Cross Reference Matthew 4:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre põecʉbenoi, ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ʉ̃́re.
Matthew 4:5 in Cubeo 5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora.
Matthew 4:8 in Cubeo 8 Aru bedióva cojedeca ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre. Cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi jã́d̶ovarejamed̶a caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare aru caiye die cʉve méne máre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re:
Matthew 4:10 in Cubeo 10 Dinʉmʉre Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Aru mʉ, Satanás, maumena nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃́re cũinácʉra memecajacʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe”, arejamed̶a Jesús.
Matthew 13:39 in Cubeo 39 Ñai jio upacʉi maucʉbe, ãmecõriare oteyʉ, abujuvai jabocʉpe páyʉ. No jãravʉ oteiye jẽijãravʉ ijãravʉ cũiquíjãravʉpe painomu. Aru ina oteiyede ĩcaipõevamu ángelevape paivʉ.
Matthew 24:24 in Cubeo 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre.
Matthew 25:41 in Cubeo 41 ’Dinʉmʉ maquinóre ina põeva ãmenare, ji cãcopũravʉi cʉrivʉre yópe acʉyʉmu yʉ: “Nʉjara mʉja yʉre jocarĩ. Mʉjamu jipacʉi ãmed̶aimara. Nʉjara mʉja toabo cũiméboi. No mead̶aino mácarõre abujuvai jabocʉi cʉrõre ʉ̃i ángelevaque.
Luke 8:12 in Cubeo 12 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiye ne jápiaiye báquede, ne jʉ abeni majibenajiyepe ayʉ, meatebenajivʉ.
Luke 10:18 in Cubeo 18 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Jã́vʉ yʉ ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás, tʉyʉre cavarõre jocarĩ yópe yaroino tʉiyepe.
Luke 13:16 in Cubeo 16 Quédeca ico nomióre, Abraham mácʉi pãramenacacore, abujuvai jabocʉ ʉ̃i d̶aicõjeimo mácore dieciocho paiʉjʉa baju, mead̶aiye jaʉvʉ ṍre jabʉóvaijãravʉi, arejamed̶a Jesús.
Luke 22:3 in Cubeo 3 Dinʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, d̶aicõjenejaquemavʉ Judas Iscariotede, ñai cũinácʉ ina doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉre.
Luke 22:31 in Cubeo 31 Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: —Mʉ, Simón, ñai abujuvai jabocʉ Satanáre Jʉ̃menijicʉ jʉjovaicõjeimi mʉjare, yópe põeva ne jajʉóiyepe matore.
John 8:44 in Cubeo 44 Mʉjepacʉbe abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́pe paivʉbu mʉja. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu mʉja. Mamarʉmʉre aru caride máre, põevare boarĩ́ jarʉvaipõecʉbe ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene jápiaiyʉbebi ʉ̃. Aru cainʉmʉa yávaiyede jãvene coyʉbebi ʉ̃. Ʉ̃i borocʉede coyʉyʉbe ʉ̃, “¿Jãve márica?” põeva ne arãjiyepe ayʉ. Aru mamarʉmʉcacʉ borocʉcʉbe ʉ̃.
John 12:31 in Cubeo 31 Caride ijãravʉcavʉre ne ãmene jã́d̶ovari, coreóvare d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ yʉre jʉ abevʉ ñájinajivʉre cũinájãravʉ. Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉre, ñai abujuvai jabocʉre, jarʉvacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
John 14:30 in Cubeo 30 Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉ, ñai abujuvai jabocʉ, daibi. Que baru ʉrarõ baju mʉjare coyʉbequijivʉ yʉ. Ʉ̃ yʉre ʉ̃i d̶aicõjeiye parʉé cʉvabecʉreca nʉcʉyʉmu yʉ.
John 16:11 in Cubeo 11 Aru náre coreóvare d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉi “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i jave coyʉiye báque boje ijãravʉcavʉ ne jabocʉre, ñai abujuvai jabocʉre.
Acts 5:3 in Cubeo 3 Ʉ̃i jíniburu yóboi, Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Ananías, ¿aipe teni abujuvai jabocʉ dápiaicõjeni mʉre yópe mi d̶ainore, mi jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore mi yaveni epeiyede apede yo bojed̶ainoquede?
