Romans 3 in Cubeo

1 Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Caivʉ majidivʉbu ina judíovare Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. ¿Mi dápiaru, ina judíova meari apevʉ pʉeno aru ne cajede buraicõjeiye cad̶atebedi náre?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “Jʉ̃́jʉ. Yópe ayʉbuicʉ yʉ. Põecʉ judíovacacʉ baru, pare meavʉ ʉ̃́re. Aru cajede buraicõjeiye pare cad̶ateivʉ judíovare, ne nópe jã́d̶ovaiye boje Jʉ̃menijicʉ jinare. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ jídejaquemavʉ judíovare ʉ̃i yávaiyede, maje jʉ arĩ, aru bueni apevʉre, mead̶arĩ corenajiyepe ayʉ diede”. Que ajebu yʉ.

3 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Apevʉ judíova jʉ abema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. ¿Ne jʉ abe boje, d̶abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ nópe ʉ̃i aiye báquepedeca?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ põeva ne borocʉru, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cainʉmʉa borocʉbecʉbe ʉ̃”. Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Mi ñájine d̶aiyede yʉre ji jʉ abe boje mʉre, apevʉ jã́ivʉ aipe d̶arĩ ñájine d̶ayʉre yʉre, pued̶arĩ mʉre arãjarama na mi borore: “D̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majare. Borocʉcʉ ãmemi ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.

5 ¿Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Maja judíova maje d̶abede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe majare, jã́d̶ovaivʉbu Jʉ̃menijicʉcapũravʉre pʉeno meacʉ bajure ʉ̃i jãve d̶aiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa, mearo d̶ayʉre põeva ne mearo d̶abede”, aipe aji yʉ? ¿Aji yópe apevʉ põeva ne aiyepe, “Jʉ̃menijicʉcapũravʉ jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉ baru majare, judíovare, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, ãmenore d̶ayʉ bájebu ʉ̃”?

6 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jãve maru no, Jʉ̃menijicʉ ye ñájine d̶arĩ bʉojabejebu ijãravʉcacʉre cũinácʉra yópe ʉ̃i ãmeina teiyepedeca.

7 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i jínoque mearore pẽpeimarare ʉ̃i coreóvare d̶aru põevare ʉrarõ baju Jʉ̃menijicʉ meacʉre caivʉ pʉeno, jãve Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i que d̶aiye boje.

8 Que baru maje ãmeina d̶aiyede maje coreóvare d̶aru Jʉ̃menijicʉre pʉeno meacʉ bajure, apevʉ põeva yópe ad̶ama: “Ãmeina d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ majare meacʉ bajure caivʉ pʉeno”, ad̶ama na. Apevʉ põeva boro coyʉrĩ ad̶arĩduyama yʉre, ji nópe aiye boje. Que aivʉ, borocʉma yʉre. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina borocʉrivʉre yópe náre ñájine d̶aiye jaʉépe, ne que aiye báque boje.

9 ¿Mearama maja judíova apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jã́inore? ¡Que ãmevʉ! Jave jã́ri coreóvaivʉbu judíovare aru judíova ãmevʉre máre, caivʉ cũinátʉrʉ ãmeina teivʉre. Caivʉ ijãravʉcavʉ maje ãmeina d̶aiyʉe boje cõjeimarape cʉrivʉbu.

10 Yópe arĩ javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Põecʉ cʉbebi meacʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ye cũinácʉ páyʉ cʉbebi.

11 Caivʉ põeva coreóvabenama mearore. Aru caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ jina máre teiyʉbenama.

12 Caivʉ põeva dajocad̶ama Jʉ̃menijicʉre, ãrʉmeted̶ama ʉ̃́re. Mamated̶ama caivʉ cũinátʉrʉ. Ye cõmaje ãroje jã́meni apevʉre cad̶atebenama náre. Ñame d̶abenama mearore. Ye cũinácʉ páyʉ cʉbebi.

13 Ne jijecamu yópe põetõcu voitõcupebu. Que baru ne yávaiyeque jorojĩne d̶ad̶ama Jʉ̃menijicʉre. Borocʉrivʉ yávad̶ama apevʉre, jʉjovarãjivʉ. Ne yávaiye yópe ãd̶ai jĩmape paiyebu. Que baru ne yávaiyeque ãmetede d̶ad̶ama apevʉre.

