Luke 15 in Denya

1 Bií uma ánsɛlé ŋka makpo ne abifɔ abi ápyɛɛ́ ubeé, áchwɔ mánwú mekomejɔɔ́ Jisɔs.

2 Ne bɔɔ́ bi akúu ɛbwɔ́ Farasi abi áfɛré nnó álú cho né ɛbɛ́ Ɛsɔwɔ ne *Ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ ágɛ́gé na matɔɔ́ ásɔ́ ɛbwɔ́ áke, “Mende yina alu geluá ne bɔɔ́ ubeé ne amá anyɛ́ɛ menyɛ́ɛ ne ɛbwɔ́.”

3 Ɛ́fɛɛ́ Jisɔs ató ɛbwɔ́ nekanémejɔɔ́ ɛni aké,

4 “Mbɔgé muú nyú awyaá usaá magɔ́nŋme úta ne ɛ́ma ɛnogé apyɛɛ́ nnó? Nnó ályágé fɔ ayi usaá uni meso nekuúneɛni ne ajyɛ́ ákɛ́légé ɛwé ɛnomé kpaá tɛ́ ágɛ́ne?

5 Gébégé akɛlégé, agɛgé, akpane anɛré mankɔɔ́ abene.

6 Achwɔgé mmu akú ajeé ne atɛ áŋmɛ́ aké, ‘chwɔge débé mabeé. Ɛgɔ́ŋme wa ɛwé ɛbɔ́ ɛnómé, ngɛ́.’”

7 Ne Jisɔs aké: “Ngarege wɔ nnó wyɛ́mbɔ ntó ne matɔɔ́ agɔɔ́ bɔɔ dɔɔ́ né mfaánebuú gétúgé muú ubeé ama ayi ákwɔré metɔɔ́ wuú ne geŋwá jií ɛpwɔ gejame bɔɔ́ abi álu cho álá bɔ mankwɔre matɔɔ́ bwɔ́ wɔ́.

8 “Mbɔgé ntó mendée fɔ awya bɔ sére áfya ne ama anogé apyɛ́ nnó? Alwɛ́gé mewɛ áshwá gepú jií, ápéa akɛ́lé kpaa tɛ agɛ́ne?

9 Ne akɛ́légé agɛgé akú ajeé bií aké chwɔ́ge debé mabeé, sére wa ayi abɔ́ ánomé, ngɛ́ ji.”

10 Ne Jisɔs aké: “Ngarégé wɔ nnó. Wyɛmbɔ ntó ne makiɛ́nné Ɛsɔwɔ ábɛɛ́ ne nechɔ́chɔ́ gétúgé muú ubeé ama ayi akwɔré metɔɔ́ wuú ne geŋwá jií.”

11 Jisɔs ama jɔɔ́ aké, “Mende fɔ abɔ́ awya baá ande ápeá.

12 Bií uma ayi meso aké ne ntɛ wuú, ‘Atá káré geteé chyɛ́ ɛya.’ Ɛfɛɛ́ ne ntɛ wuú akaré achyɛ́ ɛjií.

13 Ásɛ́gé gebagé geteé jií ɛ́bɛlé yɛ mboó ndɔ wɔ́, akpó asɛ ŋka, alyá melɔ wuú, afɛ́ nekɛ tɛtɛ né melɔ́ kpaá ɛwéchá, ɛ́fɛɛ́ ne akwené menya anyɛɛ́ ŋka meko.

14 Ányɛ́gé ŋka jií ɛ́byɛgé ɛkɛ́ getú ne mesa ayi ákwené né melɔ ɛwémbɔ álá ámu amu.

15 Ɛfɛɛ́ ajyɛ gɛ́ mende fɔ né melɔ wembɔ, ákwe ji uká ne mende yimbɔ asɛ wyɛ́ ji sɛ́le né utɔɔ́ mámbámé mekwɛnde jií né mekɔɔ́ wuú.

