Romans 12:16 in Cubeo 16 Cãrijimenoque cʉjarã mʉja apevʉque. Cũinátʉrʉ mʉje ũmei dápiajarã mʉja. Aru jã́jara caivʉ apevʉre cũinátʉrʉ. Dápiabejarã mʉja coapa “¿Meara márica?” apevʉ pʉeno. Quénora yóvajarã mʉja ina cõmaje ãrojarivʉre. Dápiabejarã mʉja ʉrarõ me majidivʉpe.
Other Translations King James Version (KJV) Be of the same mind one toward another. Mind not high things, but condescend to men of low estate. Be not wise in your own conceits.
American Standard Version (ASV) Be of the same mind one toward another. Set not your mind on high things, but condescend to things that are lowly. Be not wise in your own conceits.
Bible in Basic English (BBE) Be in harmony with one another. Do not have a high opinion of yourselves, but be in agreement with common people. Do not give yourselves an air of wisdom.
Darby English Bible (DBY) Have the same respect one for another, not minding high things, but going along with the lowly: be not wise in your own eyes:
World English Bible (WEB) Be of the same mind one toward another. Don't set your mind on high things, but associate with the humble. Don't be wise in your own conceits.
Young's Literal Translation (YLT) of the same mind one toward another, not minding the high things, but with the lowly going along; become not wise in your own conceit;
Cross Reference Matthew 6:25 in Cubeo 25 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ãrʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede máre. Aru cãrijimejara mʉja mʉje bajure, mʉje dorãjiyede máre. Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aiye boje mʉjare, jãve mʉje ãiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme. Aru ʉ̃i cʉe d̶aiye boje mʉje bajuáre, jãve mʉje doiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme.
Matthew 11:5 in Cubeo 5 Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ nacovaimara yainore jarʉvarĩ apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare.
Matthew 18:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, nʉrejacarã Jesús yebai. Aru jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re: —¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jaboteinore? arejacarã.
Matthew 20:21 in Cubeo 21 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ṍre: —¿Yéde d̶acaji mʉre? arejamed̶a. Ʉ̃́re arejacod̶a: —Dobaicõjejacʉ ina jímara pʉcarãre mi yebai, cũinácʉre meapũravʉi aru apecʉre cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ maquinóre, arejacod̶a õ.
Matthew 26:11 in Cubeo 11 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa.
Luke 4:6 in Cubeo 6 Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ jíquijivʉ mʉre ji jaboteinore aru caiye die cʉve méne máre, mi jabotequiyepe ayʉ diede ji parʉéque. Jíyebu caiye iye ijãravʉque. Que baru bʉojaivʉ jíyʉ ji ʉmʉre.
Luke 6:20 in Cubeo 20 Dinʉmʉre Jesús, jã́ñʉ ʉ̃i bueimarare, arejamed̶a: —Mʉja cõmaje ãrojarivʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. Que baru torojʉrãjaramu mʉja.
Luke 14:13 in Cubeo 13 Ʉbenita mi torojʉve teinʉmʉ cutujacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, cuiye majibevʉre, aru jã́ri eabevʉre máre.
Luke 22:24 in Cubeo 24 Jesúi bueimara yópe yávarejaimad̶a ne bajumia: —¿Ñamema majacacʉ parʉcʉ apevʉ pʉeno? arejaimad̶a.
Acts 4:32 in Cubeo 32 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ũme aru ne dápiaiye máre cũinátʉrʉ barejáimad̶a na. Nácacʉ cʉbedejamed̶a “Yo jínomu” ayʉ. Quénora caiye ne cʉvaede “Majemu”, arejaimad̶a na, Jesúre jʉ aipõeva.
Romans 6:2 in Cubeo 2 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Majarecabu boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉpe paivʉ. Aru ãmeno majare boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe painotamu. Que baru ãmeina teiye jaʉbevʉ majare. Aru “D̶are nʉivʉ baru ãmenore me cʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque”, arĩ bʉojabevʉ maja.
