Cross Reference Matthew 3:8 in Cubeo 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe.
Matthew 5:19 in Cubeo 19 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ caiye diede. ’Ʉbenina yávabecʉbe Jʉ̃menijicʉ. Ácʉ põecʉ apejĩe ʉ̃i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe jaboteimʉ ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ põecʉ caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyʉ́ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Matthew 16:24 in Cubeo 24 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
Matthew 28:20 in Cubeo 20 Buejarã náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ caiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. Aru yʉ́vacari cʉcʉyʉmu mʉjaque cainʉmʉa, pʉ ijãravʉ bʉojaiyeta, arejame ñʉjare Jesús. Quénoramu.
Luke 1:6 in Cubeo 6 Ina pʉcarã meara marejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru d̶arejaimad̶a iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
Luke 3:9 in Cubeo 9 Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi, arejamed̶a Juan Bautista.
John 6:25 in Cubeo 25 Dibʉre jataivʉ bácavʉ Jesúre earĩ, jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiye bajure idʉvei jatacʉrʉ̃ mʉ? arejaima.
John 14:30 in Cubeo 30 Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉ, ñai abujuvai jabocʉ, daibi. Que baru ʉrarõ baju mʉjare coyʉbequijivʉ yʉ. Ʉ̃ yʉre ʉ̃i d̶aicõjeiye parʉé cʉvabecʉreca nʉcʉyʉmu yʉ.
John 17:14 in Cubeo 14 Iye mi coyʉicõjevarede yʉre, náre coyʉivʉ yʉ. Na yʉ́pe dápiaivʉbu cari. Yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na. Que baru náre ʉbema ijãravʉcavʉ.
Acts 24:16 in Cubeo 16 Que baru yʉ́vacari cainʉmʉa d̶aiyʉvʉ yʉ, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre.
Acts 24:25 in Cubeo 25 Que teni Pablo náre coyʉrejamed̶a põevare ne mearo d̶aiye jaʉéde apevʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, aru põevare ne cʉrĩ majié jaʉéde ne baju coapa, aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede põevare ne ãmeina teiye boje máre. Aru iye coyʉiyede jápiayʉ, Félix cuecumari arejamed̶a Pablore: —Quénoramu caride. Nʉjacʉ mʉ. Apejãravʉ órejaquijivʉ mʉre cojedeca, arejamed̶a Pablore.
Romans 6:4 in Cubeo 4 Maje jã́d̶ovaiyede Jʉ̃menijicʉre ocoque, yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ maja, yópe jarʉvaimara mácavʉpe Jesucristoque põe jarʉvainoi, mamabaju cʉvarãjivʉ ʉ̃́que. Yópe vaidéjaquemavʉ Jesucristore. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉé pʉeno mearoque nacovarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre cojedeca, maje ména cʉrãjiyepe ayʉ caride Jesucristoque cũinávʉpe.
Romans 6:12 in Cubeo 12 Ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemejara mʉje bajure. D̶aicõjeivʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure, coatenajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Romans 6:19 in Cubeo 19 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe mʉje majiépe, mʉje jápiarãjiyepe ayʉ ji bueiyede. Jipocare mʉja yebacavʉpe barejaquémavʉ, d̶arãjivʉ ãmenore. Ãmeina d̶aivʉ barejaquémavʉ mʉja. Aru jʉ abeni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶aivʉ ãmenejaquemavʉ mʉja ʉ̃i ʉrõpe. Nopedeca caride yebacavʉpe tejarã mʉja, d̶arãjivʉ mearore. Mʉjare Jʉ̃menijicʉi coavaiye boje ãmeina d̶aiyede jarʉvarĩ, cainʉmʉa d̶are nʉjara pʉeno mearore.
Romans 8:13 in Cubeo 13 Mʉja d̶aivʉ baru yópe maje baju ʉrõpe mʉje majiéque, jãve coatede d̶aimaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ caride. Aru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare cainʉmʉa. Ʉbenita mʉja dajocaivʉ baru mʉje ãmeina teiyede caride, aru mʉja d̶aicõjemevʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure, ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyeque jãve me cʉrivʉbu cãrijimena Jʉ̃menijicʉque.
Romans 12:2 in Cubeo 2 D̶abejarã mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶are nʉiyepe. Quénora Jʉ̃menijicʉre oatʉvaicõjejara mʉja, cʉvarãjivʉ mamaũmene aru mʉje dápiaino mamarore máre mʉja coapa. Que teni mʉja bʉojarãjaramu majidivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõre mʉje d̶arãjiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ mearomu, torojʉre d̶aino, aru ye jaʉbenomu.
Romans 13:12 in Cubeo 12 Maje cʉede ijãravʉi yópe ñamipe painomu. Ʉbenita joabevʉ miad̶áe tʉiyepe paino maquinó, Jesúi copaidaquiyede yore. Que baru dajocaiye jaʉvʉ majare caiye iye ãmeina teiyede, põeva ne d̶are nʉiyede ñami, apevʉ ne jã́ri bʉojabede náre. Quénora d̶aiye jaʉvʉ majare caiye iye me teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põeva ne d̶are nʉiyede jãravʉ, apevʉ ne jã́iyede náre. Que baru yópe churara boaicarovede ĩni, ʉ̃i meateiyepe boacʉ́yʉ ʉ̃i mauvare, nopedeca Jʉ̃menijicʉi majiéque meateiye jaʉvʉ majare, d̶abeburĩ ãmenore.
1 Corinthians 6:9 in Cubeo 9 Jãve põeva cõmajivʉ ne ãmed̶aiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajarama. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ina põeva ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ina pẽpeimarare mearore jívʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, ina ʉ̃mʉva nomivape d̶aivʉ aru ina ʉ̃mʉva máre d̶aivʉ apevʉ ʉ̃mʉvaque yópe ne d̶ájʉroepe nomivaque, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama.
2 Corinthians 1:12 in Cubeo 12 Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare borocʉrivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. “D̶ad̶avʉ̃ maja yópe d̶aiye jaʉrõre majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, ñʉje arĩ dápiaiyeque torojʉrivʉbu ñʉja. Coreóvaivʉbu ñʉja cainʉmʉa d̶arĩ cõmajivʉre jʉjovabevʉva aru ãmeno cʉbevʉva máre põeva Jesúre jʉ abevʉque aru pʉeno baju mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabevʉ ñʉja ñʉje majiéque. Quénora Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arĩ majide d̶aibi ñʉjare bojecʉbeda ʉ̃i parʉé majiéque.
2 Corinthians 7:1 in Cubeo 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re.
Galatians 1:4 in Cubeo 4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni ʉ̃i bajuma yaidéjaquemavʉ, maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ ijãravʉcavʉpe.
Galatians 5:24 in Cubeo 24 Jesucristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, dajocaivʉbu maje ãmeina teiye báquede aru jãve d̶abevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
Ephesians 1:4 in Cubeo 4 Javede Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, beorejaquemavʉ majare ʉ̃i põeva márajivʉva, maje cʉrãjiye boje Cristoque cũinávʉpe. Majare beorejaquemavʉ, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno meara baju aru ye ãmeno cʉbevʉ ʉ̃i jã́inore.
Ephesians 2:2 in Cubeo 2 Dinʉmʉ mácarõre maja cʉrivʉ barejaquémavʉ ãmeina d̶aivʉ yópe ijãravʉcavʉ ne cʉepe ãmeina d̶aivʉ. Maja jʉ aivʉ barejaquémavʉ ñai ãmecʉ, abujuvai jabocʉre. Ʉ̃́recabe bʉoyʉ ina põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre.
Ephesians 4:22 in Cubeo 22 Que d̶aivʉ baru, dajocajarã aipe ãrojae máquede mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. D̶are nʉivʉ barejaquémavʉ ãmenore mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. No boje, jʉjovaimaratamu mʉja. Que baru pʉeno ãmenore d̶aivʉ baru aru dajocabevʉ baru mʉje javeque d̶aiye báquede, bíjarãjaramu mʉja coateivʉpe Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Colossians 1:22 in Cubeo 22 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arĩ yóvare d̶aibi mʉjare ʉ̃́que. Nópe d̶arejaquemavʉ mamacʉi yaiye báquede ʉ̃i baju. Nópe d̶acarejaquemavʉ mʉjare, d̶acʉyʉ meara yópe ʉ̃i ʉrõpe, ye ãmeno cʉbequino mʉjare, aru põeva ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabenajino mʉje borore, ʉ̃i ecovaquiyede mʉjare ʉ̃i yebai.
