1 Peter 1:7 in Denya 7 Mmuameno yina, alú lé nnó afwɔre mbɔgé ɛnyú défyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ wáwálé. Gɛgé, yɛ́ gesege mabɔ ɛyigé ákuú nnó gul, genó ɛyi gekágé chɔɔ́, áfyɛɛ́ lé ji né mewɛ ne afwɔre mbɔgé alɔme. Mbɔntó ne metɔɔ́ ɛwé ɛnyú défyɛɛ́ ne Ɛsɔwɔ ɛlú melɔ́mélɔ́ ɛpwɔ gul ne abɔ mamfwɔre ɛwú. Afwɔrege metɔɔ́ ɛwé ɛnyú défyɛɛ́ ne Ɛsɔwɔ, agɛgé nnó ɛtɛne cháŋéné Ɛsɔwɔ afɛge nyɛ ɛnyú, débɛ nyɛ ne ŋgɔ ne ɛnógé né bií bi Jisɔs Kras alɛrege nyɛ mmyɛ.
Other Translations King James Version (KJV) That the trial of your faith, being much more precious than of gold that perisheth, though it be tried with fire, might be found unto praise and honour and glory at the appearing of Jesus Christ:
American Standard Version (ASV) that the proof of your faith, `being' more precious than gold that perisheth though it is proved by fire, may be found unto praise and glory and honor at the revelation of Jesus Christ:
Bible in Basic English (BBE) So that the true metal of your faith, being of much greater value than gold (which, though it comes to an end, is tested by fire), may come to light in praise and glory and honour, at the revelation of Jesus Christ:
Darby English Bible (DBY) that the proving of your faith, much more precious than of gold which perishes, though it be proved by fire, be found to praise and glory and honour in [the] revelation of Jesus Christ:
World English Bible (WEB) that the proof of your faith, which is more precious than gold that perishes even though it is tested by fire, may be found to result in praise, glory, and honor at the revelation of Jesus Christ--
Young's Literal Translation (YLT) that the proof of your faith -- much more precious than of gold that is perishing, and through fire being approved -- may be found to praise, and honour, and glory, in the revelation of Jesus Christ,
Cross Reference Matthew 19:28 in Denya 28 Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Ngarege ɛnyú wáwálé nnó, ɛnyú abi dékwɔle me dejwɔlege nyɛ́ ntó ndɛre afwa mampáné depɔ né matoó áfyáneápeá ayi bɔɔ́ Isrɛli gébégé Maá Ntɛ Mekwaá ajwɔlégé né geluɔ mamgbare gefwa jií né mme mekɛ.
Matthew 25:21 in Denya 21 Ntɛ wuú ashuú ji meko aké, ‘Ɔpyɛ dɔɔ́, ɔlu maá defwɛ́ melɔ́mélɔ́, muú akage nɛre metɔɔ́ ne wɔ. Tɛ ndɛre ɔlɛré nnó ɔkage gbáre ɛkɛ́kɛ́ ŋka chánchá, mbelege nyɛ wɔ né melu ɛwé ɔgbárege gejamégé ŋka. Chwɔ́ kpɛ mmu denyɛ́ ɛpaá wa ne metɔɔ́ megɔmegɔ!’
Matthew 25:23 in Denya 23 Ntɛ bwɔ́ ashuú ji meko aké, ‘Ɔpyɛ dɔɔ́ ɔlu maá defwɛ melɔ́mélɔ́, muú akage nɛré metɔɔ́ ne wɔ. Tɛ mbaá ɔlɛré nnó ɔkage gbáre ɛkɛ́kɛ́ ŋka chánchá, mbelege nyɛ wɔ né melu ɛwé ɔgbárege gejamégé ŋka. Chwɔ́ kpɛ mmu denyɛ́ ɛpaá wa ne metɔɔ́ megɔmegɔ!’
Luke 12:20 in Denya 20 Ndɛre áfɛ́régé mbɔ, Ɛsɔwɔ akuú mende yimbɔ ake, ‘Wɔ geŋkekenegé muú ásɛ́le geŋwá jyɛ́ ne utuú bína ne unó byɛ́ ɛbí ɔbelé, ulá nyɛ́ ɛbi wa?’”
