Revelation 21:8 in Cubeo 8 Ʉbenita caivʉ ina ñájiyʉbevʉ yʉre boje ne jidʉé boje, aru ina dajocaivʉ ne jʉ aiyede yʉre, ina caijĩe ãmene d̶aivʉ, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ina yaviéde d̶aivʉ, ina mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrivʉ máre, caivʉ ina nʉrajarama ne cʉrãjinoi, no toabo azufreque cũiméboi. Que baru jẽvari coyʉrĩ yópe ne yaiyepe pʉque nʉrajarama na.
Other Translations King James Version (KJV) But the fearful, and unbelieving, and the abominable, and murderers, and whoremongers, and sorcerers, and idolaters, and all liars, shall have their part in the lake which burneth with fire and brimstone: which is the second death.
American Standard Version (ASV) But for the fearful, and unbelieving, and abominable, and murderers, and fornicators, and sorcerers, and idolaters, and all liars, their part `shall be' in the lake that burneth with fire and brimstone; which is the second death.
Bible in Basic English (BBE) But those who are full of fear and without faith, the unclean and takers of life, those who do the sins of the flesh, and those who make use of evil powers or who give worship to images, and all those who are false, will have their part in the sea of ever-burning fire which is the second death.
Darby English Bible (DBY) But to the fearful and unbelieving, [and sinners], and those who make themselves abominable, and murderers, and fornicators, and sorcerers, and idolaters, and all liars, their part [is] in the lake which burns with fire and brimstone; which is the second death.
World English Bible (WEB) But for the cowardly, unbelieving, sinners, abominable, murderers, sexually immoral, sorcerers,{The word for "sorcerers" here also includes users of potions and drugs.} idolaters, and all liars, their part is in the lake that burns with fire and sulfur, which is the second death."
Young's Literal Translation (YLT) and to fearful, and unstedfast, and abominable, and murderers, and whoremongers, and sorcerers, and idolaters, and all the liars, their part `is' in the lake that is burning with fire and brimstone, which is a second death.'
Cross Reference Matthew 8:26 in Cubeo 26 Aru Jesús arejame ñʉjare: —¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejame ñʉjare Jesús. Dinʉmʉre nacajari, jararejame ũmevʉre. Iboá ʉraboa pãcaiboa bíjarejavʉ̃. Aru cãrijimene d̶arejame ʉ̃.
Matthew 10:28 in Cubeo 28 Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure, ʉbenita mʉje ũmene boarĩ́ jarʉvaivʉ oabevʉre. Quénora jidʉjarã Jʉ̃menijicʉre, ñaine mʉje bajure aru mʉje ũmene máre, bíjarorĩ majicʉre toabo cũiméboi.
Luke 12:4 in Cubeo 4 Jesús coyʉrejamed̶a náre cojedeca: —Mʉja, ji yóvaimarare, coyʉyʉbu mʉjare yópe: Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure aru apeno d̶arĩ bʉojabevʉre.
John 8:44 in Cubeo 44 Mʉjepacʉbe abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́pe paivʉbu mʉja. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu mʉja. Mamarʉmʉre aru caride máre, põevare boarĩ́ jarʉvaipõecʉbe ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene jápiaiyʉbebi ʉ̃. Aru cainʉmʉa yávaiyede jãvene coyʉbebi ʉ̃. Ʉ̃i borocʉede coyʉyʉbe ʉ̃, “¿Jãve márica?” põeva ne arãjiyepe ayʉ. Aru mamarʉmʉcacʉ borocʉcʉbe ʉ̃.
John 12:42 in Cubeo 42 Ʉbenita obedivʉ põeva ne jabovacavʉ Jesúre majini, jʉ arejaima ʉ̃́re. Ʉbenita fariseovare jidʉrĩ, “Jesúque nʉivʉbu ñʉja”, abedejaima ne jápiaiyede. Jipocamia “ ‘Jesúbe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ Cristo’, aivʉre maje cójijiñamine jaetovarãjaramu ñʉja, ne cójijibenajiyepe aivʉ ñʉjaque bedióva cojedeca”, arejaimad̶a ina fariseova. Que baru fariseovare jidʉrivʉ, bi arejaima na Jesúre jʉ aivʉ.
1 Corinthians 6:9 in Cubeo 9 Jãve põeva cõmajivʉ ne ãmed̶aiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajarama. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ina põeva ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ina pẽpeimarare mearore jívʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, ina ʉ̃mʉva nomivape d̶aivʉ aru ina ʉ̃mʉva máre d̶aivʉ apevʉ ʉ̃mʉvaque yópe ne d̶ájʉroepe nomivaque, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama.
1 Corinthians 10:20 in Cubeo 20 Quénora yópe aiyʉvʉ yʉ ji coyʉiyeque: Põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaiyede ne juarĩ jícarãjivʉ pẽpeimarare, “Jʉ̃menijinare diede jícaivʉbu maja”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama. Jʉ̃menijina ãmema ne jícaimara. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉbi. Quénora abujuvatamu ne jícaimara. Aru ʉbevʉ yʉ mʉje yóvaiyede abujuvaque.
Galatians 5:19 in Cubeo 19 Caivʉ majima aipe ãrojae ne d̶aiyede ina ne baju ãmeina d̶aiyʉeque d̶aivʉ. Ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, cʉrivʉbu ãmeũmeque, aru caino ãmenore d̶aivʉbu.