16 Afɛ́ mámbámé ne muú ayi achyɛ́ge ji menyɛɛ́ ápɔ́, mesa amyɛ ji dɔɔ́ ne akɛlege yɛ manyɛɛ́ ntó uchachuú gasala ɛbi ukwɛ́ndé unyɛɛ́

17 Gébégé ji afɛré defɔɔ́ tií dékeré aké, ‘Bɔɔ́ utɔɔ́ ntɛ wa ányɛ́ ágbége, ayifɔ alaá, nlu fá ndɛre mesa.

18 Nkerege meso mbaá ntɛ wa nnɛ́ ji mmyɛ nnó, Ata, mpyɛ gabo né ɛ́gbɛ́ Ɛsɔwɔ, ne gyɛ́ ɛta wyɛ́.

19 Mfu sé ayi mbɛɛ́ maá wyɛ́ wɔ́. Sɛ le me nkane muú utɔɔ́ wyɛ́ ama.’

20 Ajɔ́gé mbɔ, akwilé afɛ́ mbaá ntɛ wuú. “Ndɛre álú tɛtɛ ntɛ wuú agɛ́ ji nkane achwɔ́ɔ, gejeé ne meshwɛ gekwɔ́ ji metɔɔ́, alomé ajyɛ kpá ji atyá ábogéné mme.

21 Maá aké, ‘Ata mpyɛ gabo né ɛ́gbɛ́ Ɛsɔwɔ ne ɛta wyɛ́. Mfu sé mambɛ́ maá wyɛ́ wɔ́.’

22 Ajɔ́gé mbɔ, ntɛ wuú aké ne baá defwɛ́ bií, chóge wáwá dépɛ nkwú melɔ́mélɔ́ dechwɔ défyɛ́ ji mmyɛ, ‘Ma fyɛ́ge ji ŋkpáganɛré ne unó uká.

23 Ma chwɔ́ge ne mpɔ mabɔ déwá depyɛ́ ɛpaá.

24 Mbɔ́ mfɛré nnó maá wa yiná agbó, ne alu mebɛ, abɔ́ anó ne mmangɛ́ ji, ɛfɛɛ́ ne ɛpaá ɛ́lɔɔ́.’

25 “Gébégé ányɛ́ ɛpaá ɛwémbɔ, mámbɛ mende yimbɔ alu né mekɔɔ́ aké akerege meso alɛ́ kwɔ́kwɔ́lé ne gepú, awú ubeé né dachi bwɔ́

26 Ne atɛné agií maá defwɛ́ aké ndé mechɔ́ ɛ́lú dachi sé?

27 Ágiígé mbɔ, maá defwɛ́ agaré ji ake, ‘Meŋmó wyɛ́ ne ákeré meso mebɛ ne ntɛ wyɛ́ metɔɔ́ ɛgɔɔ́ ji awané ji mpɔ mabɔ.’

28 Awúge mbɔ metɔɔ́ ɛsɔ́ ji kpaa ashya mánkpɛ mmu dachi, ɛ́fɛɛ́ ne ntɛ wuú achwɔ́ nɛ́ ji mmyɛ nnó akpɛ́ mmu.

29 Yɛ́mbɔ atɛné ɛ́shyɛ́né ne ntɛ wuú aké, ‘Gejame aŋmɛ ayi me nkwené na nkane memfwɛ́ ɛta wyɛ́, nlú dantó mekpo yɛ dámáa, ɔchyɛ́ me ndé? Yɛ maá mbyɛ́né mŋme yi ɔchyɛ́ me nnó nnyɛ ne ajeé ba ne metɔɔ́ megɔmegɔ apɔ́.

30 Ne gébégé maá wyɛ́ yi akwené menya anyɛɛ́ ŋka ne andée deno ake achwɔ́ ɔwá ji mpɔ mabɔ?’

31 Ntɛ wuú akú ji aké, ‘Maá wa ɔlu ne me fá yɛndégebé ne unó uko ɛbí nwya ɛ́lé ɛbyɛ́

32 Yɛ́mbɔ ɛsé abi mmu debɔ mampyɛ ɛpaá ne metɔɔ́ megɔmegɔ gétúgé meŋmó wyɛ́ ayi débɔ́ défɛré nnó agbó ne alu mebɛ, abɔ́ anó ne dégɛ́ ji nána.’”