Luke 12:33 in Denya 33 Kpóge unó bi déwya uko, déchyɛ ŋka yimbɔ mbaá ubyá bɔɔ́. Kɛlege úba ɛbi ulá chɔ́gé, ɛwéna ɛlɛré nnó debéle gefwa genyú né mfaánebuú mbaá yi genó gélá kaáge ta. Yɛ́ menjó álá kaágé jó, yɛ ukyɛ úla kaágé nyɛ́.
John 5:44 in Denya 44 Ɛnyú dékɛ́lege nnó atɛ bɔɔ́ ne áfɛge ɛnyú dékɛ́lege fɔ́ nnó muú yi ji mbií ne alú Ɛsɔwɔ, afɛɛ́ ɛnyú. Ɛpyɛmbɔ nnó ne ɛnyú défyɛɛ́ matɔɔ́ ne me.
John 12:26 in Denya 26 Mbɔgé muú akɛlege mampyɛge utɔɔ́ ba, abɔ́ mankwɔle me. Ne yɛ́ndé mbaá ayi me mbɛɛ, muú utɔɔ́ wa ntó abɛɛ́ wyɛɛ́ ne me. Ne yɛ́ndémuú ayi apógé me mampyɛ utɔɔ́ ba, Ntɛ wa anoge nyɛ ji.
Acts 8:20 in Denya 20 Ne Pita ajɔɔ́ ne ji aké, “Ɛchyɛ wɔ ɔnó ne ŋka jyɛ. Ɔféré nnó muú akage na ɛchyɛ Ɛsɔwɔ ne ŋká?
Romans 2:7 in Denya 7 Né mbaá bɔɔ́ abi ákogé metɔɔ́ ápyɛɛ́ wyɛ galɔ́gálɔ́ ne bɔɔ́, ákɛlegé nnó Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ ɛbwɔ́ ŋgɔ, ɛnógé ne geŋwá ɛyigé álá gboó, Ɛsɔwɔ apyɛ nyɛ ɛbwɔ́ abɔ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́.
Romans 2:29 in Denya 29 Muú ayi alú muú Jus wáwálé alú ɛlé muú ayi asɔɔ́ ji nsɔ ayi metɔɔ́, mmyɛ ɛké Mendoó Ɛsɔwɔ ɛpyɛɛ́ nnó ji akwɔre metɔɔ́ wuú abɛ cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ. Ɛlé Mendoó Ɛsɔwɔ ne ɛpyɛɛ́ utɔɔ́ bina ɛpɔ́fɔ́ mabɛ ayi asame mme. Yɛ́ndémuú ayi akwɔré né gefɔɔ́ ɛyina, alu muú ayi Ɛsɔwɔ ne afɛgé ji, ɛpɔ́fɔ́ wyɛ lé akwaá.
Romans 5:3 in Denya 3 Genó ɛyigé fɔ ntó ɛyigé ɛsé déwyaá metɔɔ́ megɔmegɔ wyɛɛ́ gelu nnó, dégɛne ɛfwyale yɛ́mbɔ dékaá nnó ɛfwyale ɛwémbɔ ɛpyɛɛ́ ɛlé nnó ɛsé dékógé metɔɔ́.
1 Corinthians 3:13 in Denya 13 Ne bií uma ɛbi Jisɔs apane nyɛ mpa bɔɔ́, yɛ́ndé gefɔgé utɔɔ́ ɛbi muú apyɛ́ɛ ugɛ́nege nyɛ gbɔ́gɔ́nɔ́. Néndé né bií bimbɔ, Ɛsɔwɔ asɛlé nyɛ mewɛ, afwɔré utɔɔ́ ɛbi yɛ́ndémuú apyɛ, mangɛ́ nnó úlú ulɔ́úlɔ́ wa uboubo.
1 Corinthians 4:5 in Denya 5 Gétú ɛyigémbɔ, déwegé fɔ mmyɛ deshúlégé muú ndo nnó ápyɛ́ fɔ́ utɔɔ́ ɛbi Ɛsɔwɔ achyɛ ɛbwɔ́ cháŋéné, néndé gébé gélú daŋkwáne mampa depɔ́ ɛtiré na. Gíge bií bi Ata akérege meso fa mme, achwɔgé apyɛ nyɛ yɛ́ndégenó ɛyigé akwaá ápyɛɛ́ bíbí gégɛné gbɔ́gɔ́nɔ́, apyɛ bɔɔ́ ákaá ufɛ́ré ɛbi úlú atɛ bɔɔ́ né matɔɔ́. Bií bimbɔ ɛlé Ɛsɔwɔ ne afɛge nyɛ yɛ́ndémuú ndɛre apyɛ utɔɔ́ bií.
