Luke 9 in Denya

1 Né gébé géfɔ́ Jisɔs akuú áŋgbá bií áfyáneapeá. Áchwɔ́gé, achyɛɛ́ ɛbwɔ́ uto mámbú aló nchyɛ ako abi áchyɛ́ge bɔɔ́ ɛfwyale ne mampyɛ bɔɔ́ mamée átoóge.

2 Ne atɔ́ ɛbwɔ́ nnó ájyɛ́ ágáré abya gefwage Ɛsɔwɔ ne mámpyɛ bɔɔ́ mamée átoó.

3 Ama jɔ́ɔ ne ɛbwɔ́ nnó, “Deké dejyɛ dékpagé yɛ genó. Dégbarégé meto yɛ menyɛɛ́ yɛ gebá yɛ ŋka. Ɛ́kagé muú abɔ́ ndeé ɛyichá.

4 Dekwɔnégé yɛndé melɔ yɛ́ndé gepú ɛyigé dékpɛ́gé, bɛ́ge wyɛ kpaá tɛ délyáge géjí.

5 Mbɔgé melɔ́ ɛ́shagé mánsɛ ɛnyú, lyáge ɛ́wú. Deke delyage, nóge uká mme nnó mpúpú ɛyi ɛ́balé ɛnyú né uká ɛ́táné mambɛ nkane gepɔ ɛyi gelɛ́rege gabo yi bɔɔ́ biná ápyɛ́.”

6 Wyɛ́mbɔ ne ályá, álɔ mankɛ́né malɔ́málɔ́ ágárege Abya Ɛsɔwɔ melɔ́mélɔ́ ne ápyɛ́ bɔɔ́ mamée átóoge mbaá meko.

7 Né gébé ɛyigémbɔ, Hɛrɔd muú alu muú kpaá né gebagé mewaá Galilií, ji awú ŋgɔ ukpɛ́kpɛ́ unó bí baá utɔɔ́ Jisɔs ápyɛ. Akwé tametame, gétúgé bɔɔ́ fɔ́ ájɔ́ge áké Jisɔs yina alu lé mewené Jɔn menwyaá bɔɔ́ manaá Ɛsɔwɔ ne akwilé né negbo.

8 Abifɔ áké: Ɛlija *Muú Ɛkpávé Ɛsɔwɔ ne ámá chwɔ́ lɛ́re mmyɛ mbaá bɔɔ́, abifɔ áké: Ɛ́lé gekwénegé muú ɛkpávé Ɛsɔwɔ ne ámá kwilé né negbo.

9 Hɛrɔd awúgé mbɔ aké, “Jɔn nsɔɔ́ ji mekpo ne waá chá me mmage wúmbɔ ufélekpa ɛbí apyɛ.” Ne akɛlé meti mangɛ́ Jisɔs yimbɔ.

10 *Áŋgbá Jisɔs bimbɔ áfɛ nekɛ ákérégé meso, ádo ji abya ufɔɔ́ unó bí ɛbwɔ́ ápyɛ́. Aferé ɛbwɔ́ né gelúagé bɔɔ́ asɛ ɛbwɔ́ áfɛ́ ɛbwɔ́ ɛbwɔ́ né melɔ́ kpaa ɛwé ákúu Bɛtsada.

11 Yɛ́mbɔ gejamégé bɔɔ́ áwúgé nnó áfɛ́, álɔ mankwɔlé ji. Agɛ́gé ɛbwɔ́, asɛ wyɛ́ ɛbwɔ́ ako ne alɔ mangárégé ɛbwɔ́ ndɛre gefwage Ɛsɔwɔ gélú ne mampyɛ bɔɔ́ mamée átóoge.

12 Nkwale aké akwɔnege baá utɔɔ́ bií áfyáneápeá ágaré ji áké, “Ɛse delu fá né mashwɔne. Gáré bɔɔ́ bina ájyɛ ákɛ́lé né malɔ nnó ágɛ́ne genó ɛyigé ányɛ́ɛ ne malú ubɛ́lé.”

13 Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Ɛnyú ambɔɔ́ chyɛ́ge ɛbwɔ́ menyɛɛ́ ányɛ́.” Áshuú ji meko áké, “Déwyaá lé ntó brɛd ɛ́táa ne meshuú ɛ́pea, wá ɔ́kɛlege nnó ɛsé déjyɛ́ déná menyɛɛ́ yi ákwánege gejamégé bɔɔ́ bi?”

14 Ábɔ́ ájɔ́ɔge mbɔ gétúgé bɔɔ́ álú ɛké ushyɛ. Ande ɛbwɔ́ ɛbwɔ́ álú *dɛlé bɔɔ́ átáa. Jisɔs ake ne baá utɔɔ́ bií, “Gáré ɛbwɔ́ ájwɔ́lé matoó matoó, yɛndé ntoó usa bɔɔ́ úpéa mesó ɛ́fya.”