Colossians 3:5 in Cubeo 5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape.
1 Thessalonians 4:7 in Cubeo 7 Jʉ̃menijicʉ cutuibi majare ʉ̃ jina márajivʉva. Que baru bʉojabevʉ maja cʉrivʉ ãmeũmeque. Quénora maje meara mae jaʉvʉ majare, maje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃ jina mae boje.
1 Thessalonians 4:9 in Cubeo 9 Iye mʉje ʉede mʉje bajumia toivabenajivʉbu ñʉja. Mʉja me ʉrivʉbu mʉje bajumia. Que baru diede toivaiye jaʉbevʉ ñʉjare. Javede Jʉ̃menijicʉvacari majicaibi mʉjare, Jesúre jʉ aipõevare, jaʉrõre mʉje bajumia ʉede.
1 Timothy 4:12 in Cubeo 12 Põevare pued̶abede d̶abejacʉ mi bojʉé boje. Quénora yávajacʉ me. Mearo d̶ajacʉ máre. Aru ʉjacʉ apevʉre. Jʉ ajacʉ Jesúre máre. Aru ãmeno d̶abejacʉ. Que teni põevare pued̶are d̶ajacʉ mʉre, mi jã́d̶ovaiye boje náre aipe d̶aiye jaʉrõre caivʉ Jesúre jʉ aipõevare.
1 Timothy 6:17 in Cubeo 17 Aru ina cʉve cʉvarivʉ ijãravʉquede yópe arĩ, coyʉjacʉ náre: “Dápiabejarã mʉja mearape apevʉ pʉeno”, ajacʉ náre. Aru, “Ñʉje cʉve cʉvae boje, napini coreivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabejarãri na. Que baru ijãravʉque cʉve cũiquíyebu. Aru ñame bʉojabebi majicʉ aipino joe cʉquiyede diede. Quénora náre napini coreicõjejacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe jíyʉ majare ʉrarõ baju caiyede, maje torojʉrãjiyepe ayʉ.
2 Timothy 3:12 in Cubeo 12 Jãve caivʉ ina meara maiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe ñájinajarama na.
2 Timothy 4:10 in Cubeo 10 Ãñʉ Demas dajocame yʉre ʉ̃i ʉe boje ijãravʉquede aru nʉamed̶a Tesalónica ãmicʉriĩmaroi. Crescente nʉamed̶a Galacia ãmicʉrijoborõi. Aru Tito máre nʉamed̶a Dalmacia ãmicʉrijoborõi.
Titus 3:3 in Cubeo 3 Javede maja máre ãrʉmevʉ dápiabevʉ barejávʉ̃. Aru jʉ abevʉ barejávʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Pʉeno ãmeno nʉivʉ barejávʉ̃, ina bueivʉ yávaiyede jãve ãmene ne jʉjovaiye boje majare. Bʉojabedejavʉ̃ dajocaivʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, cojʉquiyepe majare. Dápiare cuivʉ barejávʉ̃ ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa. Aru jorojĩvʉ barejávʉ̃. Apevʉ ʉbedejaima majare. Aru majavacari ʉbedejavʉ̃ majevʉre máre.
Hebrews 8:11 in Cubeo 11 Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva me majinajarama yʉre ne jabocʉva. Ina parʉbevʉ aru ina parʉrivʉ máre majinajarama yʉre ne jabocʉva. Que baru ñamene bueiye ye jaʉbequiyebu ʉ̃i ĩmarocavʉre aru ʉ̃ jinare máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ yʉre ne jabocʉva. Põecʉ cʉbecʉbe yʉre coreóvabecʉyʉ cãreja.
