Revelation 3:1 in Cubeo 1 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Sardis ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai daroyʉ Espíritu Santore Jesúre jʉ aivʉ ne cójijiñamiai siete paiĩmaroai aru cʉvacʉ ina siete paivʉ abiácovare máre. Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Ʉbenina arĩ, ‘D̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque’, coyʉivʉbu mʉra. Ʉbenita coateyʉ bajubu mʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Other Translations King James Version (KJV) And unto the angel of the church in Sardis write; These things saith he that hath the seven Spirits of God, and the seven stars; I know thy works, that thou hast a name that thou livest, and art dead.
American Standard Version (ASV) And to the angel of the church in Sardis write: These things saith he that hath the seven Spirits of God, and the seven stars: I know thy works, that thou hast a name that thou livest, and thou art dead.
Bible in Basic English (BBE) And to the angel of the church in Sardis say: These things says he who has the seven Spirits of God and the seven stars: I have knowledge of your works, that you seem to be living but are dead.
Darby English Bible (DBY) And to the angel of the assembly in Sardis write: These things saith he that has the seven Spirits of God, and the seven stars: I know thy works, that thou hast a name that thou livest, and art dead.
World English Bible (WEB) "And to the angel of the assembly in Sardis write: He who has the seven Spirits of God, and the seven stars says these things: "I know your works, that you have a reputation of being alive, but you are dead.
Young's Literal Translation (YLT) And to the messenger of the assembly in Sardis write: These things saith he who is having the Seven Spirits of God, and the seven stars: I have known thy works, and that thou hast the name that thou dost live, and thou art dead;
Cross Reference Luke 15:24 in Cubeo 24 Ñai jímacʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ ũmedayʉpebe cojedeca. Javede bíjame yʉre jocarĩ. Ʉbenita eaivʉ ʉ̃́re cojedeca”, aquemavʉ jípacʉ. Aru torojʉve teni bʉ́quemavʉ na.
Luke 15:32 in Cubeo 32 Ñai míyocʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ apʉcʉpebe cojedeca. Ñai bíjayʉ bácʉ eaimʉme caride. Que baru torojʉve teiye jaʉvʉ majare”, aquemavʉ népacʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
John 1:16 in Cubeo 16 Ʉrarõ ʉ̃i ʉe boje, mearo d̶acaibi caivʉ majare. Obedinʉmʉa ména cʉre d̶aibi majare. Obedinʉmʉa bedióva mearo d̶acavaibi, cad̶atecʉyʉ majare.
John 3:34 in Cubeo 34 Jecʉbecʉva Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore cʉre d̶aibi Cristoque. Que baru Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jiede coyʉibi.
John 7:37 in Cubeo 37 No torojʉve teino bʉojaijãravʉ pʉeno meajãravʉ barejávʉ̃. Dijãravʉre Jesús nacajari núcʉ, yópe arĩ darorejame bʉjié: —Ácʉ põecʉ pare cʉvaiyʉcʉ baru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yópe põecʉ cũiñóimʉ ʉ̃i pare ũcuiyepe ocore, jʉ ajacʉrĩ yʉre. Aru yópe ji jíjʉroepe ocore cũiñóimʉre, nopedeca ʉ̃́re cʉre d̶acʉyʉmu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
John 15:26 in Cubeo 26 ’Ʉbenita ñai Espíritu Santo, mʉjare cad̶ateipõecʉ, dacʉyʉme mʉje yebai. Ʉ̃́recabe põevare coreóvare d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene. Ʉ̃́re jipacʉi cʉrõre jocarĩ darocʉyʉmu yʉ mʉje yebai. Ʉ̃i edarĩburu yóboi, ʉ̃́recabe coyʉcʉyʉ ji borore ʉ̃i jã́iye báque boje.
John 20:22 in Cubeo 22 Que arĩ, ñʉjare ũme japurejame. Aru arejame: —Espíritu Santore jacopʉjarã mʉja.
Acts 2:33 in Cubeo 33 Jʉ̃menijicʉ nacovari Jesúre epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉ daroquemavʉ ʉ̃́re ñai Espíritu Santore, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. “Darocʉyʉmu mʉre ñai Espíritu Santore”, jipocamia aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre. Aru Jʉ̃menijicʉ Jesúre daroicõjeimi ñai Espíritu Santore ñʉjare máre. Que baru Jesús d̶aibi caiye iye mʉje jã́iyede, mʉje jápiaiyede máre cari jãravʉre.
Ephesians 2:1 in Cubeo 1 Javede majarecabu yaivʉ bácavʉpe maje ũmei coateimara mácavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje vainí tʉiye báque boje aru maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje máre.
Ephesians 2:5 in Cubeo 5 Que baru ʉ̃ jã́ñʉ mácʉvacari majare yaivʉ bácavʉpe paivʉre maje ãmeina teiye boje, apʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque yópe ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ. Nopedeca jã́imi majare Cristoque cũinávʉpe. Que baru cʉrivʉbu maja apʉé mamaeque. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu mead̶aiye majare.
Colossians 2:13 in Cubeo 13 Mʉja yaivʉ bácavʉpe mʉje ũme coatede d̶aimara marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje vainí tʉiye boje aru mʉje d̶aicõjeiye boje mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Dinʉmʉre Cristo epebedejaquemavʉ mʉjare cãreja Jʉ̃menijicʉ jinava. Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ apʉre d̶aibi mʉjare apʉé mamaeque Cristoque. Que teni ãrʉmeteibi caiye maje ãmeina teiyede.