15 Ájɔ́gé mbɔ, bɔɔ́ bimbɔ ájwɔlé mme.

16 Jisɔs abɔ́ ntóo brɛd ɛyimbɔ ɛ́táa ne meshuú ɛ́peá, apɛ amɛ mfaánebuú, achyɛ́ matame mbaá Ɛsɔwɔ, agyá ɛ́jí ubauba achyɛ́ baá utɔɔ́ bií nnó ákáré mbaá bɔɔ́ bimbɔ ányɛ́.

17 Ɛbwɔ́ ako ányɛɛ́ ágbeé. Ne ánérégé, ányweré ayi álaá ágbeé usá úfyáneupeá.

18 Bií úmá ɛbí Jisɔs anɛ́nemmyɛ jimbí, baá utɔɔ́ bií ábɔ́ álú kwɔ́kwɔ́lé ne ji. Aké anerege agií ɛbwɔ́ ake, “Ndé gefɔgé muú njune bɔɔ́ ájɔɔ́gé nnó me nlu?”

19 Ɛbwɔ akeré meko áké, “Bɔɔ́ bi fɔ́ áké ɔlu mewené Jɔn menwyaá bɔɔ́ manaá Ɛsɔwɔ, abi fɔ́ áke ɔlu Ɛlija abifɔ ntó áke ɔlu muú ɛkpávé Ɛsɔwɔ ayi ábɔ́ agboó ne ama pée.”

20 Jisɔs ama gíi ɛbwɔ́ aké, “Yɛ́ ɛnyú deké nlu waá?” Pita ashuú ji meko aké, “Wɔ ɔlu *Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa.”

21 Jisɔs afyɛ ɛbwɔ́ ɛbɛ́ nnó ɛ́kágé ágaré muú fɔ nnó ji alu Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa.

22 Ama jɔ́ɔ ne ɛbwɔ́ aké, “*Maá Ntɛ Mekwaá abɔ́ mangɛ́ ɛfwyale dɔɔ́. *Ákpakpa melɔ chóncho ne ámpyɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ ne *Ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ áshyá nyɛ́ ji ne áwáne ji. Yɛ́mbɔ ndɔ ɛ́lɛɛ́ ɛ́kwɔnégé akwilege nyɛ́ né negbo.”

23 Ne ama jɔɔ́ ne bɔɔ́ áko aké, “Yɛ́ mbɔgé muú nyú akɛlege mambɛ menkwɔle wa, abɔ manjinte gemɛ jií akpa gekwa ji akame yɛ negbo ne akwɔ́légé me.

24 Mbɔgé muú akɛlege mampoó geŋwá jií ɛbyɛ́nnó aníige nyɛ geji, ne mbɔgé muú akamégé manchyɛɛ́ geŋwá jií getú ya, ɛbyɛ́nnó apomé nyɛ.

25 Ama gií aké: Ndé nsá ayi muú ábɔ́ɔ, mbɔgé abɛge ne unó mme uko ne aníige geŋwá jií?

26 Kaáge nnó mbɔgé mmyɛ́ ɛ́gbóo muú gétuú ya ne mekomejɔɔ́ wa, wyɛ́mbɔ ne *Maá Ntɛ Mekwaá mmyɛ́ ɛgbóo nyɛ́ ji mansɛ muú yimbɔ ndɛre muú wuú né gébégé aké achwɔ́ ne geŋgbɔ́ gefwa jií ne ɛyi gélú ntó ɛyigé Ɛsɔwɔ ne makiɛ́nné ukpea jií.

27 Kaáge wáwálé nnó gentɔgé bɔɔ́ álú mbɔ fáná, abi álá gbóo fɔ kpaá tɛ ágɛne nyɛ gefwage Ɛsɔwɔ.”

28 Genógé ndɔ ɛ́nee ɛ́kógé ɛyi *Jisɔs abɔ́ ajɔɔ́ unó bi, asɛ Pita, ne Jɔn ne Jɛmsi akwɔ́ ne ɛbwɔ́ mfaá mekwɛ fɔ́ nno ajyɛ anɛ́mmyɛ ɛ́wu.