Acts 26:18 in Cubeo 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo.
Romans 16:18 in Cubeo 18 Ina põeva dápiabenama aipe memecaiye jaʉrõre náre maje jabocʉ Jesucristore. Quénora dápiad̶ama na ne ãrajiyede. Ʉbenina yávad̶ama yávaiye jãvepe painore. Ʉbenita jʉjovad̶ama na ina majibevʉre.
Romans 16:20 in Cubeo 20 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majare cãrijimenoque me cʉre d̶ayʉ, maumejiena mʉjare bíjarocʉyʉme ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás. Maje jabocʉ Jesucristo me cad̶atejacʉrĩ mʉjare cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
2 Corinthians 2:11 in Cubeo 11 Maje ãrʉmetedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atedu ʉ̃́re, ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, majare ye bʉojabebi dápiaicõjeñʉ aru d̶aicõjeñʉ máre, yópe ʉ̃i d̶ájʉroepe maje ãrʉmetebedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atebedu ʉ̃́re. Me majivʉ maja aipe ãrojae ñai jʉjovayʉ ʉ̃i d̶aiyede.
2 Corinthians 4:4 in Cubeo 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede.
2 Corinthians 11:3 in Cubeo 3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ.
2 Corinthians 11:14 in Cubeo 14 Ne que teiyede, cuavaiye jaʉbevʉ majare, Satanás ʉ̃i teiye boje. Satanávacari ʉ̃i baju majibi jã́d̶ovañʉ meacʉpe, yópe ángelepe.
2 Corinthians 12:7 in Cubeo 7 Ji arĩ dápiabequiyepe ayʉ meacʉre caivʉ pʉeno, caiye iye me bajure Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báque boje yʉre, Jʉ̃menijicʉ yʉre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre ñájine d̶aicõjeimi. Satanás ñájine d̶arĩ cãrijovavaibi yʉre yópe miuyo jẽiyepe ji bajui.
Ephesians 4:14 in Cubeo 14 Que baru jʉed̶ovape paivʉ maje cʉbenajiyepe ayʉ, Cristo jíbi majare ʉ̃i méne. Jʉed̶ova pʉcaũmea cʉrivʉbu. Napedeca ina Jesúre jʉ aipõeva pʉcaũmea cʉrivʉ baru, oatʉvaivʉbu ne dápiaiyede cainʉmʉa, ape bueiyede jápiaivʉva. Ina bueipõeva borocʉrivʉ me majidivʉbu aipe jʉ are d̶arãjivʉ apevʉre ne borocʉeque. Que baru bʉcʉvape paivʉ barĩjárajarevʉ maje ũmei, jʉjovaimara ãmenajivʉ yópe jʉed̶ovape.
2 Thessalonians 2:3 in Cubeo 3 Quéda apecʉre jʉjovaicõjemejara mʉjare. Dijãravʉ baquinó, Jesúi copaidaquijãravʉ, eabequiyebu pʉ obedivʉ põeva ne ʉrarõ maucʉvaeta Jʉ̃menijicʉre. Dinʉmʉ maquinó ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ, bíjacʉyʉ yóboi, cʉetecʉyʉme Jesúi copaidaquiye jipocai. Jʉ̃menijicʉ ñájini d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉre, toabo cũiméboi cainʉmʉa.
2 Thessalonians 2:9 in Cubeo 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.
1 Timothy 2:14 in Cubeo 14 Aru yʉ máre d̶aicõjeivʉ náre nópe, Adán mácʉre abujuvai jabocʉi jʉjovabe báque boje. Ʉbenita Eva báco abujuvai jabocʉi jʉjovaimo máco barejaquémavʉ õ. Que baru ico nomió vainí tʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede.
1 Timothy 3:6 in Cubeo 6 Cũinácʉ ʉ̃mʉ mama jʉ ayʉ Jesúre corebejacʉrĩ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉyʉ. Ʉ̃i que aru, Jʉ̃menijicʉ “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ajebu ʉ̃́re nópe “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i aiye báquepedeca ñai abujuvai jabocʉre.
2 Timothy 3:13 in Cubeo 13 Ʉbenita ina põeva ãmena aru ina jʉjovaivʉ máre pʉeno ãmena nʉrajarama na. Jʉjovarãjarama apevʉre. Aru náre máre jʉjovarãjarama pʉeno baju.
