John 15:24 in Denya 24 Me mbɛ dampyɛ ukpɛkpɛ unó né metɔɔ́ metɔɔ́ bwɔ́, ɛbwɔ́ agɛ wɔ́, ɛbi yɛ́ muú fɔ́ álá alú dampyɛ, mbɔ Ɛsɔwɔ agarege nyɛ fɔ́ ɛbwɔ́ nnó ápyɛ gabo ákwe mpa. Yɛ́ ndɛre ɛbwɔ́ ágɛne unó bi me mpyɛ, ápaá me chonchó ne Ntɛ wa.
Other Translations King James Version (KJV) If I had not done among them the works which none other man did, they had not had sin: but now have they both seen and hated both me and my Father.
American Standard Version (ASV) If I had not done among them the works which none other did, they had not had sin: but now have they both seen and hated both me and my Father.
Bible in Basic English (BBE) If I had not done among them the works which no other man ever did, they would have had no sin: but now they have seen, and they have had hate in their hearts for me and my Father.
Darby English Bible (DBY) If I had not done among them the works which no other one has done, they had not had sin; but now they have both seen and hated both me and my Father.
World English Bible (WEB) If I hadn't done among them the works which no one else did, they wouldn't have had sin. But now have they seen and also hated both me and my Father.
Young's Literal Translation (YLT) if I did not do among them the works that no other hath done, they were not having sin, and now they have both seen and hated both me and my Father;
Cross Reference Matthew 9:33 in Denya 33 Jisɔs ábúgé meló nchyɛ yimbɔ, mbú yimbɔ alɔ mejɔɔ́ manjɔ́gé. Ne gejamégé bɔɔ́ abi álú ɛ́fɛɛ́ ágɛ́gé mbɔ, matyɛ mawá ɛbwɔ́ meno álɔ manjɔgé áké, “Délú daŋgɛ́ gefɔgé genó ɛyina gepyɛ fana né melɔ Isrɛli.”
Matthew 11:5 in Denya 5 Bɔɔ́ amɛ nónómé ágɛ́ne, ubwéré, ukwilé úkɛ́ne, bɔɔ́ abi ámeé ubá átoó, bɔɔ́ matu gbɛ́gbɛ́ álɔ manwúgé, abi ágboó ápeé, ne ubyá bɔɔ́ úwú abya melɔ́mélɔ́.
Matthew 11:20 in Denya 20 Bɔɔ́ abi álú né malɔ ayi Jisɔs ápyɛ nyá ukpɛ́kpɛ́ ufélekpá wyɛ, ályaá fɔ́ mámpyɛ́gé gabo wɔ́. Ɛwena ɛpyɛ Jisɔs alɔ manshulege ɛbwɔ́ ndo.
Matthew 21:32 in Denya 32 Néndé Jɔn menwyaá bɔɔ́ manaá Ɛsɔwɔ achwɔ́ nya ɛta nyú bɔɔ́ Isrɛli ako alɛré ɛnyú ndɛre muú abɔɔ́ mambelé geŋwá jií ndɛre Ɛsɔwɔ akɛlege, ne ɛnyú dekamé meko wuú wɔ́; yɛ́mbɔ ansɛlé ŋka makpo ne andée ɛno ne ákamé meko wuú. Ne yɛɛ́ gébégé ɛnyú dégɛné mbɔ na, ɛnyú deti fɔ meso ne gabo nyú dekamé meko wuú wɔ́.”
Mark 2:12 in Denya 12 Ajɔgembɔ, mende yimbɔ akwilé tɛ́né mbɛ ushu bwɔ́ ako, apwi gebɔ awulé né gepú jií. Ne bɔɔ́ ako alá mano mekpo fuú, áfɛɛ́ge Ɛsɔwɔ ake, “Ɛse delú daŋgɛ́ gefɔ́ geno ɛyige na.”
Luke 10:12 in Denya 12 Ńgarege ɛnyú nnó bií únɔɔ́ mpa, Ɛsɔwɔ agɛne nyɛ́ melɔ Sodom meshwɛ apwɔ melɔ ɛwémbɔ.”
Luke 19:37 in Denya 37 Ákwɔ́négé mekpó Mekwɛ Olif, alɔ manshúle, ndɛre alɛ́ kwɔ́kwɔ́lé ne Jɛrosalɛ, ne gejamégé áŋkwɔlé bií, áchwɔɔ́ ji meso ákwáne kéŋké, áfɛ́ɛge Ɛsɔwɔ né ufélekpá ɛbi ɛbwɔ́ ágɛné.
Luke 24:19 in Denya 19 Jisɔs agií aké, “Nde depɔ depyɛ?” Áshuú ji meko áké, “Depɔ ɛti depyɛ mbaá mende yi akámege Jisɔs ayi muú Nasarɛt. Alu nyá gekpɛ́kpɛ́gé *Muú Ɛkpávé Ɛsɔwɔ. Ne apyɛ ukpɛ́kpɛ́ ufélekpá ne agarege nyá meko mejɔɔ́ Ɛsɔwɔ. Ɛsɔwɔ afɛɛ́ utɔɔ́ bií, yɛ bɔɔ́ ntó afɛɛ́ utɔɔ́ bií.
John 3:2 in Denya 2 Mende yimbɔ achwɔ́ bané Jisɔs ne utuú, ajɔɔ́ ne ji aké, “Ménlɛré ɛsé dékaá nnó Ɛsɔwɔ ne atɔmé wɔ, néndé muú fɔ akágé pyɛ unó bi wɔ ɔpyɛ́ɛ, mbɔgé Ɛsɔwɔ álá pɔ́ ne ji.”
John 5:36 in Denya 36 Me nwya unó bi úlɛ́rege gefɔgé muú ayi me nlú, ɛbi uŋea upwɔ ɛbi Jɔn ágaré. Ɛlé wyɛ utɔɔ́ ubi, ɛbi Ntɛ wa afyɛɛ́ me né amu nnó nnéré, ubi ne mpyɛ́ɛ. Ne ubi ne úlɛ́rege nnó Ntɛ wa ne atɔmé me.
John 6:36 in Denya 36 Ne ngare mɛ́ ɛnyú nnó ɛnyú dégɛ́ me yɛ́mbɔ défyɛɛ́ matɔɔ́ ne me wɔ́.
John 7:31 in Denya 31 Yɛ́mbɔ né geluáge bɔɔ́ bimbɔ gejame abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne ji ájɔɔ́gé áké, “Muú yi Ɛsɔwɔ akweré ji ɛlá gefwa achwɔ́gé nnó amáge pyɛ gepɔge ufelekpa upwɔɔ́ ɛbi mende yina apyɛ́ɛ?”
John 9:32 in Denya 32 Tɛ mme álɔɔ́ délú danwú nnó muú fɔ ánené ámɛ́ muú ayi ábyɛné ji amɛ́ nónómé.
John 10:32 in Denya 32 Ne Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Me mpyɛ gejamégé utɔɔ́ ulɔ́úlɔ́ ɛbi Ntɛ wa achyɛɛ́ me utó nnó mpyɛ, ɛnyú degɛ. Né ɛbi ndé ne ɛnyú dékɛlege manto me ne mataá?”
John 10:37 in Denya 37 Mbɔgé me mpyɛɛ́ fɔ́ utɔɔ́ ɛbi Ntɛ wa achyɛɛ́ me nnó mpyɛge, dékamegé fɔ́ ne me.
John 11:47 in Denya 47 Ne anɔ ba ampyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ ne ɛkwɔ bɔɔ́ Farasi fɔ, ákú ujwɔlé, áchomé né ɛso ájɔɔ́ aké, “Nana ɛsé dépyɛmbɔ nnó? Mende yina apyɛɛ́ mbɔ ufélekpa ufɔɔ́ ufɔɔ́ ajyɛɛ́.
John 12:10 in Denya 10 Ndɛre ɛlúmbɔ, anɔɔ́ baá ampyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ asɔ mala nnó áwa Lasarɔs.