2 Thessalonians 1:7 in Denya 7 Ji apyɛ nyɛ mmyɛ ɛkwene ɛnyú abi bɔɔ́ áchyɛge mbɔ ɛnyú ɛfwyale ne apyɛ ntó mmyɛ ɛkwene ɛsé. Ji apyɛ nyɛ unó bina gébégé Ata Jisɔs atanege mfaánebuú achwɔge ne ukpɛkpɛ makiɛ́nné jií né mmu manɔme mewɛ ɛwé ɛlúle,
James 1:3 in Denya 3 Tɛ́ge nnó depɔ ɛtíré détómege mbɔ ɛnyú délúlé mamfwɔré mbɔgé ɛnyú défyɛ́ matɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ wáwálé. Depyɛɛ́ nnó ɛnyú débɔ́ ɛshyɛ mangbárégé matɔɔ́.
James 1:12 in Denya 12 Muú ayi ágbárege metɔɔ́ wuú gébégé depɔ détómégé ji abɔɔ́ méjé, néndé gébégé atɛnégé ne ɛshyɛ apwɔgé depɔ ɛtiré mbɔ, Ɛsɔwɔ achyɛge nyɛ ji nsá ayi ji anyɛ́meno manchyɛɛ́ bɔɔ́ abi ágboó ne ji. Nsá yimbɔ ɛ́lé geŋwá ɛyi gélágé byɛ́.
James 5:2 in Denya 2 Gejamege unó bi ɛnyú déwyáa né mmu upú uchɔɔ, ne ugbáge únyɛɛ́ mandeé nyú.
1 Peter 1:5 in Denya 5 Ɛnyú défyɛɛ́ wyɛ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ, getu ɛyigémbɔ ne ji ábáme ɛnyú né utó bií kpaá tɛ ji achyɛge nyɛ ɛnyú yɛndégenó ɛyigé ji ákwyɛɛ́ mɛ ábele agile nnó achyɛge bɔɔ́ bií abi ji áfere ɛbwɔ́ né ɛfwyale gabo né bií bi kwyakwya.
1 Peter 2:4 in Denya 4 Chwɔgé mbaá Ata, ji alú ɛké ntaá ɛniné nelu nebɛ. Ákwaá abɔ́ áshya ji nnó alɔme fɔ́, yɛ́mbɔ Ɛsɔwɔ ajya ji néndé, agɛ nnó ji alu melɔ́mélɔ́.
1 Peter 2:7 in Denya 7 Ne ɛnyú abi défyɛɛ́ metɔɔ́ ne ji, ntaá ɛniné na nélu nelɔ́nélɔ́ ɛta nyú yɛ́mbɔ né mbaá bɔɔ́ abi álá áfyɛɛ́ fɔ́ metɔɔ́ ne ji wɔ́, alu ɛta bwɔ́ ɛké, “Ntaá ɛníné ántɛné upú áshyaá nnó nelɔ́mé, wyɛ lé néní ne nelaá ntaá ɛníné ne gbare ɛkwɔ gepú.”
1 Peter 4:12 in Denya 12 Aŋmɛ ba, abi gejeé, débɛgé fɔ́ ne dembyɔ gétúgé ɛfwyale mesɔ́mesɔ́ ɛwé ɛnyú dégɛné. Ɛwú ɛchwɔɔ́ mbɔ lé nnó ɛfwɔre matɔɔ́ ɛnyú. Défɛrégé fɔ́ nnó lé genó ɛyi gela gebɔɔ́ fɔ́ mampyɛ wɔ́.
2 Peter 1:1 in Denya 1 Me Simun Pita, maá defwɛ Jisɔs Kras ne nsame ŋwɛ yina. Me nlu ntó ŋgbá wuú. Nsame ŋwɛ yina ɛta bɔɔ́ abi ágɛne meti áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ wyɛ ndɛre ɛsé. Ɛ́lé gétúgé Ɛsɔwɔ ne Mempoó ɛsé Jisɔs Kras apyɛɛ́ genó ɛyi gelú cho ne ɛnyú ntó dégɛne meti défyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ. Ne genó ɛyi gelú né mmu metɔɔ́ ɛwéna ɛwé ɛsé ako défyɛɛ́ ne Ɛsɔwɔ gelɔɔ́ kpaá gepwɔ amu.