Hebrews 2:14 in Cubeo 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre.
1 Peter 5:8 in Cubeo 8 Me jã́jara. Apʉrivʉpe, coreivʉpe, me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede. Yópe yavi jijecʉcʉ oyʉ bʉjiéque ʉ̃i vorĩ ãre cuiyepe ʉ̃i ãquimʉre, nopedeca mʉje maucʉ, ñai abujuvai jabocʉ, vorĩ bíjaroiyʉcʉ cuibi põevare, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore.
1 John 3:8 in Cubeo 8 Ʉbenita ñai d̶ayʉ ãmeina teiyede, ñai abujuvai jabocʉ jicʉbe. Mamarʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni mamarʉmʉre aru pʉ caride máre, cainʉmʉa ãmeina teiyede d̶aibi ʉ̃. Que barureca darejame Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jarʉvacʉyʉ ñai abujuvai jabocʉi d̶aiyede.
1 John 5:19 in Cubeo 19 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi márare. Ʉbenita caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ cʉma abujuvai jabocʉi d̶aicõjeimara.
Jude 1:9 in Cubeo 9 Ʉbenita Miguevacari, ñai ángelevai jabocʉ, ʉ̃i jaraiye báquede ñai abujuvai jabocʉre ne jijateiye báquede ʉ̃i ĩ́ye báqueda Moisés bácʉi baju bácarõre pued̶ayʉ ãmeina yávabedejaquemavʉ ʉ̃́re. “Ñájicʉyʉmu mʉ”, abedejaquemavʉ, ʉ̃i pued̶aiye boje ʉ̃́re. Quénora “Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ mʉre”, arejaquemavʉ Miguecapũravʉ.
Revelation 2:9 in Cubeo 9 Coreóvaivʉ yʉ mi ñájiyede yʉre boje. Coreóvaivʉ mʉre cʉve cʉvabecʉre máre. Ʉbenita jãve ʉre cʉve cʉvavʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉve méne. Aru coreóvaivʉ yʉ caiye iye ne ãmeina yávaiyede mi borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ ʉbenina aivʉre. Ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora nárecabu Satanás jina. Aru cójijivaivʉbu, memecarãjivʉ ʉ̃́re.
Revelation 2:13 in Cubeo 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
Revelation 2:24 in Cubeo 24 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Tiatiracavʉ d̶abevʉ yópe õi bueiyepe. Coreóvaiyʉbevʉ mʉja iye Satanái majié yaveiyede apevʉ ne d̶aiyepe. Cʉbevʉ apeno ji d̶aicõjeino mʉjare copʉ.
Revelation 3:9 in Cubeo 9 ’Coyʉivʉ mʉre ne borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ aivʉre, ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora Satanás jinatamu cójijivaivʉ memecarãjivʉ ʉ̃́re. Náreca ñʉatutare d̶acʉyʉmu yʉ mi cʉboba yebai, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji baju ʉcʉre mʉre.
Revelation 9:1 in Cubeo 1 Aru yóvaicʉvaivʉi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, jã́cacʉ cũinácʉ ángele abiácorʉpe ãrojacʉ tʉyʉ bácʉre cavarõre jocarĩ pʉ joborõita. Jímʉ mateáme llavede, voacʉyʉ ecoino ʉ̃mʉjʉricobede abujuva ne napini coreinoi ecoinore.
Revelation 9:20 in Cubeo 20 Caiye iye vainíburu yóbore, ina põeva ijãravʉcavʉ yaibévʉ bácavʉ cãreja ye jarʉvaiyʉbeteima na ne pẽpeimara mácavʉre. Quénora dajocabeteima ne mearore jíyede abujuvare. Aru dajocabeteima ne mearore jíyede pẽpeimara mácavʉre. Ina pẽpeimara mácavʉ põeva ne d̶aimara mácavʉbu úruque, aru plataque, bronceque, cʉ̃raboaque, aru jocʉcʉaque máre. Nárecabu yéde jã́ri majibevʉ aru jápiarĩ majibevʉ. Aru cuivʉ máre bʉojabema.
