔ́ fɔ́ nnó ɛnyú dénɛ́némmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ gétúgé muú ayi apyɛɛ́ gefɔ́gé gabo yina wɔ́.
Jude 1:9 in Denya 9 Yɛ́ gébégé ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé kpaá ɛwé ɛkamege nnó Mikɛl ɛ́wamege ne danchɔmeló gétúgé geŋkwɔ́gé Mosis ɛsɛ fɔ́ utó né amu jií ɛjɔɔ́ mejɔɔ́ mebomebo ne danchɔmeló wɔ́, ɛjɔɔ́ lé nnó Ata anya wɔ́.
Revelation 20:14 in Denya 14 Apyɛgé mbɔ ákpa negbo ne melɔ áwuú bɔɔ́ aŋme né mmu gepyɛge mewɛ. (Gepyɛgé mewɛ ɛwéna ɛlé negbo né ndɔ ɛpea.)