Mark 14 in Denya

1 Ndɔ ɛla ɛpea ɛyí bɔɔ́ Jus ányɛ́ɛ ɛpaá koó upú ne ɛpaá brɛd yi álá muálé. Ánɔɔ́ baá ámpyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ ne ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ ájwɔle geju ákɛ́lege meti nnó áwá Jisɔs bibí.

2 Ájɔɔ́ ne atɛ áké, “Dépyɛgé fɔ́ ji gébégé ɛpaá ɛwéna, ɛ́kágé bɔɔ́ áŋme ummyɛ né melɔ.”

3 Ndɛre Jisɔs alu né melɔ́ Bɛtani mmu gepúgé Simun muú ubá anyɛ́ɛ menyɛɛ́, mendée fɔ achwɔ́ kpɛ́ mmu ne ɛ́kpómé maweé gebɛ́ ami majame ŋka dɔɔ́, ɛle lamɛ́nda ayi ɛbwɔ́ ákuú nnó nard. Anené meno ɛ́kpómé ɛwémbɔ agbɛ maweé mimbɔ né mekpo Jisɔs.

4 Mendée yina apyɛge mbɔ, matɔɔ́ ásɔ́ bɔɔ́ fɔ abi álu ɛfɛɛ́ kpaá tɛ ájɔ́ge ne atɛ áké, “Mendée yina achɔɔ́ mbɔ maweé mína ndé?

5 Mawée amí ákáge kpó, ásɛ gejamégé ŋka ɛyi ɛpwɔɔ́ ŋka ɛyi muu akage pyɛ né ŋmɛ, áchyɛɛ́ mbaá ubyá bɔɔ́ ne wɔ mendée yina ɔ́chɔ́ɔ mbɔ?”

6 Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ ake, “Gɔgé ji abɛ nyame, ndé ɛnyú dechyɛ́ge ji ɛfwyale? Apyɛ mbɔ lé me genchánchágé genó ɛta wa.

7 Ubyá bɔɔ́ úlú ne ɛnyú, dékáge poó ɛbwɔ́ yɛ́ndégébé ɛyi dékɛ́lege. Ne me mbɛɛ́ nyɛ fɔ́ ne ɛnyú gébé geko.

8 Mendée yina apyɛ me genó ɛyigé ji akaáge pyɛ, abɔ́ mbɛ agbɛ me maweé mmyɛ nnó gébégé ngboge ánií me niíge.

9 Ngarege ɛnyú wáwálé nnó yɛ́ndé mbaá ayi bɔɔ́ ágárege nyɛ Abya melɔ́mélɔ́ ayina né mme meko, ágárege nyɛ ntó genó ɛyígé mendée yina apyɛ. Nkane ágárege, mbɔntó ne áteé nyɛ ji yɛ́ndégébé.”

10 Judas Iscarot ayi alú maá utɔɔ́ Jisɔs ama né géluágé abi áfyaneápeá, ajyɛ báne anɔɔ́ baá ámpyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ nnó ákpoó ɛbwɔ́ Jisɔs.

11 Ɛbwɔ́ awuúgé gejuge Judas, matɔɔ́ ágɔ ɛbwɔ́ ányɛmeno nnó áchyɛ́ge ji ŋka. Ɛfɛɛ́ ne Judas álɔɔ́ mankɛ́légé meti ɛwé ji apyɛɛ́ ne Jisɔs akpɛ ɛbwɔ́ né ámu.

12 Bií mbɛ ɛbí ányɛ́ɛ ɛpaá brɛd yi álá muálé, gébé ɛyígémbɔ ne áwáne mágɔ́nŋmé gepɛ nnó ányɛ́ ɛpaá koó upú. Baá utɔɔ́ Jisɔs ájyɛ gií ji áké, “Átá ndé mbaá yi ɔ́kɛ́lege nnó ɛsé déjyɛ́ détyɛɛ́ menyɛɛ́ ɛpaá koó upú wyɛɛ́?”

13 Ágigémbɔ Jisɔs áferé baá utɔɔ́ bií ápeá, atɔ́ aké, “Chóge né melɔ́ kpaá, detuge nyɛ ne mende fɔ ayi ákpané ŋkwɔ́ manaá né mekpo, kwɔ́lege ji.

