Philippians 2:15 in Cubeo 15 Que baru boropatebenajaramu mʉja. Aru mʉje ãmeno d̶aiye cʉbequiyebu. Aru Jʉ̃menijicʉi mára, ãmeno cʉbevʉva, barãjáramu mʉja. Mʉje cʉede ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ aru pʉeno ãmeno d̶aivʉ ne jẽneboi, mʉje cad̶ateiye jaʉvʉ náre, ne jã́rajiyepe aivʉ ne ãmeina teiyede aru mʉje mearo teiyede yópe abiácovai cad̶ateiyepe põevare cojiéque, ne jã́rajiyepe aivʉ ñamine.
Other Translations King James Version (KJV) That ye may be blameless and harmless, the sons of God, without rebuke, in the midst of a crooked and perverse nation, among whom ye shine as lights in the world;
American Standard Version (ASV) that ye may become blameless and harmless, children of God without blemish in the midst of a crooked and perverse generation, among whom ye are seen as lights in the world,
Bible in Basic English (BBE) So that you may be holy and gentle, children of God without sin in a twisted and foolish generation, among whom you are seen as lights in the world,
Darby English Bible (DBY) that ye may be harmless and simple, irreproachable children of God in the midst of a crooked and perverted generation; among whom ye appear as lights in [the] world,
World English Bible (WEB) that you may become blameless and harmless, children of God without blemish in the midst of a crooked and perverse generation, among whom you are seen as lights in the world,
Young's Literal Translation (YLT) that ye may become blameless and harmless, children of God, unblemished in the midst of a generation crooked and perverse, among whom ye do appear as luminaries in the world,
Cross Reference Matthew 5:14 in Cubeo 14 Mʉjarecabu yópe miad̶árope paivʉ ijãravʉi. Cũináro ĩmaro cʉ̃racũ pʉenoi cʉrõ maru, ye yaveni bʉojaino ãmevʉ. Que baru caivʉ põeva jã́rajarama diĩmarore.
Matthew 5:45 in Cubeo 45 Que d̶aivʉ baru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i mára marajáramu mʉja. Ʉ̃́pe paivʉ barãjáramu mʉja, mʉje mearo d̶aiyede mearare aru ãmenare máre. Ʉ̃́recabe aviáre bóre d̶ayʉ ina mearare aru ina ãmenare máre, aru ocare d̶ayʉ ina boropatebevʉre aru ina boropateivʉre máre.
Matthew 5:48 in Cubeo 48 Que baru mʉjacapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ri, mearore d̶ajarã apevʉre jaʉbevʉva, yópe majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i d̶aiyepe, arejamed̶a Jesús.
Matthew 10:16 in Cubeo 16 Jesús coyʉre nʉrejame ñʉjare, yópe arĩ: —Jã́jara. Jaroivʉ yʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi, yópe ovejava nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. Ávaivʉbu maja judíova: Ãd̶a me majibi, aru jureco jijecʉbebico. Que baru ãd̶ape me majijarã, aru jurecope jijecʉbejarã põevaque, mʉje coyʉiyede náre.
Matthew 17:17 in Cubeo 17 Jesús arejame: —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejame Jesús.
Luke 1:6 in Cubeo 6 Ina pʉcarã meara marejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru d̶arejaimad̶a iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
Luke 6:35 in Cubeo 35 Ʉbenita ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre. Aru jíjarã jacopaiyovaiyede corebevʉva no boje. Nópe d̶aru, ʉrarõ meaquiyebu mʉje boje jẽino. Aru Jʉ̃menijicʉi mára marajáramu mʉja. Que baru ʉ̃ meacʉbe náque ina jíbevʉre mearore ʉ̃́re aru ina jíyʉbevʉre apevʉre máre.
John 5:35 in Cubeo 35 Yópe pẽoibʉ jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca yávaiyede jãvene majide d̶áme Juan Bautista. Nurinimare pẽoibʉ pẽoinope jã́d̶ovariduame. Ʉ̃i que teiyede torojʉteavʉ̃ mʉja mamarʉmʉre cãreja.
Acts 2:40 in Cubeo 40 Aru Pedro coyʉre nʉrejamed̶a náre parʉrõreca, ʉrarõ ʉ̃i coyʉiyede, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. —Ina ãmeina teivʉ pare ñájinajarama. Jʉ̃menijicʉ mead̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje ñájimenajiyepe ayʉ ne ñájinajiyepe, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro.
Acts 20:30 in Cubeo 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
Romans 16:19 in Cubeo 19 Caivʉ põeva jápiaivʉbu mʉje borore, parʉéque jʉ aivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru torojʉrĩ ãrʉvʉ yʉ mʉjare. Yʉ ʉvʉ mʉjare me majidivʉre mearo d̶aiyede, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Ʉbenita yʉ ʉvʉ ye majibevʉre mʉjare ãmeno d̶aiyede, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ apevʉre.
1 Corinthians 1:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei pʉ ijãravʉ cũiyeta, ñame ne bʉojabenajiyepe ayʉ boropad̶aivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre.
2 Corinthians 6:17 in Cubeo 17 Que baru Jʉ̃menijicʉ yópe máre arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, ʉ̃i põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre pẽpeimarare mearore jívʉre: Náre dajocarĩ, etajarã mʉja náre jocarĩ. Que teni náque yóvabeni, coatejarã mʉja náre jarʉvarĩ. Ye tʉobejarã mʉja caiye ne cʉvaede, ne ãmeina d̶aiyeque cʉvaede. Que d̶aru, mʉjare me copʉ etacʉyʉmu yʉ.
Ephesians 5:1 in Cubeo 1 Majamu Jʉ̃menijicʉi mára pare ʉ̃i ʉmara. Que baru me d̶arĩ jã́rajarevʉ, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aiyepe.
Ephesians 5:7 in Cubeo 7 Ye d̶abejarã nápe ina ãmenore d̶aivʉpe.
Ephesians 5:27 in Cubeo 27 Caiye iyede d̶aibi, cʉvacʉyʉ ʉ̃ jinava majare. Yópe põecʉi cʉvaiyʉepe jímarepaco bacod̶óre meaco bajure, nopedeca Cristo cʉvaiyʉbi majare. Ico pʉrʉbʉocod̶o bojʉyo baju, ye ãmeno cʉbecope, õpedeca barãjáramu maja, Jesucristore jʉ aivʉ máre. Pʉeno meara bajure aru ye ãmeno cʉbevʉre cʉvacʉyʉme Cristo majare, ʉ̃i baju d̶aiye báque boje.
1 Thessalonians 5:23 in Cubeo 23 Jʉ̃menijicʉvacari, cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ põevare, cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare caivʉ meara baju. Aru corejacʉrĩ mʉjare coapa caivʉ, mʉje decocʉre, mʉje ũmene, aru mʉje bajure máre, mʉje boropatebenajiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinói.
1 Timothy 3:2 in Cubeo 2 Ñai coreiyʉcʉ Jesúre jʉ aipõevare d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva “Ãmecʉbe ñai”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ʉ̃i borore. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva ne jã́d̶ovamenajiyepe aiye ʉ̃i ãmeina teiyede. Jaʉvʉ ʉ̃́re máre ʉ̃i cʉvaquiyepe jímarepaco cũinácora. Coreiye jaʉvʉ ʉ̃́re me ʉ̃i d̶aiyede. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re majiéque. D̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re yópe põeva ne pued̶aimʉpe. Me copʉ etarĩ jacoyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re ina curãdaivʉre. Aru me bueiye jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i coreimarare máre.
1 Timothy 3:10 in Cubeo 10 Apevʉ jã́rajarama ne cʉede. Aru náre ãmeina teiyede jã́menu, memecajarãri na Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõevape.
1 Timothy 5:7 in Cubeo 7 D̶aicõjejacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aipõevare yópe ji coyʉiyepe. Que teni apevʉ bʉojabenama ãmeina yávaivʉ ne borore.
1 Timothy 5:14 in Cubeo 14 Que baru yʉ ʉvʉ ina nomiópeva bojʉrõmivare ne pʉrʉbʉorĩ jʉed̶ocʉvarãjiyepe ayʉ jã́ri coreivʉva ne cʉ̃ramiare. Que teiyede maje maucʉ bʉojabecʉbe ãmeina yávayʉ Jesúre jʉ aipõeva ne borore.
1 Timothy 5:20 in Cubeo 20 Aru jarajacʉ ʉ̃́re caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jã́inoi, ne jidʉrãjiyepe ayʉ d̶arãjivʉ ãmeno ʉ̃́pe.
Titus 1:6 in Cubeo 6 Ácʉ põecʉ mi epeimʉ macʉyʉ́re, corecʉyʉre Jesúre jʉ aipõevare, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva “Ãmecʉbe ñai”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ʉ̃i borore. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva ne jã́d̶ovamenajiyepe aiye ʉ̃i ãmeina teiyede. Jaʉvʉ ʉ̃́re máre ʉ̃i cʉvaquiyepe jímarepaco cũinácora. Jaʉvʉ mamarare máre ne jʉ aiye Jesúre. Aru jaʉvʉ ne d̶aiye cainʉmʉa yópe põeva “Ãmenamu na”, aru “Ne bʉcʉvare jʉ abema na”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ne borore.
Titus 2:10 in Cubeo 10 Aru ñavamejarari ne jabovai cʉvaede. Quénora jã́d̶ovajarari ne jabovare ne mearo d̶acaiyede cainʉmʉa. Que teni ina memecaipõeva me jã́re d̶arãjarama apevʉ põevare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majare mead̶ayʉ, ʉ̃i bueicõjeiyede majare.
Titus 2:15 in Cubeo 15 Que baru buejacʉ mʉ caiye iyede. Coyʉjacʉ parʉrõreca ina Jesúre jʉ aipõevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ caiye iyede. Jã́d̶ovajacʉ ina põeva nópe d̶abevʉ cãreja aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru buejacʉ náre parʉéque. Que teni ãmeina jã́icõjemejacʉ põevare mʉre.
Hebrews 7:26 in Cubeo 26 Que baru Jesúrecabe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare jaʉmʉ baju. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiye ʉ̃́re jaʉéde, cad̶atecʉyʉ majare. Ʉ̃́recabe meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru ye d̶abecʉ ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore. Ʉ̃́recabe ye ãmeno cʉbecʉ aru cʉcʉ bácʉvacari ijãravʉi ãmeina teipõevaque ye ãmeina tebecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jãmʉóimʉ mácʉ pʉ cavarõ mearoi ʉ̃i cʉrõita aru ʉ̃i parʉre d̶aimʉ caivʉ pʉeno.
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1 Peter 2:9 in Cubeo 9 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinava, ʉ̃i beoimaramu. Mʉjarecabu ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i sacerdotevape. Mʉjamu põeyajubocavʉ Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aimara ãmenore jarʉvarĩ ʉ̃ jina márajivʉ. Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi pʉeno mearore d̶acaiyede põevare. Ʉ̃́vacari cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ ãmeina teiyede jarʉvarĩ yópe etaiyepe ñeminore jocarĩ, mʉje cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ cãreja. Jʉ̃menijicʉ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ meatede d̶aiyede yópe ecoiyepe ʉ̃i pʉeno mearo miad̶ároi. Que baru mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre caride. Aru ãmeina tebevʉbu.
1 Peter 2:12 in Cubeo 12 Quénora mearo d̶arĩ me cʉjarã mʉja ina Jesucristore jʉ abevʉ ne jẽneboi. Que teni ne ãmeina yávaiyede mʉjare ãmeina teivʉpe, návacari, mʉje mearo d̶aiyede jã́ri, yópe arĩ, “Ãmeina teivʉ ãmema na. Me d̶ad̶ama na”, arĩ coyʉrãjarama mʉjara. Que baru mearore jínajarama na Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ñájine d̶acʉyʉ põevare, ne ãmeina teiye boje.
2 Peter 3:14 in Cubeo 14 Mʉja, ji ʉmara, mʉje napini coreiyedeca diede d̶ajarã caiyede mʉje oainope, maje jabocʉi eaquiyepe aivʉ mʉjare ãmeno cʉbevʉre. Quénora eajacʉrĩ mʉjare pʉeno baju mearare aru me cʉrivʉre cãrijimevʉva.
1 John 3:1 in Cubeo 1 “Jímaratamu mʉja”, aibi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ majare. Que baru coreóvaivʉbu maja aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ ʉcʉre majare. Aru jãve ʉ̃i máratamu maja. Ʉbenita apevʉ põeva ijãravʉcavʉ coreóvabema majare. Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore máre coreóvabema na. Que baru majare máre coreóvabema na.
Revelation 3:9 in Cubeo 9 ’Coyʉivʉ mʉre ne borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ aivʉre, ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora Satanás jinatamu cójijivaivʉ memecarãjivʉ ʉ̃́re. Náreca ñʉatutare d̶acʉyʉmu yʉ mi cʉboba yebai, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji baju ʉcʉre mʉre.