Romans 11:25 in Cubeo 25 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Diede mʉja majidivʉ baru, “Me majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabenajaramu mʉja mʉje ũmei. Jãvemu yo: Ina Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiaiyʉbema caride. Ʉbenita apejãravʉ baquinói jápiarĩ ʉ̃i yávaiye méne jʉ arãjarama na diede. Na jʉ abenama pʉ caivʉ ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ ne jʉ aiyeta Jesucristore. Aru no yóboi, ina judíova máre jápiarĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jʉ arãjarama diede.
Romans 12:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju mearo d̶acaibi yʉre, jíyʉ yo ji memeinore, ji memecaquiyepe ayʉ mʉjare. Que baru coyʉyʉbu mʉjare, yópe arĩ: “Mearamu ñʉja”, arĩ dápiabejarã mʉja mʉje baju. Quénora “Jʉ̃menijicʉi cad̶atebedu yʉre, apejĩene d̶aiye majibejebu yʉ”, arĩ dápiajarã mʉja coapa.
Romans 15:5 in Cubeo 5 Aru Jʉ̃menijicʉ napine d̶aibi põevare, aru torojʉre d̶aibi náre máre. Que baru cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva cũinátʉrʉ mʉje ũme, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ nópe Jesucristoi d̶aiye báquepe.
1 Corinthians 1:10 in Cubeo 10 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo yópe coyʉicõjeimi yʉre. Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dápiarãjiyepe ayʉ cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Yajuboa tede d̶abejarã mʉje jẽneboi. Cãrijimenoque cʉjarã mʉja. Cũinátʉrʉ bajad̶éni mʉje ũme, mʉje dápiaino máre.
1 Corinthians 3:18 in Cubeo 18 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Cũinácʉ mʉjacacʉ “¿Majicʉ bárica yʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ jiede?” arĩ dápiayʉ baru, ʉbenina arĩ dápiarĩduibi ʉ̃. Ñai nópe arĩ dápiayʉ majibecʉpe tejacʉrĩ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne jã́iyede, ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi majide d̶aquiyepe ayʉ majié jãveque.
1 Corinthians 4:10 in Cubeo 10 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, “Majibema na, ʉbenina coyʉivʉ”, ad̶ama ñʉje borore, Jesúi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Jesucristo caiyede coreóvare d̶aibi ñʉjare”, arĩ dápiad̶avʉ̃, ʉbenina dápiaivʉvacari. Ñʉjacapũravʉ bueni majibevʉ parʉéque. Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Parʉéque bueivʉbu ñʉja”, arĩ dápiad̶avʉ̃, ʉbenina dápiaivʉvacari. Aru mʉjatamu põeva ne pued̶aimara. Ʉbenita ñʉjatamu ne ãmeina jã́imara.
1 Corinthians 6:5 in Cubeo 5 Toivaicõjeivʉ apecʉre diede, cʉyoje tede d̶acʉyʉ mʉjare. “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” mʉja arĩduivʉreca, mʉjacacʉ cũinájicʉ majicʉ cʉbebi, mead̶acʉyʉ mʉjevʉ ne jaraiyede ne bajumia. Mʉjacacʉ majicʉ cũinácʉ cʉcʉ baru, ʉ̃́re coyʉiye jaʉjebu mʉjare mʉje jaraiyede mʉje bajumia, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ diede.
1 Corinthians 8:2 in Cubeo 2 Que baru ñai põecʉ “Caiye iye pẽpeimara jiede coreóvaivʉ yʉ”, ʉbenina ãri dápiayʉ, jãve me coreóvabebi cãreja diede yópe coreóvaiye jaʉrõpe ʉ̃́re.
2 Corinthians 13:11 in Cubeo 11 Mʉja, jívʉ, quénoramu caride. Meatejarã mʉje d̶aiyede. Aru cainʉmʉa pʉeno baju mearore d̶are nʉjara mʉja. Me jápiarĩ jʉ ajarã ji coyʉiyede mʉjare. Cũinátʉrʉ mʉje ũme me cʉjarã caivʉ mʉja cũinátʉrʉ. Cãrijimenoque me cʉjarã mʉja. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ, ñai majare ʉcʉ aru majare cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ, cʉcʉyʉme mʉjaque.