14 Dekwɔnégé né gepú ɛyígé ji akpɛné, jɔ́ge ne mbɔɔ́ gepú nnó, ‘Ménlɛré aké dégií wɔ nnó, maá gepú áŋkɛɛ́ alɛ́ nnó ji achwɔgé ajwɔ́lé anyɛ́ menyɛɛ́ ɛpaá koó upú ne baá utɔɔ́ bií?’

15 Ne mbɔɔ́ gepú yimbɔ alɛrege nyɛ ɛnyú maá gepú ayi ákwyɛ́ mɛ́ ábélé né mfaá ɛnyɔ́ŋ, tyɛ́ge menyɛɛ́ sé ɛfɛɛ́.”

16 Baá utɔɔ́ bimbɔ ájyɛge, ágɛ́ wyɛ yɛ́ndégenó nkane Jisɔs ajɔɔ́, átyɛ́ menyɛɛ́ ɛpaá koó upú bwɔ́ ɛfɛɛ́ ábele.

17 Nkwale akwɔ́négé, Jisɔs ne baá utɔɔ́ bií makpo áfyaneápeá, áfɛ́ manyɛ́ menyɛɛ́ yimbɔ.

18 Ndɛre ájwɔlé ányɛɛ́ menyɛɛ́ Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Ngarege ɛnyú wáwálé nnó muú nyú ama achyɛge nyɛ me maŋkwaá.” Mbɔɔ́ yimbɔ alu mbɔ fa anyɛ́ menyɛɛ́ ne me.

19 Baá utɔɔ́ bií áwúgé mbɔ, ála mmyɛ meshwɛmeshwɛ, yɛ́ndémuú agige ji áké, “Ata nnó ɛ́lé me?”

20 Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Ɛlé muú ayi ɛse ne ji détúge nyɛ amu manta mbya né mmu akpáŋkpa.

21 Ne Maá Ntɛ Mekwaá agbóo nyɛ wyɛ ndɛre ŋwɛ Ɛsɔwɔ abɔ́ ajɔɔ́ mɛ́ tɛ gachií. Utoŋkwa ubɛ ne muú ayi akpóo nyɛ Maá Ntɛ Mekwaá. Ɛ ɛ́! Mbɔgé nnó ábɛ́ dambyɛ́ muú yimbɔ, mbɔ ɛlɔ́ kpaá ɛpwɔ.”

22 Ndɛre Jisɔs ne baá utɔɔ́ bií ányɛ́ɛ menyɛɛ́, abɔ́ ntó brɛd áchyɛgé matame mbaá Ɛsɔwɔ né mmyɛmenɛ́ne, agyá ntó brɛd yimbɔ ubauba, akaré mbaá baá utɔɔ́ bií ajɔ́ge aké, “Gɛ́ge menyammyɛ wa na. Sɛ́ge dényɛ́.”

23 Jisɔs abwɛɛ́ ntó amó ne mmɔɔ́ né mmu, achyɛ́gé matame mbaá Ɛsɔwɔ, achyɛ baá utɔɔ́ bií ányú átu atɛ.

24 Ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Gɛ́ge manoó ma amí magbɛ́le mbaá gejamégé bɔɔ́ gétúgé menomenyɛ ɛwé Ɛsɔwɔ ányɛ́ ne ákwaá.

25 Ngarege ɛnyú wáwálé nnó ndɛre nnyú mbɔ mmɔɔ́ mína kwyakwya, mmagé nyú sé amícha kpaá tɛ nnyú nyɛ ami makɛ gébégé Ɛsɔwɔ aké agbarege gefwa jií.”

26 Ne ɛbwɔ́ ánérégé, ákwá ɛkwɔ áfɛɛ́ Ɛsɔwɔ átané ákwɔ́ mfaá Mekwɛ Olif.

27 Jisɔs ajɔɔ́ ne baá utɔɔ́ bií aké, “Ɛnyú ako deboó nyɛ delyaá me ndɛre ásámé mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó, Ɛsɔwɔ aké, ‘Nwane nyɛ membame mágɔ́ŋme ne ɛkwɔ́ mágɔ́ŋme ɛláa nyɛ tyátyá.’

