Cross Reference Matthew 11:19 in Denya 19 “Me Maá Ntɛ Mekwaá nchwɔ́, nnyɛ menyɛɛ́, nnyu mmɔɔ́ gbɛne, ɛnyú deké pɛ́lé muú geŋɔ ne menyuú mmɔɔ́ yi, mejeé ánsɛlé ŋkamakpo ne mejeé bɔɔ́ ubeé. Yɛ́mbɔ ákaágé nnó deŋgaré Ɛsɔwɔ ɛtiré muú áwyaá delu cho né unó ulɔ́úlɔ́ ɛbi ji ápyɛɛ́.”
Matthew 12:43 in Denya 43 Jisɔs afɛ́ mbɛ ajɔge aké, “Ábúgé meló nchyɛ atanege muú mmyɛ, alá yia yiáge né mmu mashwɔne akɛlege melu ɛwe ajwɔlege. Ákɛlege álá gɛ wɔ́,
Matthew 13:38 in Denya 38 Mekɔɔ́ ɛwémbɔ ɛtɛné mbaá mme meko, ne mbwɛ melɔ́mélɔ́ yimbɔ atɛné mbaá bɔɔ́ gefwage Ɛsɔwɔ. Mancha matɛné mbaá bɔɔ́ danchɔmeló.
Luke 11:21 in Denya 21 “Ɛnyú dekaá nnó, mbɔgé meto muú akpomégé mmyɛ ne unó bee mámbá gepú jií, unó bií uko ubɛ́ɛ cháŋéné.
Luke 16:8 in Denya 8 “Ntɛ muú utɔɔ́ yimbɔ agɛ́gé nnó muú utɔɔ́ wuú anyɛ́ ji upwɔ, akame ake, ntɛ mende yina akpaá. Jisɔs anerege nekanémejɔɔ́ ɛni ake, bɔɔ́ mme bina ápyɛ uno bwɔ́ ne defɔɔ́ ápwɔ nkane bɔɔ́ Ɛsɔwɔ ápyɛ́ ɛbi bwɔ́.
Luke 22:2 in Denya 2 Né gébé ɛyigémbɔ, anɔɔ́ baá ámpyɛɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ ne ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ, ábɔ́ ákɛ́lege meti nnó áwá Jisɔs bibí, nendé, áfɔɔ́ nya bɔɔ́ melɔ.
Luke 22:31 in Denya 31 Jisɔs akú Pita aké, “Simun, Simun! Gɛ́ ngarege wɔ nnó danchɔmeló asɛ uto nnó amuá ɛnyú, mamféré matɔɔ́ nyú ne me nkane ácháge ɛsa, áférege ukwɔɔ́.
John 7:7 in Denya 7 Bɔɔ́ mme akage paá fɔ́ ɛnyú, ápaá ɛlé me, néndé me ngarege gabo ayi ɛbwɔ́ ápyɛ́ɛ gbɔ́gɔ́nɔ́.
John 8:23 in Denya 23 Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Ɛnyú détané fa mme yina, me ntané mfaánebuú, ɛnyú délú bɔɔ́ mme, me mpɔ́ fɔ́ muú mme.
John 8:44 in Denya 44 Ntɛ nyú ɛlé danchomeló, ɛnyú dékɛlege lé mampyɛ́gé unó bi ujigé ji metɔɔ́. Tɛ ula ulɔɔ́ geŋwá jií, ji alú lé muú ayi awáne bɔɔ́, ne akií fɔ genó ɛyi gélú wáwálé, néndé jimbɔɔ́ ajɔɔ́gé fɔ́ wáwálé. Áke abyɔge gebyɔ akwɔlege lé gepɔ jií, néndé gebyɔ geko gelɔ ne ji.