Revelation 12:3 in Cubeo 3 Aru jã́cacʉ. Apeno jã́d̶ovaino ʉrarõ jároteavʉ̃ cavarõi. Jároteame cũinácʉ ãijuacʉ ʉracʉ baju. Siete paibʉa jipobʉa cʉcʉ bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. Cʉ́teavʉ̃ ʉ̃i jipobʉa coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ.
Revelation 12:7 in Cubeo 7 No yóboi, ãd̶amateino mateávʉ̃ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ángelevai jabocʉ ʉ̃i ãmiá Miguel ʉ̃i ángelevaque ãd̶amateame ñai ãijuacʉre. Aru ñai ãijuacʉ máre ʉ̃i ángelevaque ãd̶amateniduame Miguejãre copʉ.
Revelation 12:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ṍcapũravʉ jímo mateáco pʉcacavea, míyavipe águila ãmicʉcʉi caveáre, vʉcod̶o põecʉbenoi, Jʉ̃menijicʉi ṍre jíno mácarõre õi cʉrõita ãijuacʉre jocarĩ joaita. Nore ãiye jíye jaʉquiye bateávʉ̃ ṍre yóbecʉriʉjʉa aru apeʉjʉ corica baji.
Revelation 13:14 in Cubeo 14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja, buraimʉ mácʉreca boaicaroveque.
Revelation 16:14 in Cubeo 14 Ina abujuva põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiye majiteima na. Etaivʉ bateima cójijovarãnʉrajivʉ caivʉ ijãravʉcavʉ jabovare, ne ãd̶amatenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque, ñai parʉcʉre caivʉ pʉeno, ãnijãravʉ, ʉ̃i põevare pʉeno baju ñájiovare bʉojaquijãravʉ baquinóre, ne ãmeina teiye báque boje.
Revelation 18:2 in Cubeo 2 Bʉjiéque yópe arĩ, cod̶oboboame ʉ̃: —Jave bíjaivʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. Diĩmaro mácarõ abujuva ne cʉrõ teivʉ. Obediyajuboa ãimara vʉivʉ põeva ne ʉbemara máre ne cʉrõ teivʉ no ĩmaro mácarõ.
Revelation 18:23 in Cubeo 23 Ye pẽoibʉ cojibequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru ñemiquiyebu nore. Ye pʉrʉbʉobenama cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru jápurabequiyebu cojedeca nore ne torojʉve teiye báque põeva ne pʉrʉbʉoiyede. Nópe vaiquíyebu diĩmaro mácarõcavʉre ne bojed̶aipõeva parʉrivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva pʉeno. Nópe vaiquíyebu diĩmarocavʉre jʉjovaivʉ bácavʉre caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre ne yavié d̶aiye báqueque, áme ñai ángele.
Revelation 19:20 in Cubeo 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.
Revelation 20:2 in Cubeo 2 Jẽame ñai ãijuacʉ cʉcʉre mamarʉmʉre pʉ caride máre. Ñai ãijuacʉbe abujuvai jabocʉ. Diablo ãmicʉbi ʉ̃. Aru Satanás máre ãmicʉbi ʉ̃. Ñai ãijuacʉre jẽni bʉoáme ʉ̃́re mil paiʉjʉa baju.
Revelation 20:8 in Cubeo 8 Etacʉyʉme dicobe ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ, jʉjovacʉnʉcʉyʉ põevare, cainoa joborõacavʉre. Jʉjovacʉnʉcʉyʉme ina Gog ãmicʉrõcavʉre aru ina Magog ãmicʉrõcavʉre máre. Ina põeva obedivʉ barãjárama yópe ẽpayabea cʉepe jia ʉrad̶a ẽcarʉrã. Náre cójijovacʉyʉme Satanás, ne ãd̶amatenajiyepe ayʉ.
Revelation 20:10 in Cubeo 10 Aru ñai abujuvai jabocʉ, náre jʉjovayʉ bácʉ, jarʉvaimʉ macʉyʉ́ toabo azufreque cũiméboi máre. Que teni vainí tʉquiyebu ʉ̃́re yópe ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ʉ̃i vainí tʉiye báquepedeca aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉre, máre. Noi ñájinajarama na jãravʉre aru ñamine máre cainʉmʉa.