Acts 28 in Denya

1 Ndɛre ɛsé dekwɔne melɔ ɛwe nnyi nenɔɔ́ ɛwu mme, ápyɛ ɛsé dekaá nnó akuú ɛwú Malta.

2 Bɔɔ́ bi álú né mbále nnyi ágɛ́gé ɛsé, meshwɛ apyɛ ɛbwɔ́ ne ásɛ ɛsé cháŋéné. Ɛbwɔ́ áséné mewɛ nnó ɛsé déwyagé gétúgé manaá abɔ́ akwené ne gefwene gelú.

3 Deweé ɛtiré mbɔ desɔɔ́gé deko, Pɔl anyweré mechyɛ́ deweé afyɛ́ mewɛ ne gelugé mewɛ gépyɛ gétɔ́ɔ getané né deweé ɛtiré mbɔ géchwɔ́ nɔ́ ji né ɛbwɔ génií wyɛ.

4 Bɔɔ́ melɔ ɛwé ágɛ́gé nkane gétɔ́ɔ yimbɔ genií Pɔl né ɛbwɔ, álɔ maŋmené ne atɛ áké, “Mende yina negbo nekoó ji amɛ né ɛsogeka ne gabo wuú akámé nnó ji ábɛ́ mebɛ wɔ́.”

5 Ne Pɔl anyigé ɛbwɔ wuú gétɔ́ɔ yimbɔ gétané gékwé mmu mewɛ ɛyi gelá pyɛɛ́ ji genó wɔ́.

6 Bɔɔ́ bina apɛ́le nnó Pɔl amuále nyɛ, akwe mme agbó. Ɛbwɔ́ ágɛ́gé nnó yɛ genó ɛyi gepyɛ Pɔl gepɔ́, akwɔré mejɔɔ́ meno áké, “Mende yina alu mbɔ ɛlé meló.”

7 Mfwa Publos ayi ágbare melɔ ɛwé, awya dachi ne makɔɔ́ jií alú kwɔ́kwɔ́lé ne melɔ. Ágɛ́gé ɛsé asɛ ɛsé chánchá ne debɛlé ndɔ ɛlɛɛ́ né dachi wuú.

8 Ndɛre delu ɛfɛɛ́, Pɔl awú nnó ntɛ Publos ameé gefwene ne ɛfɔgékó. Akwilé ajyɛ gɛ́ ji ne anɛre ji ɛbwɔ mmyɛ, anɛmmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ ne mende yimbɔ átoó.

9 Bɔɔ́ awúgé nnó Pɔl apyɛ mende yimbɔ atoó, bɔɔ́ mamée áchwɔ́ mbaá Pɔl ne apyɛ ɛbwɔ́ átoóge.

10 Ne bɔɔ́ bimbɔ ánogé ɛsé dɔɔ́. Áchyɛ́ ɛsé gejamégé unó ne gébégé ɛsé déwúlege, ama chyɛ́ ɛsé unó ɛbí upóge ɛsé né nekɛ ɛniné mbɔ.

11 Ne amfaá alɛɛ́ ákoógé, ɛsé dejyɛ dekpɛ ɛsogeka ɛwé ɛtané melɔ́ Aleksandra ákuú ɛ́wú nnó aló uka ufa. Ɛsogeka ɛwémbɔ ɛbɔ́ ɛlú né melu ɛwé nnyi nenɔɔ́ ɛwú mme, ɛgilé nnó genɔme gejyá.

12 Ne ɛsé dékwɔ́négé né nechyɛ né Sirakɔs ɛfɛɛ́ ne débɛlé wyɛ́ ndɔ ɛlɛɛ́.

13 Délyágé ɛfɛɛ́, dekwɔné nechyɛ ne Rɛgum, débɛlé wyɛ́ ndɔ ama. Bií újyagé mbyo atané ɛsé meso nteé nnyi ne ɛ́ké ɛ́kwɔ́nege ndɔ ɛpea, dechwɔ́ né Putoli.

14 Ɛfɛɛ́ ɛsé degɛ́ bɔɔ́ Jisɔs fɔ abi ánɛné ɛsé mmyɛ nnó débɛlé ne ɛbwɔ́ uwyaá uma. Ájɔ́gé mbɔ, ɛsé dekamé, debɛlé ne délé jyɛ né Rom.

15 Ndɛre dejyɛ́, bɔɔ́ Jisɔs abi alú né Rom awúgé nnó dechwɔ́, áchwɔ́ɔ gí ɛsé. Débané abifɔ né ntoné gesegé Apius, débané ntó abifɔ né melu ɛwé aŋkɛɛ́ ábɛ́lege mmu áchyɛge manka. Gébégé Pɔl agɛné ɛbwɔ́ afɛɛ́ Ɛsɔwɔ ne metɔɔ́ wuú ntó ɛ́kwené.

16 Ne ɛsé dékwɔ́négé né Rom, ályá Pɔl nnó ajyɛ́ bɛ́lé mbaá ayi ji akɛ́lege, áchyɛ muú bee nnó ábámé ji.

17 Ɛbɛ́légé ndɔ́ ɛ́lɛɛ́, Pɔl akuú ákpákpá bɔɔ́ Jus. Áchwɔgé aké ne ɛbwɔ́, “Áŋmɛ́ ba, nlu fá nkane muú denɔ; Ápyɛ me né Jɛrosalɛ áfyɛ né amú bɔɔ́ Rom ayi nlá mpyɛ́ mechɔ fɔ́ mebo wɔ́ ɛwé áwane me.