John 12:31 in Denya 31 Nana, gébé ɛyigé Ɛsɔwɔ apyɛɛ́ bɔɔ́ mme ákpɛ né unɔɔ́ mpa gekwɔne, gébé gekwɔne ɛyigé ábuú danchɔmeló mfwa bɔɔ́ mme,
John 13:2 in Denya 2 Ne ndɛre Jisɔs ajwɔle anyɛɛ́ menyɛɛ́ ne baá utɔɔ́ bií ne nkwale, danchomeló anyú mɛ metɔɔ́ maá utɔɔ́ Jisɔs ayi ama nnó achyɛɛ́ Jisɔs maŋkwaá. Ákuú maá utɔɔ́ yimbɔ nnó Judas Iscarot, maá Simun.
John 13:27 in Denya 27 Tɛnétɛné ayi Judas asɛle gekpɔge brɛd ɛyigémbɔ, danchɔmeló anyú ji metɔɔ́. Ne Jisɔs ajɔɔ́ ne Judas aké, “Genó ɛyigé wɔ ɔkɛlege mampyɛ, pyɛ geji wáwá.”
John 14:30 in Denya 30 Me mpɔ sé ne gejamégé gébé manjɔɔ́ mejɔɔ́ ne ɛnyú néndé mfwa bɔɔ́ mme alé chwɔ. Ji apɔ́ fɔ́ ne ɛshyɛ apwɔ me.
John 15:19 in Denya 19 Ɛnyú debɔ débɛ́ bɔɔ́ mme, mbɔ bɔɔ́ mme agboó ne ɛnyú ɛké atɛ bɔɔ́ mme. Ne ɛnyú depɔ néndé me njya ɛnyú né geluage bɔɔ́ mme, getu ɛyigémbɔ ne bɔɔ́ mme apaá ɛnyú.
John 16:11 in Denya 11 Né ɛgbɛ ɛwé mpa ayi Ɛsɔwɔ ásɔɔ́, apyɛ nyɛ bɔɔ́ mme akaá nnó alu gyɛɛ́ né gefɔɔ́ ɛyigé ásɔɔ́ mpa wa, néndé danchɔmeló mfwa bɔɔ́ mme akwe mɛ mpa.
Acts 5:3 in Denya 3 Ne Pita agií Ananiya aké, “Ulannó ɔlyaá danchɔmeló akpɛne mmu metɔɔ́ wyɛ? Nde gepyɛ́ɛ ɔbií gebagé ŋka ɛyigé ɔsɛle ne ɔchwɔ́ byɔ gebyɔ mbaá Mendoó Ukpea?
Acts 19:35 in Denya 35 Ɛwyagé muú ayi asáme depɔré melɔ, apyɛ bɔɔ́ bimbɔ ákwené mejɔɔ́ ne ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Ɛnyú bɔɔ́ Ɛfɛsɔs, yɛ́ndémuú ákaá nnó melɔ Ɛfɛsɔs ne ɛbelé gepúgé gekpɛ́kpɛ́gé Atemis ne ɛma bélé ntaá meló uka wuú, ɛnine nétané mfaánebuú nékwené mme.
Romans 12:2 in Denya 2 Ɛ́kágé dema dépyɛge unó ɛké bɔɔ́ mme. Gɔgé Ɛsɔwɔ akwɔré geŋwáge nyú, achyɛɛ́ ɛnyú matɔɔ́ ayi makɛ. Ɛbɛge mbɔ ɛnyú dékágé nyɛ genó ɛyigé Ɛsɔwɔ akɛlege nnó ɛnyú dépyɛge, ɛyigé gelɔme, ɛyigé gegɔɔ́ ji metɔɔ́ ne gekwane.
1 Corinthians 5:10 in Denya 10 Me njɔ́ge mbɔ, ntómé fɔ́ ne bɔɔ́ abi álá kágé Ɛsɔwɔ. Ɛbwɔ́ abi ábɛ́lege ubɛ́lé ne bɔɔ́ tametame. Abi ásée use, abi ánógé aló uka, ne abi ájoó ɛjo. Njɔ́gé mbɔ ɛbyɛnnó nké ɛnyú délyaá mme yina káŋká. Yɛ́mbɔ́ njɔ́ɔ fɔ́ mbɔ wɔ́.
