Romans 12:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre, cad̶atenajarevʉ náre. Majacavʉ jívʉ baru ne cʉvecarõre apevʉre, jíjarãri náre jecʉbevʉva. Majacavʉ jaboteivʉ baru ina jʉ aipõevare, ʉrarõ memejarari na. Majacavʉ cõmaje ãroje jã́ivʉ baru apevʉre aru mearo d̶acaivʉ baru náre, torojʉrivʉ náre mearo d̶acajarãri na.
Other Translations King James Version (KJV) Or he that exhorteth, on exhortation: he that giveth, let him do it with simplicity; he that ruleth, with diligence; he that sheweth mercy, with cheerfulness.
American Standard Version (ASV) or he that exhorteth, to his exhorting: he that giveth, `let him do it' with liberality; he that ruleth, with diligence; he that showeth mercy, with cheerfulness.
Bible in Basic English (BBE) He who has the power of comforting, let him do so; he who gives, let him give freely; he who has the power of ruling, let him do it with a serious mind; he who has mercy on others, let it be with joy.
Darby English Bible (DBY) or he that exhorts, in exhortation; he that gives, in simplicity; he that leads, with diligence; he that shews mercy, with cheerfulness.
World English Bible (WEB) or he who exhorts, to his exhorting: he who gives, let him do it with liberality; he who rules, with diligence; he who shows mercy, with cheerfulness.
Young's Literal Translation (YLT) or he who is exhorting -- `In the exhortation!' he who is sharing -- `In simplicity!' he who is leading -- `In diligence?' he who is doing kindness -- `In cheerfulness.'
Cross Reference Matthew 6:2 in Cubeo 2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 25:40 in Cubeo 40 Aru yʉ, caivʉ ne jabocʉ, acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶ateiyede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶ateiyepebu”, acʉyʉmu yʉ.
Luke 21:1 in Cubeo 1 Jesús jã́ñʉ marejámed̶a ina põeva cʉve cʉvarivʉre ne ʉre tãutʉrare Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãutʉra jíye epeitõcui jíni tʉoivʉre.
Acts 2:44 in Cubeo 44 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, cũinátʉrʉ ne ũme, cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ cʉve cʉvarivʉ jívʉ barejáimad̶a apevʉ nácavʉre jaʉéde, cʉbenajiyepe aivʉ cõmaje ãrojarivʉ ne jẽneboi.
Acts 4:33 in Cubeo 33 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara parʉrõreca coyʉrejaimad̶a apevʉre: “Jã́carã ñʉja Jesúre nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arejaimad̶a. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejamed̶a náre pare.
Acts 11:28 in Cubeo 28 Cũinácʉ nácacʉ, ʉ̃i ãmiá Agabo, yávacʉnacajarejamed̶a ʉ̃. Ñai Espíritu Santo yávaicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejamed̶a ʉ̃, yópe arĩ: “Caivʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ñájinajivʉbu ʉrarõ ãvʉéna”, arejamed̶a ʉ̃. Aru obebeʉjʉa yóboi, Claudio ʉ̃i jaboteinʉmʉre, põeva ñájinejaimad̶a ʉrarõ ãvʉéna, nópe ʉ̃i coyʉcaiye báquepedeca.
Acts 13:12 in Cubeo 12 Aru ñai jabocʉ iyede jã́ñʉ, jʉ arejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru pare cuecumarejamed̶a iye ne bueiyede Jesúrã.
Acts 13:15 in Cubeo 15 Apecʉ jã́ri borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede máre. Ʉ̃i jã́ri boroteniburu yóboi, ina cójijiñamine coreipõeva darorejaimad̶a apecʉre Pablojã yebai, ʉ̃i jẽniari jã́quiyepe aivʉ náre: —Mʉja, jívʉ, ¿yávaiyʉrãrʉ mʉja ina põeva yore cʉrivʉre, cad̶atenajivʉ náre? Yávaiyʉrivʉ baru, coyʉjarã caride, arejamed̶a ne daroimʉ mácʉ Pablojãre.
Acts 15:32 in Cubeo 32 Judas aru Silas máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva marejáimad̶a na. Que baru ina pʉcarã pare buedejaimad̶a nócavʉre, náre cad̶atenajivʉ, aru pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei.
Acts 20:2 in Cubeo 2 Ʉ̃ vaiváyʉ no joborõre bueyʉ barejámed̶a nócavʉre, cad̶atecʉyʉ náre. Que teyʉ, earejamed̶a Grecia ãmicʉrijoborõi.
Acts 20:28 in Cubeo 28 Me d̶ajarã mʉja. Ñai Espíritu Santo mʉjare jã́ri corede d̶aibi caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru me corejarã náre yópe ovejavare coreipõecʉ ʉ̃i coreiyepe. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉ jinatamu na, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, Jesús, ʉ̃i yaicáiye báque boje náre.
Romans 12:13 in Cubeo 13 Jíjarã mʉje cʉvecarõre aru tãutʉrare máre ina Jʉ̃menijicʉi põevacavʉre jaʉéde. Me copʉ etajarã ina curãdaivʉre mʉje yebai apenoacavʉre.
Romans 13:6 in Cubeo 6 Que baru bojed̶aiyede máre jíye jaʉvʉ ina jabova ne tãutʉra ĩ́cõjeiye boje caivʉ ne jaborõcavʉre. Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i epeinore memeivʉbu ina jabova.
1 Corinthians 12:28 in Cubeo 28 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõevare coapa Jʉ̃menijicʉ epeibi, maje memecarãjiyepe ayʉ majevʉ cójijivaivʉre. Mamarʉmʉcavʉbu ʉ̃i epeimara Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Mamarʉmʉcavʉ ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara bueipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ijimarare mead̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara cad̶ateipõeva, jipocateipõeva, aru apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva máre.
1 Corinthians 14:3 in Cubeo 3 Ʉbenita ácʉ põecʉ coyʉcayʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, cad̶atejebu apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei. Náre parʉre d̶ajebu ne ũmei. Aru chĩoivʉque, náre orĩ cad̶atejebu máre.
2 Corinthians 1:12 in Cubeo 12 Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare borocʉrivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. “D̶ad̶avʉ̃ maja yópe d̶aiye jaʉrõre majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, ñʉje arĩ dápiaiyeque torojʉrivʉbu ñʉja. Coreóvaivʉbu ñʉja cainʉmʉa d̶arĩ cõmajivʉre jʉjovabevʉva aru ãmeno cʉbevʉva máre põeva Jesúre jʉ abevʉque aru pʉeno baju mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabevʉ ñʉja ñʉje majiéque. Quénora Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arĩ majide d̶aibi ñʉjare bojecʉbeda ʉ̃i parʉé majiéque.
2 Corinthians 8:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉrivʉbu ñʉja ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne mearo d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje náre bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
2 Corinthians 8:12 in Cubeo 12 Maje jãve jíyʉru, cad̶atenajivʉ apevʉre, Jʉ̃menijicʉ torojʉcʉ me jã́ñʉme maje jíyede. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje jíyede yópe maje oainope, maje cʉvaecarõque. Jẽniamecʉbe majare maje jíyede maje cʉvabede.
2 Corinthians 9:7 in Cubeo 7 Caivʉ mʉja coapa jíjarã mʉje cʉvaecarõre yópe “Quéno baju jícʉyʉmu yʉ”, mʉje arĩ dápiaiyepedeca mʉja coapa mʉje ũmei. Chĩori jecʉrivʉ jíyʉbevʉpe yéde jíbejarã mʉja. Apecʉi jícõjeimarape máre yéde jíbejarã. Quénora torojʉrĩ jecʉbevʉva jíjarã mʉja, Jʉ̃menijicʉi ʉe boje ñai torojʉrĩ jecʉbecʉva jíyʉre.
2 Corinthians 9:11 in Cubeo 11 Que baru ʉ̃i mearo d̶acaiyequede, ijãravʉquede, ʉrarõ cʉvarãjaramu mʉja cainʉmʉa, jínajivʉ apevʉre jecʉbevʉva. Aru obedivʉ põeva, ina majevʉ Judeacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉ, torojʉede jínajarama Jʉ̃menijicʉre, iye jíye boje mʉje jarorãjiyede náre ñʉjaque.
2 Corinthians 9:13 in Cubeo 13 Mʉje memecaiyede náre iye jíyede mʉje jarorãjiyeque, jã́d̶ovarajivʉbu mʉja jʉ aivʉre jãve dajocabevʉva Cristoi yávaiye méne, aru mʉja jívʉre jecʉbevʉva, cad̶atenajivʉre náre aru apevʉre máre. Que baru mearore jínajarama ne pued̶aimʉre Jʉ̃menijicʉre.
2 Corinthians 11:3 in Cubeo 3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ.
Ephesians 6:5 in Cubeo 5 Mʉja, memecaivʉ, jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Mʉjamu náre memecaivʉ. Que baru pued̶ajarã náre me. Jʉjovabevʉva memecajarã náre yópe mʉje Cristore memecajʉroepe.
Colossians 3:22 in Cubeo 22 Mʉja, memecaivʉ, cainʉmʉa jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Jʉ ajarã náre, mʉje pued̶aiye boje maje jabocʉ Cristore.
1 Thessalonians 2:3 in Cubeo 3 Ñʉja buebevʉ mʉjare jãve ãmene. Aru buebevʉ ãmeũmeque máre. Aru jʉjovabevʉ põevare ñʉje bueiyeque.
1 Thessalonians 2:8 in Cubeo 8 Ñʉje ʉrarõ jecʉé boje mʉjare, torojʉrĩ buecarã Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru caiyede d̶aiyʉtecarã, cad̶atenajivʉ mʉjare pʉ ñʉje yainʉmʉita. Que baru ñʉje pare jecʉmaramu mʉja.