James 4:8 in Cubeo 8 Pʉeno baju coreóvaiyʉjarã Jʉ̃menijicʉre. Aru que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re. Mʉja, ãmeina teivʉ, dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Mʉja, pʉcaũmea cʉrivʉ, oatʉvajarã mʉje dápiaiyede, mʉje ʉede cũinárora Jʉ̃menijicʉre aru ijãravʉquede máre.
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1 Peter 2:11 in Cubeo 11 Mʉja, ji ʉmara, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Mʉja ijãravʉcavʉpe paivʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ barãjáramu mʉja. Mʉja cʉrivʉbu ijãravʉi obebejĩena. Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje ũmeque. Que baru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe. D̶aicõjemejara mʉja mʉje dápiaino ãmenore mʉje bajure.
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
2 Peter 1:4 in Cubeo 4 Ijãravʉcavʉ ãmena ãmeina dápiad̶ama aru ãmed̶ad̶ama ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni bíjare nʉñama na. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju me dápiaibi aru me d̶aibi máre. Que teni cʉbi me cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i ʉrarõ mearo aino mácarõque, bíjabede d̶aibi mʉjare, yópe ne bʉoimarare dupini nʉre d̶aiyepe, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe. Que baru mʉja meara, me dápiaivʉ, me d̶aivʉ máre bʉojarãjivʉbu.
2 Peter 2:9 in Cubeo 9 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majibi mead̶ayʉ ina ʉ̃́re jʉ arĩ mearo d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, jʉjovaivʉre jarʉvarĩ. Aru ʉ̃ majibi coreyʉ ina ʉ̃́re jʉ abeni ãmeno d̶aivʉre, ñájinajivʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita.
2 Peter 2:20 in Cubeo 20 Ina põeva jarʉvaivʉ bácavʉ ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyede, ne coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre, oatʉvaivʉ baru ne ũmene, ãmeina tenajivʉ cojedeca, bʉojarãjarama na ãmena ne mamarʉmʉre ãmeno d̶aino mácarõ pʉeno.
2 Peter 3:11 in Cubeo 11 Que teni caiye bíjarĩ cũiquíyebu. Que baru me cʉjarã mʉja meara teni Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃́re memecaivʉ.
1 John 2:6 in Cubeo 6 Aru ácʉ põecʉ “Yʉ yóvaivʉ Jʉ̃menijicʉre cũinávʉpe” ʉ̃i aru, ʉ̃́re cʉe jaʉvʉ yópe Jesucristovacari ʉ̃i cʉe báquepedeca.
1 John 2:15 in Cubeo 15 Ʉbejarã mʉja iyede, ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ʉede. Aru ʉbejarã yo ijãravʉcarõ cũiquínore máre. Ñai ʉcʉ baru ijãravʉre aru ijãravʉquede máre, ñai bʉojabebi ʉcʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 John 2:27 in Cubeo 27 Ʉbenita mʉjacapũravʉ javede jacopʉquemavʉ ñai Espíritu Santore, cʉcʉre mʉjaque, Jesucristo ʉ̃i daroimʉ mácʉre mʉjare. Aru ñai Espíritu Santo bueibi mʉjare caiyede. Aru ʉ̃i bueiye mʉjare jãvetamu. Borocʉbetamu die. Que baru apecʉ jaʉbebi mʉjare majicacʉyʉ iye yávaiyede jãvene. Que baru yóvajarã mʉja Jesucristore cũinávʉpe cainʉmʉa, cũinátʉrʉ mʉje ũmei.
1 John 5:19 in Cubeo 19 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi márare. Ʉbenita caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ cʉma abujuvai jabocʉi d̶aicõjeimara.
Jude 1:18 in Cubeo 18 Coyʉivʉ barejaquémavʉ mʉjare, yópe arĩ: “Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na.
Revelation 14:12 in Cubeo 12 Que baru Jʉ̃menijicʉi põeva, ina jʉ aivʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede aru jʉ aivʉ Jesúre máre dajocabevʉva ne jʉ aiyede ʉ̃́re cainʉmʉa, nácapũravʉre jãve ne napiye jaʉquiyebu ʉre ne ñájiyede.