1 Corinthians 6:11 in Denya 11 Mbɔ́ ntó ne ɛnyú abifɔ débɔ délú. Yɛ́mbɔ Ɛsɔwɔ áshwɔ́né ɛnyú né gabo ayi dépyɛ délá bɔɔ́ ukpea. Asɛ ɛnyú nnó delú cho né mbɛ ushu wuú. Apyɛmbɔ, gétúgé utɔɔ́ bi Ata Jisɔs Kras apyɛ ne utoó Mendoó Ɛsɔwɔ.
2 Corinthians 4:4 in Denya 4 Danchɔmeló muú alu ɛsɔwɔ bɔɔ́ mme, anií mɛ amɛ bɔɔ́ abi álá fyɛɛ́ metɔɔ́ ne Kras wɔ́. Ndɛre ɛlúmbɔ, ɛbwɔ́ ákágé gɛ́ fɔ́ ndɛre geŋgbɔ ɛyi getanege né abya melɔ́mélɔ́ gegɛnege. Ɛbwɔ́ ákágé fɔ́ ula abya melɔ́mélɔ́ yimbɔ ayi atome ne ŋgɔ Kras. Ji Kras alu mekpɛɛ́ Ɛsɔwɔ.
Galatians 1:4 in Denya 4 Ji, Jisɔs Kras ne achyɛɛ́ gemɛ jií, agboó gétúgé gabo se ndɛre ntɛ se Ɛsɔwɔ akɛlege nnó afere ɛsé né utó mme gabo yina.
Ephesians 2:3 in Denya 3 Wyɛmbɔ ntó ne ɛsé ako debɔ delu, dépyɛ nya lé ubobo unó bi menyammyɛ akɛlege. Dépyɛ lé unó bi menyammyɛ ne matɔɔ́ sé akɛlege. Ábyɛ́ ɛsé ako ne gepɔ gebogebo. Getú ɛyigémbɔ, Ɛsɔwɔ abɔ alu manlɛre ɛsé metɔɔ́ usɔɔ́ wuú ndɛre ji alɛrege nyɛ yɛ́ndémuú.
Ephesians 4:22 in Denya 22 Lyagé gekwenege gepɔ ɛyigé gepyɛ ɛnyú debɔ dépyɛ uboubo unó. Gekwenege gepɔ ɛyigé ɛnyú debɔ déwyaá gechɔɔ́ lé ɛnyú chɔɔ́ ndɛre gébwɔlé ɛnyú mambɛ ne metɔɔ́ mampyɛ uboubo unó.
Ephesians 5:6 in Denya 6 Dékamege muú fɔ abwɔlé ɛnyú ne mejɔɔ́ ɛwé ɛla ɛ́pɔ́ ne mekpo ne ula. Ɛlé gétúgé unó bina ne Ɛsɔwɔ asɔɔ́ nyɛ metɔɔ́ ne bɔɔ́ abi álá wuú fɔ́ ji.
Ephesians 6:12 in Denya 12 Néndé bee bina upɔ́ fɔ́ ne atɛ akwaá. Démmyɛ lé ne yɛ́ndé gefwage aló nchyɛ ɛyigé gelu né mfaá, ne uto aló nchyɛ uko. Démmyɛ ne áló nchyɛ ako abi ágbarege gefwa né malu ayi mfaá, ne abi áwyaá utó fa né mme yina ayi alú melu gemua.
Colossians 1:21 in Denya 21 Ne ɛnyú dékaá nnó, mbɛmbɛ ɛnyú ambɔɔ́ debɔ defa mbwa ne Ɛsɔwɔ, dela bɔɔ́ mawame bií gétúgé ubobo unó bi ɛnyú défɛrege ne dépyɛ.
Colossians 3:6 in Denya 6 Ɛlé gétúgé unó bina ne Ɛsɔwɔ achyɛge nyɛ ɛfwyale mbaá bɔɔ́ abi álá nogé ji.
2 Timothy 4:10 in Denya 10 Nénde Damas alyaá me afɛ né melɔ Tɛssalonika gétúgé abɔɔ́ gejeé ne unó mme. Kresɛns ntó afɛ́ melɔ Galasiya ne Titɔs afɛ́ Dalmatya.
James 1:7 in Denya 7 Muú ayi áwyaá matɔɔ́ apea, áfɛ́rege depɔ deyaádeyaá né genó ɛyigé ji apyɛ. Gɔfɔgé muú yimbɔ ɛ́kagé áféré nnó Ɛsɔwɔ achyɛge nyɛ́ ji genó fɔ́ cháchá.
James 4:4 in Denya 4 Ɛnyú delu ɛké andée abi ákwéne malɔ. Dekaá nnó mbɔgé muú aké agboó ne unó mme yina alu muú mawámé Ɛsɔwɔ wɔ́? Yɛ́ndémuú ayi abɔɔ́ gejeé manyɛɛ́ dejeé ne unó mme, alu muú mawámé Ɛsɔwɔ wáwálé.
1 Peter 1:14 in Denya 14 Wuúgé wyɛ ne Ntɛ nyú Ɛsɔwɔ, ne lyaágé ubobo unó bi ujigé ɛnyú matɔɔ́, ɛbi ɛnyú debɔ dépyɛɛ́ nya gébégé ɛnyú debɔ delu dankaá Ɛsɔwɔ.
1 Peter 4:3 in Denya 3 Ɛnyú déchɔɔ́ nya gébé dɔɔ́ mampyɛ unó bi bɔɔ́ abi álá pɔ́ bɔɔ́ Jus ápyɛɛ́. Gébé ɛyigé ɛnyú dechɔɔ́ mbɔ gékwáné. Ɛnyú debɔ́ déwyaá geboboge geŋwá, mmwɔ́lé mámpyɛ́gé ubobo unó, déjyɛɛ́ mapaá, denyuú mmɔɔ́ mapyɛne ɛnyú, dékwene ɛké manya, ne debɔ́ denógé aló uka, unó bi Ɛsɔwɔ ashyaá nnó muú apyɛgé fɔ́.
2 Peter 2:14 in Denya 14 Ɛbwɔ́ akage gɛ́ fɔ́ mendée ayi álá teé fɔ́ mechɔ ubɛle. Akɛlege fɔ́ manlyaá gabo mampyɛge. Anyua bɔɔ́ abi matɔɔ́ bwɔ́ álá bɛné né depɔré Ɛsɔwɔ wɔ́, ápyɛ gabo. Alú bɔɔ́ abi ákage ndɛre apyɛɛ́ ne abɔ genó ɛyigé ɛbwɔ́ ákɛlege. Ne ɛbwɔ́ alu bɔɔ́ abi Ɛsɔwɔ apyɛ nyɛ ɛbwɔ́ ágɛ́ ɛfwyale.
1 John 2:15 in Denya 15 Ndɛre ɛlúmbɔ, ɛkágé ɛnyú debɔ gejeé ne gépɔge mme yina, yɛ ɛbɛ lé unó mme débɔge fɔ́ gejeé ne ubi. Mbɔgé muú abɔgé gejeé ne gepɔge mme yina, ɛbyɛnnó ji abɔɔ́ fɔ́ gejeé ne Ntɛ wɔ́,
1 John 3:8 in Denya 8 Yɛ́mbɔ yɛ́ndémuú ayi apyɛ wyɛ gabo pyɛɛ́, alu muú danchɔmeló néndé danchɔmeló ne alɔɔ́ ula mampyɛ gabo. Gétú ɛyigémbɔ ne Maá Ɛsɔwɔ achwɔɔ́ fa mme nnó áchɔ utɔɔ́ danchɔmeló.