2 Peter 1:4 in Denya 4 Ɛlé né meti ɛwéna ne Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ ɛsé unó ulɔ́úlɔ́ ɛbi upwɔɔ́ amu ɛbi ji ányɛ́meno nnó achyɛge, apyɛ ɛsé debo délyaá mmwɔ́lé unó mme ɛbi uchɔɔ́ gepɔge bɔɔ́, debɔ ntó gefɔgé gepɔ ɛyigé ji awyaá nkane Ɛsɔwɔ.
2 Peter 3:10 in Denya 10 Ne bií bi Ata achwɔɔ́, uchwɔɔ́ nyɛ mbelepo ɛke menjo. Mfaánebuú alome nyɛ ne ɛshyɛ, anomese. Ne mewɛ ɛsɔɔ́ nyɛ yɛ́ndégenó ɛyigé gelú né mfaánebuú. Mme ne yɛ́ndégenó ɛyi gelú wyɛ gesɔge nyɛ.
Jude 1:24 in Denya 24 Matame mabɛ ne Ɛsɔwɔ muú akage poó ɛnyú nnó ɛ́kágé dékwe né gabo. Ji ákage pyɛ ɛnyú détɛne cho né mbɛ ushu wuú. Deké degɛne gekpɛkpɛ ɛ́nógé wuú matɔɔ́ agɔɔ́ ɛnyú mmu.
Revelation 1:7 in Denya 7 Gɛ́ge, ji achwɔ́ɔ nyɛ né mmu gekógé mfaánebuú ne yɛ́ndémuú agɛne nyɛ ji. Yɛ́ ɛ́bɛ́lé bɔɔ́ abi ájomé ji áwané. Ne bɔɔ́ mme meko álili nyɛ gétúgé ɛfwyale ɛwé ji achyɛge nyɛ ɛbwɔ́ ɛ́bɛ́ mbɔ. Amɛn.
Revelation 2:10 in Denya 10 Ngarége ɛnyú nnó défɔ́gé fɔ́ ɛfwyale ɛwé ɛnyú déchwɔɔ́ dégɛ, danchɔmeló apyɛɛ́ nyɛ áfyɛ ɛnyú abifɔ né denɔ, nnó ammua agɛ ufɔɔ́ bɔɔ́ abi ɛnyú delú ne degɛne nyɛ ɛfwyale né ndɔ ɛfya. Fyɛge wyɛ matɔɔ́ ne me yɛ́ ɛbɛ́ ɛlé negbo ne ɛnyú degbóo. Ne me nchyɛge nyɛ ɛnyú nsa ayi alu geŋwá ɛyi gélágé byɛ́.
Revelation 3:10 in Denya 10 Ɛnyú dékwɔlege wyɛ unó bi ngaré ɛnyú nnó dékoge metɔɔ́ gétú ɛyigémbɔ, mento mpyɛ nyɛ nnó ɛnyú dékpɛgé fɔ́ ne ɛfwyale ɛwé ɛchwɔɔ́ nyɛ né mme meko. Ɛfwyale ɛwémbɔ ɛlú ɛlé mamua bɔɔ́ mme meko.
Revelation 3:18 in Denya 18 Ndɛre ɛlúmbɔ me nchyɛge ɛnyú majyɛɛ́ nnó déchwɔɔ́ déna gul ɛta wa ayi ásɔɔ́ né mewɛ, álá ápɔ́ ne deba, nnó apyɛ ɛnyú débɛ ne gefwa. Ne naáge ntó mandeé pópó nnó dékwere gejɔgéné nyú ɛyi gegboó mmyɛ. Naáge ntó uka ɛbi défyɛɛ́ ne amɛ nnó dégɛne mbaá.
Revelation 18:16 in Denya 16 ájɔ́gé áké, “Ɛbɔ nnó, ɛbɔ́ nnó ne Babilɔn melɔ kpaá. Babilɔn alú nyá ɛké mendée ayi abɔ afyɛɛ́ mashyɛɛ́ ndeé, mandeé magɛle, ne mandeé gefwa. Akwyɛɛ́ menyammyɛ wuú ne unó desɔ ɛbi akwyɛ ne gul, mataá malɔ́málɔ́ ne unó bi ujame ŋka dɔɔ́ ákuú nnó pɛls.