1 Timothy 5:6 in Cubeo 6 Ʉbenita ico nomiópeco torojʉve teiyede vod̶ore, cad̶atebejacʉ ṍre. Que teni õ apʉbico õi baju. Ʉbenita yaiyó bácope pád̶obe õi ũmene Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
James 2:26 in Cubeo 26 Que baru yópe põecʉ ũme cʉbecʉ, yaiyʉ́ bácʉpe, nopedeca ñai põecʉ mearo d̶abecʉ jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre jãve ãmemi. Cad̶atebebi ʉ̃. Aru ʉ̃i jʉ aiye bojecʉbevʉ.
1 Peter 1:11 in Cubeo 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre.
Jude 1:12 in Cubeo 12 Yópe cuitótecajede mʉje docʉ jacorĩ ãmed̶aiyepe, nopedeca ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmetede d̶ad̶ama mʉjacavʉre, ne cʉyoje tede d̶aiye boje pued̶abevʉva apevʉre mʉje ãranʉiyede torojʉve teinoai. Yópe ovejavare coreipõeva ne baju me ãiyepe ʉbenita jíbevʉva ãiyede ovejavare, nopedeca ina jʉjovaivʉ ãri ũcuñama apevʉ pʉeno. Aru yópe ocopeniboa ũmevʉque japuino ʉbenita ocabeni cad̶atebenope põevare ne ocainore coreniduiyede, nopedeca ina borocʉede bueivʉ, cad̶atebenama põevai ũmene ne bueiyeque. Aru yópe jocʉcʉ jẽidʉa cʉbecʉ jẽijãravʉre meamecʉpe, nopedeca ina jʉjovaiyede bueivʉ yaivʉ bácavʉpe paivʉbu na, ne meame boje. Aru yópe pʉeno baju meamecʉpe dicʉre ĩniburu yóbore caino nʉoque jobore jarʉvarĩ, nopedeca pʉeno baju meamema na.
Revelation 1:4 in Cubeo 4 Yʉ, Juan, toivacaivʉ iyoca paperayocare mʉjare, siete paiyajuboare Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje aru torojʉrivʉ mʉje ũmei me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare ʉ̃́que cãrijimevʉva. Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jʉ̃menijicʉ, ñai cʉcʉ caride, aru cʉcʉ bácʉ javede, aru dacʉyʉ apejãravʉre. Aru que d̶acajarãri mʉjare ina siete paivʉ decova cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai.
Revelation 1:11 in Cubeo 11 Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ: —Toivajacʉ caiye mi jã́iyede caride paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocaque. Aru toivarĩburu yóboi jarojacʉ diyocare diyajuboa siete paiyajuboa Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Diyajuboa põeva cʉrivʉbu Éfeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia, aru Laodicea ãmicʉriĩmaroai. Nópe arĩ, toivaicõjeame yʉre.
Revelation 1:16 in Cubeo 16 Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi siete paivʉ abiácovare. Ʉ̃i jijecamure jocarĩ etavʉ̃ cũináve boaicarove caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivepe. Aru ʉ̃i jiva pẽoávʉ yópe aviá pẽoiyepe jãravʉ coricare.
Revelation 1:20 in Cubeo 20 Que baru coyʉquijivʉ mʉre caride aipe aiyʉrõre ina siete paivʉ abiácovare, mi jã́imara cʉrivʉre ji pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi, aru ijaraboa siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa úruque d̶aijaraboare máre. Diebu aru námu Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride. Jẽvari coyʉivʉ ina siete paivʉ abiácovape paivʉre. Nárecabu yópe ina siete paivʉ coreipõevape, Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ diĩmaroai siete paiĩmaroacavʉ ne coreipõevape. Aru jẽvari coyʉivʉ ijaraboa siete paijaraboare. Dijaraboarecabu yópe siete paiyajuboape Jesúre jʉ aipõeva ne yajuboa cójijivaivʉ diĩmaroa, siete paiĩmaroai. Que arĩ, coyʉáme yʉre.
Revelation 2:9 in Cubeo 9 Coreóvaivʉ yʉ mi ñájiyede yʉre boje. Coreóvaivʉ mʉre cʉve cʉvabecʉre máre. Ʉbenita jãve ʉre cʉve cʉvavʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉve méne. Aru coreóvaivʉ yʉ caiye iye ne ãmeina yávaiyede mi borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ ʉbenina aivʉre. Ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora nárecabu Satanás jina. Aru cójijivaivʉbu, memecarãjivʉ ʉ̃́re.
Revelation 2:13 in Cubeo 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
Revelation 2:19 in Cubeo 19 Coreóvaivʉ yʉ mi d̶ainore. Aru majivʉ ʉcʉre yʉre aru apevʉre máre, jʉ ayʉre yʉre, memecayʉre Jʉ̃menijicʉre, aru napiñʉre mi ñájiyede máre. Coreóvaivʉ mi d̶aino mearore. Mearo d̶aivʉ mʉ caride mamarʉmʉ jʉ ayʉ yʉre mi d̶aino mácarõ pʉeno.
Revelation 4:5 in Cubeo 5 No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõre jocarĩ yaroino, yávaino bʉjino, aru õpo tʉino máre etavʉ̃. No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai cʉ́teavʉ̃ siete paivea cã́mavea pẽoivea cojiéque. Diedecabu ina siete paivʉ Jʉ̃menijicʉi decova.
Revelation 5:6 in Cubeo 6 Dinʉmʉ jã́cacʉ cũinácʉ ovejajĩcʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne jẽneboi. Boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉpe ãrojacʉvacari núteame ʉ̃ nore. Cʉ́teame siete paijavaroa aru siete paidʉa ʉ̃i yacorʉa. Diedecabu ina siete paivʉ Jʉ̃menijicʉi decova ʉ̃i daroimara mácavʉ cainoa joborõai.