Ephesians 5:5 in Cubeo 5 Me majijarã mʉja iyede jãve: Põeva d̶aivʉ baru ãmenore apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque aru põeva ãmeina d̶aivʉ baru ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque, ina põeva nópe d̶aivʉ cʉrãnʉmenajarama Jʉ̃menijicʉque aru Cristoque máre. Ye ne jaboteimara ãmenajarama na. Aru põeva ʉrivʉ baru pʉeno baju ne cʉvaede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, pẽpeimarare mearore jívʉpe paivʉbu na. Que baru põeva nápe paivʉbu cʉbenajivʉ Cristoque cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
2 Thessalonians 2:9 in Cubeo 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.
1 Timothy 1:9 in Cubeo 9 Coreóvaiye jaʉvʉ põevare aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede iye d̶aicõjeiyede. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, jã́d̶ovacʉyʉ dieque põeva ne ãmeina teiyede. Que baru ina põeva boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ne jʉ aiye boje Jesúre, jaʉbevʉ náre iye d̶aicõjeiye. Quénora ina ãmeina teivʉre iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ne ãmeina teiyede. Ãmeina teivʉ ne d̶aiye nópe paiyebu. Námu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jʉ abeni d̶abevʉ. Pued̶abevʉbu Jʉ̃menijicʉre, ãmeina d̶aivʉ. Námu Jʉ̃menijicʉi ʉbemara aru yʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre máre. Námu boarĩ́ jarʉvaivʉ népacʉre, aru népacore, aru apevʉre máre.
1 Timothy 4:2 in Cubeo 2 Buede d̶arãjarama põeva borocʉrivʉre. Que teni jʉjovarãjarama põevare ne bueiye jãve ãmeque. Ina bueipõeva coreóvarãjarama ne bueiye jãve ãmene. Ʉbenita ye chĩomenajarama ne jʉjovaiyede, “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiabe boje.
Hebrews 12:24 in Cubeo 24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
Hebrews 13:4 in Cubeo 4 Caivʉ põeva pʉrʉbʉoivʉ ne pʉrʉbʉoiyede, ne cʉede yópe cũinávʉpe, pued̶ajarãri ne baju. Que teni ʉ̃mʉva nomicʉrivʉ cʉbejarãri apecoque aru nomiva ʉ̃mʉcʉrivʉ máre cʉbejarãri apecʉque, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Caivʉ ina pʉrʉbʉoivʉ apevʉque cʉrivʉ baru, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉbu na. Aru caivʉ ina nomicʉbevʉ nomióque cʉrivʉ baru aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre ʉ̃mʉque cʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉbu na máre.
1 Peter 3:14 in Cubeo 14 Ʉbenita mʉja ñájivʉ baru, mʉje mearo d̶aiye boje, ʉrarõ torojʉrãjaramu mʉja. Jidʉbejarã ina ñájine d̶aivʉre mʉjare. Aru cuecumamejara.
1 John 2:22 in Cubeo 22 Ácʉ põecʉ “Jesús Jʉ̃menijicʉi mácʉ Cristo ãmemi” ayʉ baru, ʉ̃́recabe borocʉcʉ. Ñai nópe ayʉ maucʉvaibi Cristore. Que teni jʉ abebi Jʉ̃menijicʉre aru Cristore máre.
1 John 3:15 in Cubeo 15 Ácʉ põecʉ ʉbecʉ ʉ̃ jicʉre, boaipõecʉpe páyʉbe ʉ̃. Aru coreóvaivʉbu mʉja boaipõecʉ cʉbecʉre apʉé mamaeque. Que baru cʉvabecʉbe ʉ̃ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
1 John 5:4 in Cubeo 4 Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára vainí tʉivʉbu caino no ijãravʉcarõ ãmenore. Jesucristo javede vainí tʉrejaquemavʉ ijãravʉcarõ ãmenore. Que baru maje jʉ aiye boje ʉ̃́re maja máre vainí tʉivʉbu nore.
1 John 5:10 in Cubeo 10 Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, majibi ʉ̃i ũmei Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede jãvene. Ʉbenita ñai jʉ abecʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, yópe borocʉcʉpe dápiaibi Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede mamacʉrã.
Revelation 2:2 in Cubeo 2 Coreóvaivʉ yʉ mi memeinore, memecayʉre ʉetʉyʉreca, aru mi napini ñájiyede máre. Coreóvaivʉ yʉ ye bʉojabecʉre napiñʉ põeva ãmenare, aru jã́ri coreóvayʉre ina, ‘Ñʉjamu Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne’, mi majiquiyepe aivʉre ʉbenina jãve maru ne coyʉino. Que teniburu, coreóvaivʉ mʉ Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara ãmevʉre. Quénora borocʉrivʉbu na.
Revelation 2:11 in Cubeo 11 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ nʉmenajarama toaboi cũiméboi’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
Revelation 9:21 in Cubeo 21 Aru chĩomevʉ, ne ãmeina teiyede jarʉvaiyʉbevʉ, oatʉvabeteima ne d̶aiyede. Dajocabeteima ne boarĩ́ jarʉvaiyede põevare, ne yavié teiyede, ne ãmeina d̶aiyede apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ne ñavaiyede máre.
Revelation 19:20 in Cubeo 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.
Revelation 20:14 in Cubeo 14 Caride ina yaivʉ bácavʉ yainájarama cojedeca. Na mácavʉre coreino mácarõ jarʉvaino mateávʉ̃ toabo cũiméboi. Ina yaivʉ bácavʉ yainájarama pʉque, mamarʉmʉ ne bajuque ijãravʉi aru no yóboi ne ũmeque toabo cũiméboi. No toabobu yópe jia ʉrad̶a uruinope ʉrarõ baju. Nore ñájinajarama cainʉmʉa.
Revelation 22:15 in Cubeo 15 Ʉbenita no ĩmaro jedevai mautenajarama caivʉ ina ãmena baju, ina yaviéde d̶aivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrĩ jʉjovaiyʉrivʉ apevʉre máre, áme Jesús.