28 Ne nkwílégé né negbo, mbɔ nyɛ mbɛ ne ɛnyú né gebagé mewaá Galilií.”

29 Ájɔgémbɔ, Pita aké, “Yɛ́ bɔɔ́ ako ne ábó alyaá wɔ, me nlyágé fɔ́ wɔ.”

30 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Pita gɔ́ ngaré wɔ nnó utuú bina fí gemɛ́gé nnó menɔ mekwɔ akú ukúkúle upea, wɔ ɔshyaá nyɛ ukúkúle ulɛɛ́ nnó ɔ́kágé me.”

31 Yɛ́mbɔ Pita aké, “Yɛ́ ɛbɛ́ lé negbo, ngbóo ne wɔ, nshyáá fɔ́ wɔ.” Wyɛ́mbɔ ntó ne abifɔ ako ájɔɔ́.

32 Jisɔs ne baá utɔɔ́ bií ako áfɛ́ né melu ɛwé ákuú nnó Getsɛmanɛ. Ákwɔ́négé ɛ́wu, agaré ɛbwɔ́ aké, “Jwɔ́lege fa, kpaá tɛ nnérege manɛ́némmyɛ.”

33 Ajɔgémbɔ asɛ́ Pita, Jɛmsi ne Jɔn nnó akwɔ́lé ji. Nkane ájyɛ alɔ mambɔ gejamégé meshwɛ ne masómé né metɔɔ́.

34 Ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Masómé amí malú me metɔɔ́, maténe me meti negbo. Yɛ́mbɔ jwɔ́lege fa debɛ peé.”

35 Atégé yɛɛ́ mmyɛ mbɛ gachyɛɛ́ ató mano mme, amo ushuú mme, anɛmmyɛ nnó mbɔgé meti ɛ́lú, Ɛsɔwɔ apyɛ ɛfwyale ɛwémbɔ ɛkoó ji koóge.

36 Anɛnemmyɛ aké, “Ntɛ, Ntɛ yɛɛ́ genó ɛyi gepwɔ́ɔ wɔ gepɔ́. Nnɛne wɔ mmyɛ féré amó ɛfwyale yina átáné me mmyɛ. Yɛ́mbɔ pyɛ genó ɛyigé wɔ ɔkɛlege ɛ́pɔ́ fɔ́ ɛyigé me nkɛ́lege.”

37 Ánérégé akeré meso mbaá ayi bɔ Pita álú, achwɔ báne ɛbwɔ́ ndɛre ábɛ́lege géjyá. Ape Pita, agií ji aké, “Simun, nnó ɛnyú dékágé bɛ́fɔ́ peé ne me, yɛɛ́ lé né nchwanekɛ ama?

38 Bɛɛ́ge peé, dénɛ́némmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ nnó ɛ́kágé ɛnyú dékpɛ́ né mmuameno. Matɔɔ́ nyú ákɛ́lege nnó ɛnyú dénɛ́némmyɛ yɛ́mbɔ menyammyɛ nyú áwyá gepwá.”

39 Ama lya ɛbwɔ́ akéré meso manɛmmyɛ wyɛ gefɔ́ge mmyɛmenɛ́ne ɛyigé ji abɔ anɛ́ne.

40 Ne amá akérégé ndɔ ɛyi ɛgbeé ɛpeá né mbaá baá utɔɔ́ bií álú, abané wyɛ ndɛre ɛbwɔ́ ábɛ́lege géjyá néndé géjyá gejá ɛbwɔ́ amɛ dɔɔ́, ne ákaá se meko ayi áshuúge ji wɔ́.

41 Jisɔs ama ákérégé ndɔ ɛyi ɛgbeé ɛlɛɛ́, abané wyɛ́ ɛbwɔ́ ndɛre ábɛ́lege, anyá ɛbwɔ́ aké, “Délú bɛ́lege géjyá, degbeége mmyɛ? Gékwyá mbɔ, gɛ gébé gekwané ɛyigé áfyɛ nyɛ Maá Ntɛ Mekwaá né amú bɔɔ́ ubeé.

42 Kwilége ka, déjyɛ, gɛ́ muú ayi akpóo me mbɔ, alé chwɔ́ mɛ́.”

43 Ndɛre Jisɔs álú jɔɔ́gembɔ, Judas maá utɔɔ́ wuú ayi ama né geluágé abi áfyaneápeá achwɔ́ ne njuné bɔɔ́ ɛnine negbáre bɔ aparanja ne mámbó unɔɔ́. Bɔɔ́ bina ɛ́lé anɔɔ́ baá ámpyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ ne ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ chóncho ne ákpakpa melɔ ne átɔmé ɛbwɔ́ nnó áchwɔ́ apyɛ Jisɔs.

44 Ɛké ɛpyɛmbɔ, Judas abɔ́ mɛ́ mbɛ agaré ɛbwɔ́ aké, “Muú ayi me ntyaáge gɛ́ge ji mbɔ pyɛ́ge, défyɛɛ́ metɔɔ́ metɔɔ́ nyú, déjyɛ ne ji.”

45 Judas ákwɔ́négé yɛ́ gébé achɔ sé wɔ́, akoó cho afɛ́ mbaá Jisɔs aké, “Ménlɛré ntamé,” akpá ji atyaá.

46 Bɔɔ́ bina ágɛ́gé, áchwɔ́ ápyɛ ji agbaré ji ne amu matomato.

47 Ápyɛ́gé Jisɔs, metɔɔ́ ɛsɔ́ maá utɔɔ́ wuú ama ajuú aparanja asɔ́ ɛtu memfwɛ́ ɛtukpɛ ámpyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ.

48 Ɛfɛɛ́ ne Jisɔs agií ɛbwɔ́ aké, “Ɛnyú dechwɔ́ na ne bɔ aparanja ne mámbó unɔɔ́ mampyɛ me nnó me nlu menjó?

49 Me nlú fa ne ɛnyú yɛ́ndé bií, nlɛrégé mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ né ɛcha upɛ, nnó débɔ́ degɛɛ́ me mampyɛ wɔ́? Yɛ́mbɔ genó ɛyigé ásame mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ gebɔ́ mampyɛ́.”

50 Baá utɔɔ́ bií ágɛ́gé mbɔ, áboó, ályaá ji.

51 Nkane ájyɛ ne Jisɔs, njyɛ gesa fɔ afyale metyɛɛ́ ndeé né menyammyɛ akwɔlege ɛbwɔ́. Áké ágɛ́ne ji, ágbare ndeé yimbɔ nnó ápyɛ ji,

52 apalé ɛji, alyaá abó afɛ́ gejɔ́ŋéné.

53 Ásɛ Jisɔs áfɛ ne ji mbaá ɛtúkpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ, ánɔɔ́ baá abi ápyɛ upɛ Ɛsɔwɔ, ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ chóncho ne ákpakpa melɔ ájyɛ chome wyɛ.

54 Pita ntó akwɔlege ɛbwɔ́ meso gachyɛ, gachyɛ kpaá tɛ akpɛne né mmu dachi ɛtúkpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ. Ɛfɛɛ́ ne ajyɛ bane ámbamé dachi ɛtukpɛ nnó awyagé mewɛ.

55 Anɔɔ́ baá ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ ne bɔɔ́ ako abi ájwɔlé mmu ɛcha ɛso, ákɛlé ammá mpa gebyɔ́ mamma Jisɔs mmyɛ nnó áwá ji. Yɛ́mbɔ ágɛ́ yɛɛ́ ɛma wɔ́.

56 Gejamégé bɔɔ́ ákwyɛ depɔ mámma Jisɔs mmyɛ yɛ́mbɔ ɛlé gebyɔ́ néndé ɛbwɔ́ ako ápɔ́ nya meko ama.

57 Bɔɔ́ abifɔ ákwilé ka, ábyɔge ji gebyɔ́ mmyɛ áké,

58 “Ɛse déwú ndɛre ji ashuú mmyɛ nnó ji ammu nyɛ ɛcha upɛ Ɛsɔwɔ ɛwéna ɛwé akwaá átɛné ne ámu, ne ndɔ ɛlɛɛ́ ɛkwɔnégé átɛnege ɛwéchá ɛwé álá tɛné fɔ́ ne ámu wɔ́.”