Philippians 1:27 in Cubeo 27 Yo cũinárore d̶arĩ cõmajide nʉrajino jaʉvʉ mʉjare. Cainʉmʉa d̶ajarã mʉja yópe Jesús ʉ̃i yávaiye me d̶aicõjeiyepe. Que baru yʉ nʉñʉ maru o nʉmecʉ baru mʉje yebai, jápiacʉyʉmu mʉje borore mʉja jʉ aivʉre parʉrõreca iye yávaiye méne, dajocabevʉva diede, cũinátʉrʉ mʉje ũmei aru cũináro mʉje ʉrõre máre. Que teni jápiacʉyʉmu mʉja memeivʉre parʉrõreca cũinávʉpe, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Philippians 2:2 in Cubeo 2 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ yʉre ji ũmei pʉeno baju, cũinátʉrʉ mʉje dápiaiyeque, cũinátʉrʉ mʉje ʉeque mʉjevʉre, cũinátʉrʉ mʉje ũmeque, aru cũinátʉrʉ mʉje ʉrõque máre.
Philippians 3:16 in Cubeo 16 Cũinároramu ji coyʉino mʉjare caride. Maje dápiaiye aru maje eaiye máre d̶aiye jaʉvʉ majare coapa, yópe iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, maje coreóvaiyepe.
Philippians 4:2 in Cubeo 2 Parʉrõreca jẽniavʉ ico Evodiare aru ico Síntiquede máre. Ne Jesúre jʉ aiye boje, cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cũinátʉrʉ dápiajarãri na ne ũmei.
Philippians 4:11 in Cubeo 11 Yʉ́vacari torojʉvʉ ji ũmei, ji majiéde cʉvae boje. Que baru ñájimevʉ mʉje cad̶atebede yʉre.
1 Timothy 6:6 in Cubeo 6 Jãve Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueiye pare bojecʉebu põevare, ʉbenita ina torojʉrivʉre ne cʉvaequeda.
Hebrews 13:5 in Cubeo 5 Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ, vore nʉmejara mʉja. Quénora torojʉrivʉ cʉjarã mʉja quéda mʉje cʉvaeque, Jʉ̃menijicʉi yópe aiye báque boje: “Cainʉmʉa jícʉyʉmu mʉre jaʉéde. Aru cainʉmʉa dajocabecʉyʉmu mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
James 2:5 in Cubeo 5 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ina ijãravʉcavʉ cõmaje ãrojarivʉ cʉve cʉvabevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re cʉve cʉvarivʉpe bárãjivʉ ne Jʉ̃menijicʉi jaboteinocavʉ bae boje yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, arejaquemavʉ ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve.
James 3:13 in Cubeo 13 Mʉjacacʉ apecʉ cʉcʉ baru majicʉ aru jápiarĩ eayʉ, jã́d̶ovajacʉrĩ ʉ̃i majiéde aru ʉ̃i jápiarĩ eaiyede ʉ̃i mearo d̶aiyeque, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉva.
1 Peter 3:8 in Cubeo 8 Quénora coyʉyʉbu mʉjare die borore. Dápiajarã caivʉ mʉja mʉje ũmei cũinátʉrʉ. Apevʉ ne chĩoru, chĩojara náque. Aru apevʉ ne torojʉru, torojʉjarã náque. Ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje ʉepe mʉjeyovare. Cad̶atejarã ina cõmaje ãrojarivʉre. “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã.
1 Peter 5:3 in Cubeo 3 Aru jabova parʉrivʉ ne cõjeiyepe cõjemejara mʉja ina mʉje coreimarare. Quénora cʉjarã me ne jã́iyede, jã́d̶ovarajivʉ náre aipe d̶aiye jaʉrõre ne cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi.
3 John 1:9 in Cubeo 9 Apeyoca paperayocare toivacavʉ yʉ caivʉ Jesúre jʉ aipõevare mi yebai. Ʉbenita Diótrefes, ñai caivʉre jaboteiyʉcʉ, jápiaiyʉbebiya ji coyʉiye báquede aru jʉ abebiya yʉre.
Revelation 13:7 in Cubeo 7 Ãd̶amateicõjeimʉ mateáme Jʉ̃menijicʉi põevare copʉ ʉ̃i vainí tʉiyeta. Aru jaboteicõjeimʉ mateáme caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caiĩmaroacavʉre, caicamua yávaicamuacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre.