Cross Reference Luke 14:26 in Cubeo 26 —Ácʉ põecʉ ʉ̃i daru ji yebai, ji bueimaracacʉ bacʉyʉ́, yʉre jecʉé jaʉvʉ ʉ̃́re caivʉ pʉeno baju. Que baru ʉjacʉrĩ yʉre jípacʉ, jípaco, jímarepaco, mamara, jíbʉrã, ĩmara, aru ʉ̃i baju máre pʉeno baju.
John 16:33 in Cubeo 33 Caiye iyede mʉjare coyʉivʉ yʉ, mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ, mʉje cʉe boje yʉ́que cũinávʉpe. Mʉjare ñájine d̶arãjarama ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita jidʉbejarã mʉja. Ijãravʉque ãmene jave vainí tʉivʉ yʉ. Que baru jʉ ajarã yʉre, arejame ñʉjare Jesús.
Acts 20:24 in Cubeo 24 Ʉbenita ye baquinó ãmevʉ yʉre cʉcʉre ijãravʉre. Quénora d̶aiyʉvʉ mearo iye memeiyede, Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyede yʉre pʉ ji bʉojaiyeta diede. Coyʉiyʉvʉ caivʉre iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede põevare, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre.
Acts 21:13 in Cubeo 13 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejame ñʉjare: —¿Aipe teni oivʉrʉ̃ mʉja? Chĩore d̶abejarã yʉre. Yʉ́vacari jũracʉbevʉ Jerusalẽ́cavʉ yʉre ne bʉoru, aru yʉre ne boarĩ́ jarʉvaru máre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, arejame Pablo.
Romans 8:33 in Cubeo 33 Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ jave ʉ̃i beoimara mácavʉre. Que baru põecʉ cʉbebi ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojayʉ majare. Aru põecʉ cʉbebi coyʉrĩ bʉojayʉ majare ñájiye jaʉrõre máre. Jesucristo, yaiyʉ́ bácʉ majare boje, nacovaimʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi cʉbi caride. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Ñai Jesucristo parʉrõque jẽniaimi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Que baru ñame ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabema majare.
Romans 16:20 in Cubeo 20 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majare cãrijimenoque me cʉre d̶ayʉ, maumejiena mʉjare bíjarocʉyʉme ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás. Maje jabocʉ Jesucristo me cad̶atejacʉrĩ mʉjare cainʉmʉa, ʉ̃i me boje.
1 Corinthians 15:57 in Cubeo 57 Ʉbenita torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore vainí tʉre d̶are d̶ayʉ majare ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje cʉe boje maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe.
2 Corinthians 10:3 in Cubeo 3 Jãve ñʉjatamu ijãravʉi cʉrivʉ. Ʉbenita ijãravʉi cʉrivʉvacari, maucʉvabevʉ ñʉje mauvare yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, ne maucʉvaepe.
Ephesians 6:13 in Cubeo 13 Que baru iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei majare, maje meatenajiyepe ayʉ maje ũmene, ĩni cʉvajarã mʉja. Diede cʉvarivʉ cainʉmʉa abujuvai jʉjovaiyʉrinʉmʉre náre copʉ maucʉvarivʉ bʉojarãjaramu mʉja. Vainí tʉbenajarama mʉjare. Aru maucʉvarĩburu yóboi, cʉrãjaramu mʉja ijãravʉi parʉrivʉ mʉje ũmei.
2 Timothy 4:7 in Cubeo 7 Iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉiyede coyʉivʉ yʉ oabecʉvacari. Que teni d̶aivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyaiyepe oabecʉvacari. Aru iye Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiyede d̶aivʉ yʉ oabecʉvacari. Que baru bʉojaivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyarĩ bʉojaiyepe tʉrʉvaita. Aru iye maje jʉ aiyede Jesucristore dajocabevʉ yʉ. Quénora jʉ aivʉ yʉ ʉ̃́re cainʉmʉa.
Hebrews 2:14 in Cubeo 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre.
Hebrews 11:35 in Cubeo 35 Aru nácavʉ nomiva mácavʉ máre jacopʉrejaquemavʉ apʉrivʉre cojedeca névʉ yaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaimarare. Apevʉ nácavʉ bácavʉ jabova ne bʉoimara mácavʉ barejaquémavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Ina jabova bácavʉ churarava bácavʉre pare jara popeicõjenejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni, “Mʉje jʉ abedu Jʉ̃menijicʉre, jaetovarãjaramu mʉjare”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉre ina jabova bácavʉ. Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ ye jʉ abevʉva tedejaquemavʉ cainʉmʉa. Quénora ina jabova bácavʉre boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ apʉrivʉ cojedeca aru cʉrãjivʉ pʉeno baju me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
1 John 2:13 in Cubeo 13 Aru mʉja, jíbʉcʉvape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje coreóvaiye boje ñai cʉcʉre caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia. Aru mʉja, bojʉvʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare máre mʉje vainí tʉiye boje ñai abujuvai jabocʉre. Aru mʉja, jímajinape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje coreóvaiye boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 John 4:4 in Cubeo 4 Mʉja, jímajinape paivʉ, mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinatamu. Que baru Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo dápiaicõjeimi mʉjare. Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ñai abujuvai jabocʉ jinatamu. Aru ñai abujuvai jabocʉ dápiaicõjeimi náre. Ʉbenita parʉcʉbe ñai dápiaicõjeñʉ mʉjare, ñai náre dápiaicõjeñʉ pʉeno. Que baru mʉja vainí tʉivʉbu ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ borocʉrivʉre.
1 John 5:5 in Cubeo 5 Ñai jʉ ayʉ Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, ʉ̃́recabe vainí tʉyʉ ijãravʉcarõ ãmenore.
Revelation 1:2 in Cubeo 2 Yʉ coyʉquijivʉ mʉjare caiye ji jã́iye báquede, Jesucristo ʉ̃i coyʉino mácarõ jãve bajure yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.
Revelation 1:9 in Cubeo 9 Yʉ, Juan, mʉjecʉbu, maje jʉ aiye boje Jesucristore. Cʉrivʉbu maja ʉ̃́que cũinávʉpe. Yʉ máre ñájivʉ mʉjapedeca. Aru Jesucristo parʉre d̶aibi yʉre máre yópe ʉ̃i parʉre d̶aiyepe mʉjare, maje napinajiyepe ayʉ maje ñájiyede. Aru jabotede d̶acʉyʉme majare ʉ̃́que. Cʉ́tecacʉ yʉ jabova ne bʉoimʉ Patmos ãmicʉrijiavʉi, ji coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Jesucristorã.
Revelation 2:7 in Cubeo 7 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ Jʉ̃menijicʉi jioba coricacacʉ jocʉcʉ jẽidʉare, apʉre d̶aijocʉcʉ dicʉ ãmiá’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
Revelation 2:10 in Cubeo 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.
Revelation 2:13 in Cubeo 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
Revelation 2:17 in Cubeo 17 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ ãiye me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, iye ãiye yaveiyede ijãravʉcavʉre jocarĩ. Aru jícʉyʉmu náre coapa cũinájibo cʉ̃rajibo borijĩbore. Dijĩborã toivaino cʉvʉ cũináro ãmiá mamaro ãmiáre. Aru ina jacopʉrãjivʉ quévʉra coreóvarãjarama no ãmiáre. Apecʉ cʉbecʉbe coreóvayʉ no ãmiáre’, arĩ coyʉibi ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
Revelation 2:26 in Cubeo 26 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ aru d̶aivʉre yópe ji ʉrõpe pʉ ne yaiyeta, jabotede d̶acʉyʉmu náre cainoa joborõacavʉre iye parʉéque yópe jipacʉi jabotede d̶aiye báquepe yʉre. Jabotenajarama náre parʉéque. Que baru cainoa joborõacavʉ ne jʉ abedu, d̶arãjarama náre yópe jobojororʉre boarĩ́ yavaiyepe abod̶o tãuque d̶aiyoque.
Revelation 3:5 in Cubeo 5 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉ ãmenore jarʉvarĩ nápe paivʉ cuitótecajea boricajeare dorãjarama. Ne ãmiá toivaino mácarõre ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucubo, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ yʉ́que ne ãmiáre toivaitucubore tʉ̃reni jarʉvabecʉyʉmu yʉ ne ãmiáre. Quénora, ‘Ji põevatamu na’, arĩ coyʉcʉyʉmu jipacʉi jã́inore aru ʉ̃i ángeleva máre ne jã́iyede.
Revelation 3:12 in Cubeo 12 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ epecʉyʉmu jabova parʉrivʉva Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi yópe bʉcʉporarʉa parʉre d̶aiyepe cʉ̃ramine. Aru etabenajarama na nore jocarĩ cainʉmʉa. Aru toivacʉyʉmu yʉ nára Jʉ̃menijicʉi ãmiáre, aru Jʉ̃menijicʉi ĩmaro ãmiáre máre. No mamaro ĩmaro Jerusalén ãmicʉrõtamu. Ẽmequiyebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Aru toivacʉyʉmu nára ji ãmiá mamarore máre.
Revelation 3:21 in Cubeo 21 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ dobaicõjecʉyʉmu yʉ́que jabocʉ ji dobarõ mearoi, ne jabotenajiyepe ayʉ yʉ́que. Quédeca vainí tʉrejacacʉ yʉ ãmenore jarʉvarĩ. Aru caride dobavʉ yʉ jipacʉque jabocʉ ʉ̃i dobarõ mearoi, jaboteyʉ ʉ̃́que.
Revelation 6:9 in Cubeo 9 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jã́cacʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ ne ũmene. Caivʉ ina boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉre ne coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne ũmene jã́cacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva cãchinoi. Dajocabevʉva “Jãvemu” arĩ coyʉrejaquemavʉ Jesucristoi yávaiye méne.
Revelation 7:10 in Cubeo 10 Yópe arĩ, bʉjié cod̶oboboima: Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, mead̶ayʉbe majare. Aru ñai ovejajĩcʉ máre mead̶ayʉbe majare, aima na.
Revelation 11:7 in Cubeo 7 Ina pʉcarã ne bʉojaiyede ne coyʉiyede, ñai ãimacʉ jijecʉcʉ ãmecʉ mʉñʉ ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ ãd̶amatecʉyʉme náre. Ãd̶amateni, vainí tʉrĩ, boarĩ́ jarʉvacʉyʉme náre.
Revelation 12:17 in Cubeo 17 Que baru ñai ãijuacʉ pare jijateyʉ ṍre, ãd̶amatecʉnʉame caivʉ apevʉ õi pãramenaque copʉ. Nárecabu caivʉ ina jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede aru dajocabevʉva coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta.
Revelation 14:1 in Cubeo 1 No yóboi, jã́cacʉ cojedeca. Jã́cacʉ Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉ, núcʉre Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Aru ʉ̃́que cʉ́teima obedivʉ põeva, ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju. Nárecabu cʉvarivʉ ʉ̃i ãmiáre aru jípacʉi ãmiáre máre toivaino mácarõre ne tʉ̃tʉvarã náre coapa.
Revelation 15:2 in Cubeo 2 Aru jã́cacʉ aped̶are yópe jia ʉrad̶a jivarʉpe ʉbenita me jã́ri javaiyoiya bateávʉ̃. Aru toaque jĩvainope ãrojateavʉ̃ diya jívʉi. Diya ẽcarʉi núteima ina vainí tʉivʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre. Vainí tʉima ʉ̃́re ne mearore jíbe báque boje ʉ̃́re aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Vainí tʉima ʉ̃́re ne toivaicõjeme máque boje ne bajurã yo número ʉ̃i ãmiáque cʉrõre. Ina vainí tʉivʉ bácavʉ cʉvateima biabeiboare arpa ãmicʉriboare, Jʉ̃menijicʉi jíboare, ne pʉrʉi cʉvarivʉ náre coapa.
Revelation 19:10 in Cubeo 10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.
Revelation 20:4 in Cubeo 4 Aru jã́cacʉ jabovai dobarõa mearoare. Ina dobarivʉ iye dobarõara maje jabocʉi ñájine d̶aicõjeimara mateima põevare, ne ãmeina teiye boje. Aru ina yaivʉ bácavʉ ne coyʉiye báque boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede máre dajocabevʉva ne ũmene jã́cacʉ yʉ. Na mácavʉrecabu mearore jíbevʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Aru ʉ̃i toivaino mácarõre máre cʉvabeteima na mácavʉ ne tʉ̃tʉvarã aru ne pʉrʉárã máre. Nacajari yainore jarʉvarĩ, apʉrivʉ teni jaboteima na Cristoque mil paiʉjʉa bajureca.