29 Afɛ́, ne ndɛre abɔ ánɛ́nemmyɛ ushu bií ulɔ mánkwɔré ne úla gefɔɔ́ géchá. Mandeé jií ntó ákwɔré ála pópó ashwánege.

30 Wyɛ́ mbélépó bɔɔ́ ápéa ákwɔ́ fwɛɛ́, ɛfɛɛ́ ájɔɔ́ge mejɔɔ́ ne Jisɔs. Bɔɔ́ bímbɔ ɛ́lé Mosis ne *Ɛlija,

31 ne geŋgbɔ́gé Ɛsɔwɔ gebɔ gegɛ́nege mbaá yi ɛbwɔ́ abɔ álú. Ɛbwɔ́ ájɔ́ge ndɛre Jisɔs ajyɛ gbó nyɛ́ né Jɛrosalɛ ndɛre Ɛsɔwɔ aké ɛ́bɛ́.

32 Ndɛre ɛbwɔ́ ábɔ́ jɔ́ge ne Jisɔs, Pita ne Jɛmsi ne Jɔn ábɔ́ ákwé géjya. Áké ápɛ́le ágɛ́ ndɛre Geŋgbɔ́ge Ɛsɔwɔ géshwánege né menyamyɛ Jisɔs ne ande bimbɔ ápéa abi átɛné ne ji.

33 Wyɛ́ ndɛre ande bimbɔ ályá Jisɔs ájyɛ, Pita aké ne Jisɔs, “Ata, ɛlɔ́ ndɛre ɛsé délú fa. Ɛsé détɛnege nyɛ́ óto úlɛɛ́, géma ɛta wyɛ, géma ɛta Mosis ne géma ɛta Ɛlija.” Pita ajɔge mbɔ, akaá wɔ́.

34 Wyɛ́ ndɛre Pita ajɔ́gé mbɔ, gekó géchwɔ kweré bwɔ́ ne ɛ́fɔ́ ɛ́kwɔ́ bwɔ́ matɔɔ́

35 Meko muú fɔ atané mmu gekó aké, “Gɛ́ge maá wa ayi me njyá na, wuúge ne ji.”

36 Meko yimbɔ aké akwyage ágɛ́ nnó Jisɔs ala jimbií. Ɛbwɔ́ ákérégé meso ála bɔmbɔ né gébé ɛyígémbɔ, ágaré yɛ muú fɔ unó bí úpyɛ́ né mfaá mékwɛ́ wɔ́.

37 Bií újyágé ndɛre Jisɔs ne áŋgbá bií áshúlege mekwɛ ɛwémbɔ áchwɔ, gejamégé bɔɔ́ áchwɔ báne ɛbwɔ́.

38 Muú ama akalé né mmu gejamégé bɔ́ɔ bimbɔ aké, “Ménlɛré, nkpa wɔ geká pɛ maá wa. Nwya ɛ́le maá yiná ama, alu mende.

39 *Meló nchyɛ achyɛ́ge ji ɛfwyale. Yɛ́ndégébé akwilégé ji akalé, akwé mme achuú, akpane upa, ne genfwéné getánege ji meno, meló nchyɛ yimbɔ alyágé ji kɔkɔge.

40 Nnɛ baá utɔɔ́ byɛ mmyɛ nnó áféré meló nchyɛ yina ne ápulé ɛ́pwɔ.”

41 Jisɔs awúgé mbɔ aké, “Ɛ ɛ́ ɛnyú njyɛ ɛnina delu untantamé bɔɔ́ abi dela fyɛɛ́ matɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ cháchá wɔ́. Nkoge mbɔ metɔɔ́ ne ɛnyú nnó? Mmage bɛ́ ne ɛnyú ndɔ ɛnií ne défyɛɛ́ matɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ? Ajɔ́gembɔ, aké ne mende yimbɔ, chwɔ́ ne maá wyɛ fa.”

42 Ndɛre ákɛ́ne achwɔ́ɔ ne maá yimbɔ meló nchyɛ yimbɔ, apyɛ ji akwé mme achwu gbokgbok. Jisɔs anyá meló nchyɛ yimbɔ atané maá yimbɔ mmyɛ atoó. Jisɔs ashuú ji mbaá ntɛ wuú.

43 Bɔɔ́ áko ágɛ́gé uto bí Ɛsɔwɔ awya matyɛ mawá ɛbwɔ́ meno. Yɛ́ndémuú ala meno mekpo fuú né ukpɛ́kpɛ́ unó bí Jisɔs apyɛ, abwɔlé ajɔɔ́ ne baá utɔɔ́ bií ake,

44 “Nénege matu déwú mechɔ́ ɛwé nchwɔ́ɔ gare ɛnyú. Áchyɛ́ge nyɛ Maá Ntɛ Mekwaá né amu bɔɔ́ nchyɛ nnó ápyɛ́ ne jí ndɛre ɛ́jií bwɔ́.”