18 Bɔɔ́ Rom ágígé me gejamégé bɔ nkwɛ́, ágɛ́ nnó nkwé fɔ́ ɛ́bɛ́ wɔ́ nkaáwú ne ábɔ́ ákɛ́lege manlyá me njyɛ́ gétúgé nlá mpyɛ́ mechɔ fɔ mebo ɛwé áwáne me wɔ́.

19 Yɛ́mbɔ bɔɔ́ Jus áshya nnó aferege me, ɛfɛɛ́ ne njyɛɛ́ ne mpa wa nnó mfwa Rom ápá, yɛ́mbɔ ɛpɔ́fɔ́ nnó nchwɔ́ maáma bɔɔ́ ba mechɔ mmyɛ.

20 Gɛ́ ula bi nkuú ɛnyú nnó ɛsé déjwɔ́lé déjɔɔ́ mechɔ́ ɛwé. Manyií ayi áwɛlé me na ɛlé gétúgé muú yi ɛsé bɔɔ́ Isrɛli dégile.”

21 Bɔɔ́ bimbɔ áshuú ji meko áké, “Ɛsé degɛ́ yɛ bɔ ŋwɛ́ abi átané Judiya, yɛ́ meko mebomebo ayi akpane getugé jyɛ ne gabo ayi ɔpyɛ wɔ́.

22 Yɛ́mbɔ ɛsé dekɛlege manwú ɛta wyɛ́. Genó gema ɛyigé ɛsé dékaá gelu nnó yɛndé mbaá ayi bɔɔ́ ájwɔlégé, ájɔ́ge gabo gétúgé ɛchomele ɛwé wɔ ɔ́lú wyɛɛ́.”

23 Ájɔ́gé mbɔ, ákwyɛ́ bií ɛbi átúuge ne Pɔl. Bií bimbɔ úkwɔ́négé, gejamégé bɔɔ́ áchwɔ́ áchomé né gepúge Pɔl ne álɔ mangaré ɛbwɔ́ mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ né dondo kpaá tɛ nkwale. Agarege ɛbwɔ́ nkane gefwage Ɛsɔwɔ gélu. Amuame mampyɛ ɛbwɔ́ nnó ákwɔré gepɔge bwɔ́ áfyɛ matɔɔ́ ne Jisɔs nkane ájɔge né ŋwɛ Mosis ne abi bɔɔ́ ɛkpávé Ɛsɔ́wɔ.

24 Áwúgé mbɔ, abifɔ ákamé ne abifɔ ákamé fɔ́ mekomejɔɔ́ wuú wɔ́,

25 ne álɔ manyɛ mbeé ɛbwɔ́ ɛbwɔ́. Gébégé ɛbwɔ́ áchwɔ jyɛ́, Pɔl ama jɔɔ́ meko yimbɔ aké, “Mendoó Ukpea ɛ́pyɛ gechánchá genó mangaré wáwálé mbaá ukwéne antɛ nyú ndɛre Asaya muú ɛkpávé Ɛsɔ́wɔ nnó asá nnó,

26 ‘Chó garé bɔɔ́ bimbɔ nnó dewúu nyɛ lé wú ne dekágé ula, depɛlé nyɛ́ lé pɛ́le ne dégɛ́né.

27 Ɛ́lúmbɔ gétúgé bɔɔ́ bina áŋeá matɔɔ́ dɔɔ́. Ɛbwɔ́ ágbɛ́ ntó matu bwɔ́ ne áma mále amɛ. Ápyɛmbɔ nnó ɛbwɔ́ ágɛgé sé mbaá ne áwugé sé. Mbɔgé ɛbwɔ́ ákeregé meso ɛtá Ɛsɔ́wɔ, apyɛ nyɛ́ ɛbwɔ́ átoó.’”

28 Ne Pɔl anere manjɔɔ́ aké, “Ɛnyú debɔ́ mankaá nnó abya melɔ́mélɔ́ yina alɛrege nkane Ɛsɔwɔ aferege bɔɔ́ né ɛfwyale gabo. Abya melɔ́mélɔ́ yina ajyɛ nana mbaá bɔɔ́ abi álá pɔ́ bɔɔ́ Jus ne áwú nyɛ́ ji.”

29 Pɔl ajɔ́gé mbɔ, bɔɔ́ Jus álɔ mantané dafyɛ́, mbeé akwé ɛbwɔ́ ɛbwɔ́.

30 Né aŋmɛ́ ápea ayi Pɔl abɛlé né gepú ɛyigé ji achyɛge ŋka, asɛle yɛ́ndémuú ayi achwɔ́ gɛ́ ji.

31 Pɔl álú wyɛ́ ɛ́fɛɛ́ agarege bɔɔ́ nkane gefwage Ɛsɔwɔ gélú ne alɛrege bɔɔ́ depɔ ɛtiré Ata Jisɔs Kras, ajɔge depɔ gbɔ́gɔ́nɔ́ ayi álá pɔ́ ne ɛfɔ metɔɔ́ ne yɛ muú ayi achyɛ́ ji ɛfwyale apɔ́.