1 Thessalonians 5:12 in Cubeo 12 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca mʉjare, mʉje pued̶arãjiyepe aivʉ ina memecaivʉre maje jabocʉ Jesúre mʉje jẽneboi. Nárecabu maje jabocʉ Jesúi epeimara, jabotenajivʉ aru majicarãjivʉ máre. Aru buenajivʉbu mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ mearo maje jabocʉ Jesús ʉ̃i jã́inoi.
1 Timothy 3:4 in Cubeo 4 Ñai ʉ̃mʉ bʉojabecʉ baru jaboteyʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre, jãve bʉojabecʉbe coreyʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicavʉre, Jesúre jʉ aipõevare. Que baru jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i jaboteiye me ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre, mamara ne jʉ arãjiyepe aiye ʉ̃́re aru ne pued̶arãjiyepe aiye ʉ̃́re máre cainʉmʉa.
1 Timothy 4:13 in Cubeo 13 Caride aru pʉ ji eaiyeta ʉetʉbecʉva jã́ri borotejacʉ põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede. Coyʉjacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru buejacʉ náre máre.
1 Timothy 5:17 in Cubeo 17 Ina Jesúre jʉ aipõeva ʉrarõ pued̶ajarãri náre ina coreipõevare, ne jaboteiye boje náre. Aru ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva bueivʉre aru coyʉivʉre máre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne pʉeno baju pued̶ajarãri aru bojed̶ajarãri náre ména.
Hebrews 10:25 in Cubeo 25 Apevʉ mʉjacavʉ dajocad̶ama ne cójijivaiye báquede apevʉ Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶aiye meamevʉ náre. Quénora cójijinajarevʉ maja, parʉre d̶arãjivʉ majacavʉ ne jʉ aiyede Jesucristore. Joabejĩnotamu ãnijãravʉ baquinó maje jabocʉ Jesucristoi coyʉquiyede ã́rore maje cʉrãjinore jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, cavarõ mearoi o toabo cũiméboi, maje d̶aiye boje maje cʉede ijãravʉi. Que baru pʉeno baju parʉre d̶arãjarevʉ majacavʉ ne ũmene.
Hebrews 13:7 in Cubeo 7 Ãrʉjara mʉja ina mʉje jabova bácavʉre, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne yávacaimara mácavʉre mʉjare. Dápiajarã aipe ne d̶aiye báquede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉ ne yaiyeta. Na mácavʉ Jesúre jʉ aivʉ bácavʉpe paivʉ bájarã mʉja. Aru ne d̶aiye báquepedeca d̶ajarã mʉja.
Hebrews 13:17 in Cubeo 17 Me jápiajarã mʉja, Jesúre jʉ aipõeva, mʉjare coreipõevare. Náre pued̶arĩ, ne coyʉiyede jʉ arĩ, d̶ajarã yópe ne d̶aicõjeiyepe. Cainʉmʉa mʉjare ʉrĩ, jã́ri cored̶ama ye jabʉóvabevʉva. Aru nópe d̶ad̶ama, ne coreóvaiye boje coyʉrãjivʉre Jʉ̃menijicʉre aipe ne d̶aiyede iye ʉ̃i náre coreicõjeiyede mʉjare. Mʉja ne coyʉiyede jʉ arĩ, diepe mʉje d̶aru, torojʉrivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ aiyede. Ʉbenita mʉja ne coyʉiyede jʉ abeni, diepe mʉje d̶abedu, chĩoivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ abede. Aru chĩoivʉ coyʉru, ye meamejebu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajebu mʉjare, mʉje jʉ abe boje náre.
Hebrews 13:22 in Cubeo 22 Mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje napinajiyepe ayʉ iye ji toivaiye báquede aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Ʉrarõ ji toivacajʉroede yʉ toivabecʉvacari, toivacaivʉ mʉjare parʉre d̶acʉyʉ mʉje ũmei, cad̶atecʉyʉ mʉjare.
Hebrews 13:24 in Cubeo 24 Meajarari caivʉ mʉjevʉ, Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi põeva máre. Italia ãmicʉrijoborõcavʉ ñʉjaque cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉjare.
1 Peter 4:9 in Cubeo 9 Torojʉrivʉ copʉ etajarã mʉjevʉre me. Jecʉbejarã ne ãiyede, “Ʉbevʉ yʉ náre copʉ etarĩ”, abevʉva.
1 Peter 5:2 in Cubeo 2 Yʉ jẽniaivʉ mʉjare, coreipõevare, mʉje corenajiyepe ayʉ me ina Jesúre jʉ aipõevare cójijivaivʉre mʉje yebai, yópe ovejavare coreipõeva ne me coreiyepe ne ovejavare. Corebejarã náre parʉrõque. Quénora corejarã náre mʉje ʉe boje. Aru memecabejarã Jʉ̃menijicʉre ne jíye boje tãutʉrare mʉjare. Quénora memecajarã ʉ̃́re mʉje cad̶ateiyʉe boje apevʉre.