John 12:37 in Denya 37 Ne yɛ́ lé Jisɔs apyɛ gejamégé ufɔɔ́ ufélekpa ɛbwɔ́ ágɛné, áfyɛɛ́ fɔ́ matɔɔ́ ne ji wɔ́.
John 12:45 in Denya 45 Muú agɛgé me, ɛbyɛnnó agɛ ntó muú ayi atɔme me.
John 14:9 in Denya 9 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Mbɔ tɛ me nlú mbɔ fana ne ɛnyú, delú daŋkaá me Filip? Yɛ́ndémuú yi agɛne me, ɛbyɛnnó agɛ ntó Ntɛ wa. Waá ulannó wɔ ɔké me nlɛre ɛnyú Ntɛ wa?
Acts 2:22 in Denya 22 Pita amajɔɔ́ aké, “Bɔɔ́ Isrɛli wuúge, Jisɔs ayi Nasarɛt alu muú yi Ɛsɔwɔ alɛre ɛnyú cháŋéné nnó, ji ne atɔme ji getuge ɛnyú degɛ ndɛrɛ abɔ́ apyɛ́ɛ ukpɛkpɛ uno bi ulɛre nnó Ɛsɔwɔ ne achyɛge ji uto. Ɛnyú dekaá nénde uno bina ubɔ́ upyɛ metɔɔ́ metɔɔ́ ɛnyú.
Acts 10:38 in Denya 38 Ɛnyú dekaá nkane Ɛsɔwɔ abɔ́ ajyá Jisɔs ayi Nasarɛt, apyɛ Mendoó Ukpea ɛchwɔ́ ji mmyɛ ne ama chyɛ ji uto. Akɛ mbaá meko apyɛ galɔ́gálɔ́, aféré bɔɔ́ bi alu né amu danchɔmeló apyɛ ɛbwɔ́ atóo. Ne Ɛsɔwɔ abɔ alu ne ji.
Romans 1:30 in Denya 30 Áchɔɔ́ mabɔ atɛ, ápaá Ɛsɔwɔ, áwyaá neŋa, ábwɛge mmyɛ, ádoó ɛbwɔ ɛwɔme, ákwyɛge mati makɛ ayi ápyɛɛ́ nchyɛ, áwuú fɔ́ ne antɛ ne amma bwɔ́.
Romans 8:7 in Denya 7 Bɔɔ́ abi ápyɛɛ́ unó bi gekwenege gepɔ gekɛlege átɛnege ukɔlɔ ne Ɛsɔwɔ, ɛbwɔ́ ábélégé fɔ́ ɛbɛ Ɛsɔwɔ. Ne wáwálé alu nnó ɛbwɔ́ ákágé bele yɛ́ ɛwú.
2 Timothy 3:4 in Denya 4 Áchyɛge atɛ ájeé maŋkwaá, álaá nyɛ bɔɔ́ gebyɔ, ápyɛ unó tametame, ágbéege nyɛ ne gempɔge, ábɔ́ gejeé manyɛ́ geŋwá, ábɔɔ́ fɔ́ gejeé ne Ɛsɔwɔ.
Hebrews 2:3 in Denya 3 Ndɛre ɛlúmbɔ́, mbɔgé ɛsé abi déwuú gekpɛkpɛge mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ayi áwenege gemɛ́ge bɔɔ́, debyage ji, dépyɛɛ́ mbɔ nnó ne ɛsé débo ɛfwyale? Ata jimbɔɔ́ ne abɔɔ́ mbɛ ágáré bɔɔ́ mekomejɔɔ́ yina, ne bɔɔ́ abi áwuú ndɛre ji ágárege apyɛ ɛsé dékaá nnó alu wáwálé.
James 4:4 in Denya 4 Ɛnyú delu ɛké andée abi ákwéne malɔ. Dekaá nnó mbɔgé muú aké agboó ne unó mme yina alu muú mawámé Ɛsɔwɔ wɔ́? Yɛ́ndémuú ayi abɔɔ́ gejeé manyɛɛ́ dejeé ne unó mme, alu muú mawámé Ɛsɔwɔ wáwálé.