14 Ãmeina d̶arĩ yávad̶ama apevʉre, ijivʉ ne yávaiye.

15 Que baru cãrijiñama boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ põevare.

16 Ã́ri ne nʉinoi ñájine d̶ad̶ama põevare, aru mamatede d̶ad̶ama, aru chĩore d̶ad̶ama náre.

17 Torojʉre d̶abeni aru cãrijine d̶ad̶ama põevare.

18 Ye cũinájino quĩ́jinoreca pued̶abenama Jʉ̃menijicʉre máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.

19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.

20 Iye d̶aicõjeiyeque ñame boropatebema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Quénora iye d̶aicõjeiyeque põeva coreóvaivʉbu caivʉre ãmena matʉiyede.

21 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi majare aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉre põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Aru yópe d̶acaibi majare ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede d̶abecʉva. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre javede coyʉrejaquemavʉ aipe d̶acʉyʉre Jʉ̃menijicʉ diede.

22 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Caivʉ põeva cũinátʉrʉtamu. Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe coyʉibi caivʉre Jesucristore jʉ aivʉre.

23 Maja caivʉ põeva ãmene d̶aivʉbu maja. Que baru nópe d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja”, abecʉbe majare, maje d̶abe boje yópe ʉ̃i ʉrõpe.

24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe pʉeno meacʉ baju. Que baru jíyʉbe mearore bojecʉbeda. Que teni coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” caivʉ majare, maje Jesucristore jʉ aiyede. Nópe bojecʉbeno d̶arĩ, Jesús ñájine d̶abede d̶aibi majare, maje ãmeina teiye boje yópe põecʉ ʉ̃i yebacacʉre bojed̶arĩ ĩ́yepe, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i memeino ãmeno baju bácarõre.

25 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́imi maje ãmeina teiyede. Que baru dajocacʉyʉ ʉ̃i jorojĩyede, darorejaquemavʉ Jesucristore, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiye boje. Que baru Jesucristo yaidéjaquemavʉ maje yaijʉroede. Que teni ʉ̃i jiveque bojed̶arejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede. Jesús ʉ̃i yaiye báque boje, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede caivʉ maja Jesucristore jʉ aivʉre. Jʉ̃menijicʉ yópe vaidé d̶arejaquemavʉ, jã́d̶ovacʉyʉ aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉ põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ darocʉyʉ Jesucristore, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ napinejaquemavʉ põeva ne ãmeina d̶aiyede. Yópe ñájine d̶abecʉyʉpe vaidéjaquemavʉ ne ãmeina teiyede.

26 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ quéda vaibébi põeva ne ãmeina teiyede. Quénora ãmeina teiyede bojed̶aibi ʉ̃, jã́d̶ovacʉyʉ põevare boropatebevʉre ʉ̃i jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi ʉ̃i d̶aino pʉeno mearo bajure, “Boropatebevʉ” ayʉ caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre.

27 ¿Caride “Boropatebevʉ maja”, arĩ majidi maja, mʉje dápiaru? Nópe arĩ majibevʉ maja. ¿Aipe teni diede nópe arĩ majibedi maja? ¿Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶arĩ cõmajidu, “Boropatebevʉ” abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ majare? ¡Que ãmevʉ! Maja d̶arĩ bʉojabevʉ yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe cainʉmʉa. Ʉbenita põecʉ ʉ̃i jʉ aru Jesucristore, Jʉ̃menijicʉvacari boropatebede d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i jã́inoi.

28 Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ” ʉ̃i aimʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede d̶aiye boje. Quénora caivʉ põeva jʉ aivʉre Jesucristore, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” aibi Jʉ̃menijicʉ. Que baru ácʉ põecʉ cʉbebi “Meacʉtamu yʉ” ayʉ.

29 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre judíova quévʉra ʉ̃ jinava? Jãve ãmevʉ no. Jʉ̃menijicʉ ʉbi judíovare aru judíova ãmevʉre máre ʉ̃ jinava.

30 Cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉibi judíovare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede Jesucristore. Aru quédeca coyʉibi judíova ãmevʉre máre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉyʉ caivʉ majare “Boropatebevʉ mʉja”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re.

31 Dinʉmʉ, ¿coyʉivʉba maja põevare ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye boje maja boropatebevʉre maje jʉ aiyede Jesucristore? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora caride maje jʉ aiye boje Jesucristore pʉeno baju d̶aiyʉrivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.