59 Yɛ́mbɔ ɛbwɔ́ ako apɔ́ meko ama.

60 Ɛfɛɛ́ ne ɛtúkpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ ákwile ka né mbɛ ushuú bɔɔ́ ako ágií Jisɔs áké, “Wɔ ntó ɔpɔ́ ne meko manshuú né depɔ ɛtire bɔɔ́ ájɔɔ́ge mbɔ nnó ɔpyɛ?”

61 Yɛ́mbɔ Jisɔs akwene bɔmbɔ yɛ́ meko ashuú ji wɔ́. Ɛtukpɛ ɛma ŋmɛ́re ɛgií ji ɛké, “Wɔ ne ɔ́lú Maá Ɛsɔwɔ, Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa?”

62 Jisɔs akamé aké, “Me ne nlú, dégɛne nyɛ ndɛre Maá Ntɛ Mekwaá ajwɔlé né geluɔge ɛnógé né ɛgbɛ́ ɛbwɔnyɛ Ɛsɔwɔ ne ndɛre achwɔ́ nyɛ né mfaánebuú mmu geko.”

63 Ɛtúkpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ agyá mandeé jií né mmyɛ manlɛré nnó metɔɔ́ ɛsɔ́ ji dɔɔ́, agií ɛso aké, “Ndé gécha démage kɛ́le bɔ ntɛ́sɛ́?

64 Pɔ déwú depɔ ɛtiré ji ajɔɔ́ge? Amɛge mmyɛ ne Ɛsɔwɔ, nana deké depyɛ nnó ne ji?” Bɔɔ́ ako akame áké, ɛkwane nnó, “Áwá ji wáne.”

65 Ɛfɛɛ́ ne bɔɔ́ abifɔ álɔ mánkpo ji matyɛ mmyɛ, áwɛ́ ji ndeé amɛ, átúlege ji, ájɔ́ge aké, “Garé ɛsé muú ayi adoó wɔ?” Ámbamé ɛcha ɛso áchwɔ sɛ Jisɔs ádoó ji maka.

66 Ndɛre Pita álu né dachi yimbɔ, maá mesɔ mendée fɔ ama né geluage abi ákpáne defwɛ́ mbaá ɛtúkpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ achwɔ ɛfɛɛ́,

67 agɛ́ ndɛre Pita ájwɔlé áwyáa mewɛ. Apɛ ji dómeé, ajɔɔ́ aké, “Wɔ ntó ɔlu gelua ne Jisɔs muú Nasarɛn yimbɔ.”

68 Pita ashya aké, “Chaá-ó nkaá yɛ́ geno ɛyigé ɔ́jɔge mbɔ wɔ́.” Ndɛre Pita akwilé manjyɛ né meno gébámé, menɔmekwɔ mbɛ akú.

69 Mesɔ mendée yimbɔ ámá ágɛgé Pita wyɛ alɔ mamma jɔɔ́ ne bɔɔ́ abi átɛné ɛfɛɛ́ aké, “Mende yina alu muú bwɔ́ ama.”

70 Pita ama shya wyɛ shya ɛké ɛwyage, bɔɔ́ abi átɛné ɛfɛɛ́ álɔ mánjɔɔ́ ne Pita áké, “Wáwálé gebií gepɔ́ mmu, ɔkágé shya fɔ́ néndé ɔlu muú Galilií.”

71 Yɛ́mbɔ Pita álɔ mánkalé aké, “Mbɔgé mbyɔgé le gebyɔ́ mfaánebuú áshulé me mmyɛ, nkágé fɔ́ mende ayi ɛnyú déjɔ́ge mbɔ.”

72 Tɛ́nétɛ́né yimbɔ menɔ mekwɔ akú ukúkúle upeá kɔkɔgɔlɔ́kɔɔ́. Pita ate mekomejɔɔ́ ayi Jisɔs abɔ́ ájɔɔ́ ne ji nnó, “Gemɛ́gé nnó menɔ mekwɔ akú ukúkúle upeá ɔshya nyɛ máŋáne alɛɛ́ nnó ɔkaágé me.” Ateége mbɔ anyɔ meko ngbó ali segé segé.