1 John 3:10 in Denya 10 Genó ɛyi gelɛrege bɔɔ́ abi alu baá Ɛsɔwɔ ne abi alu baá danchɔmeló gelú nnó, bɔɔ́ abi alá apyɛ fɔ́ genó ɛyi gelu cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ yɛ́ ɛbɛ ɛlé gejeé álá abɔɔ́ fɔ́ ne atɛ aŋmɛ, ápɔ́ fɔ́ baá Ɛsɔwɔ.
1 John 4:4 in Denya 4 Baá gejeé ba, ɛnyú delu baá Ɛsɔwɔ ne detoó dépwɔ bɔɔ́ gebyɔ bimbɔ nénde muú ayi alu ɛnyú né mmyɛ awyaá uto apwɔ muú ayi alu bɔɔ́ mme né mmyɛ.
1 John 5:4 in Denya 4 Néndé yɛ́ndémuú ayi alaá maá Ɛsɔwɔ awyaá uto bi ji ammyɛ apwɔ gabo fa mme. Ne mankame ayi ɛsé dékame nnó Jisɔs alu Maá Ɛsɔwɔ ne ɛpyɛ nnó ɛsé debɔ uto bi démmyɛ dépwɔɔ́ bɔɔ́ mme.
1 John 5:19 in Denya 19 Dékaá nnó ɛsé delu baá Ɛsɔwɔ. Bɔɔ́ mme ako abi álá akage Ɛsɔwɔ alu né amu muú nchyɛ.
Revelation 12:9 in Denya 9 Ábú gekpɛ́kpɛ́ mmyɔ yimbɔ né mfaánebuú áshulé fa mme chóncho ne makiɛ́nné jií. Mmyɔ yina ne ákuú nnó danchɔmeló, muú mawáme, ji ne alú mmyɔ ayi alɔɔ́ mɛ tɛ́tɛ́ nya mambwɔlégé bɔɔ́ fa mme.
Revelation 13:8 in Denya 8 Ne bɔɔ́ ako abi álú fa mme ánógé nyɛ menya mebo yimbɔ. Ɛbwɔ́ bina ne tɛ ula ulɔɔ́ mme álá ása fɔ́ mabɔ bwɔ́ né mmu ŋwɛ ayi asame mabɔ bɔɔ́ abi ábɔɔ́ nyɛ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́. Ŋwɛ yimbɔ ɛlé ayi Maá ɛgɔ́ŋme ayi abɔ́ awáne.
Revelation 13:14 in Denya 14 Abwɔlé bɔɔ́ abi álú fa mme né ufélekpa ɛbi ályaá ji apyɛɛ́ né mbɛ ushu menya ayi mbɛ. Agaré ɛbwɔ́ nnó ákwyɛɛ́ meló uka ayi afulé menya ayi abɔ akɛlé ji gepa ɛyi geké gewa ji yɛ́mbɔ álá gbóo wɔ́.
Revelation 16:17 in Denya 17 Ne ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛwé ɛgbeé makiɛ́nné akénéama, ɛgbɛ genó ɛyi gelú né mmu geku jií né mmu gejulé. Ɛgbɛge mbɔ nwú meko muú fɔ ndɛre atane né mmu gepúgé Ɛsɔwɔ mbaá ayi geluɔge gefwage Ɛsɔwɔ gelu. Ajɔɔ́ aké, “Nneré yɛ́ndégenó.”
Revelation 20:2 in Denya 2 Ɛkiɛ́nné ɛwémbɔ, ɛpyɛ gekwenege mmyɔ ayi ákuú ji nnó dragɔn ji ne ákuú nnó danchɔmeló ne satan ɛwɛ ji, ɛbwɛɛ́ ɛfome né mmu gepyɛɛ́ ɛyigémbɔ, ɛgbɛ meno gepyɛ ɛyigémbɔ ɛdyɛ ɛwu. Danchɔmeló álá né mmu né aŋmɛ dɛle. Apyɛ mbɔ nnó ji agɛgé sé meti ɛwé ji abwɔlége bɔɔ́ mme. Ne dɛle aŋmɛ yina akógé, abɔɔ́ manlyaá ji né maá mboó gébé.