45 Yɛ́ ndɛre Jisɔs ajɔɔ́ mbɔ, baá utɔɔ́ bií ákaá ula mechɔ́ ɛwéna wɔ́. Genó gefɔ́ géwá ɛbwɔ́ matɔɔ́ nnó yɛ áwú ákaágé ula. Ne ɛbwɔ́ ábɔ́ ntó ɛfɔ má mangíi ji.

46 Ɛ́ké ɛ́wyage mbeé akwé baá utɔɔ́ Jisɔs ɛbwɔ́ ɛbwɔ́ nnó waá alú muú kpaá?

47 Jisɔs akaá ufɛ́ré bwɔ́ ɛ́fɛɛ́ ne asɛlé maá fɔ kɔɔ́ atɛ́né ne ji né néŋkwú né mmyɛ,

48 ne aké ne ɛbwɔ́, “Yɛ́ndémuú ayi akamege mampyɛ galɔ́gálɔ́ ne mamane kɔɔ́ nkane ayina né mabɔ ma ɛbyɛnnó asɛ mbɔ lé me, ne muú yi asɛgé me ɛbyɛnnó asɛ mbɔ lé muú yi atɔmé me. Kaáge nnó muu yi asɛ́le menyamyɛ wuú nnó ji apɔ́ yɛ muú fɔ né geluáge nyú ɛlé ji ne alú muú kpaá.”

49 Jɔn akwilé ne ɛwú aké, “Ata debɔ́ degɛ́ mende fɔ aferege aló nchyɛ né mabɔ myɛɛ́ ne dégbɛ́ ji gétúgé álá pɔ́ fɔ́ né geluá gesé.”

50 Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Dégbɛgé gefɔgé muú yimbɔ gétúgé muú yi álá paá ɛnyú alu lé awu nyú.”

51 Gébé gélágé kwɔ́kwɔ́lé ɛyígé Ɛsɔwɔ asɛ́le nyɛ́ Jisɔs mánjyɛ mfaánebuú, Jisɔs awya metɔɔ́ nnó abɔ́ manjyɛ né Jɛrosalɛ.

52 Ndɛre alɔɔ́ mánjyɛ, atɔ́ bɔɔ́ fɔ́ né mbɛ. Ákwɔ́négé melɔ fɔ́ né gebage Samariya, álɔ mánkɛlé melu ɛwé Jisɔs achwɔgé ábɛ́lege.

53 Bɔɔ́ bimbɔ ágɛ́gé nnó Jisɔs akoge mánjyɛ Jɛrosalɛ, áshya mánsɛ ji.

54 Jɛmsi ne Jɔn, áwúgé mbɔ ágií Jisɔs áke, “Ata, nnó déjɔ́ mewɛ́ ɛ́táné mfaánebuú ɛ́shulé ɛ́chwɔ́ ɛ́sɔ́ bɔɔ́ bi ágbó?”

55 Jisɔs abwɔlé ushu ashulé ɛbwɔ́ ndo.

56 Ne alyágé ɛ́fɛɛ́ afɛ́ melɔ ɛwéchá ne baá utɔɔ́ bií.

57 Wyɛ́ ndɛre ákɛ́ne ájyɛ né meti, mende fɔ achwɔ́ jɔ́ɔ ne Jisɔs aké, “Nkwɔ́légé wɔ déjyɛ́gé yɛ́ndé mbaá ayi ɔjyɛ́.”

58 Jisɔs ashuú ji meko né nekanémejɔɔ́ aké, “Ushua úwya ambu ayi úbɛ́lege wyɛ́, denwyɔné dewyaá anywa ne me Maá Ntɛ Mekwaá mpɔ́ yɛ ne melu ɛwé nshwɔ́rege mekpo ngbeé mmyɛ.”

59 Ɛ́ké ɛ́wyáge Jisɔs aké ne mende yicha, “Kwɔ́lé me.” Mende yimbɔ aké, “Ata gɔ́ njyɛ́ nníi kpɛ́ ntɛ wa ne nchwɔ́.”

60 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Lyá abi álú ɛké áwuú bɔ́ ánií mewu bwɔ́; ne wɔ chó ɔ́jyɛ́ ɔ́gáré ndɛre gefwage Ɛsɔwɔ gélú.”

61 Muú yifɔ ama jɔ́ɔ ne ji aké, “Ata nkwɔlege nyɛ́ wɔ, yɛ́mbɔ gɔ́ kpɛ́ njyɛ́ ngaré ulagepú ba nnó ɛsé détámé atɛ ne nchwɔ́.”

62 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Muú yi agbarégé mɛ́ géká mankyá mekɔɔ́ ne amagé ja mmyɛ meso akwané fɔ́ mambɛ́ muú utɔɔ́ gébégé Ɛsɔwɔ agbarégé gefwa ji wɔ́?”