Cross Reference Matthew 10:32 in Cubeo 32 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ acʉyʉmu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi.
Matthew 12:50 in Cubeo 50 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejame Jesús.
Matthew 16:17 in Cubeo 17 Aru Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame Pedrore: —Mʉ, Simón, Jonái mácʉ, torojʉcʉyʉmu mʉ. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉmu mʉ. Põecʉ cʉbebi coreóvare d̶ayʉ mʉre diede. Quénora jipacʉ, cavarõ mearocacʉrecabe coreóvare d̶ayʉ mʉre diede.
Matthew 18:3 in Cubeo 3 Aru arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja.
Matthew 18:10 in Cubeo 10 Jesús, yópe arĩ, buedejame bedióva cojedeca jʉed̶ovarã: —Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ina ángeleva jʉed̶ovare coreivʉ cʉma cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jivateinoi. Que baru cũinájicʉ ina jʉed̶ovacacʉre ye ãmeina jã́mejara mʉja. Yéde ãmeina d̶abejarã cũinájicʉre.
Matthew 18:19 in Cubeo 19 ’Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Pʉcarã mʉjacavʉ cũinátʉrʉ baru mʉje ũmei, mʉje jẽniaiyede jipacʉ cavarõ mearocacʉre, ʉ̃́capũravʉ d̶acʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepe.
Matthew 18:35 in Cubeo 35 Aru arejame Jesús: —Quédeca d̶acʉyʉme mʉjare jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, mʉje ãrʉmetebedu mʉjecʉre ʉ̃i ãmeina d̶aiyede, arejame ñʉjare, majicayʉ Jesús.
Matthew 19:24 in Cubeo 24 Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejame Jesús.
Matthew 21:29 in Cubeo 29 Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ “Nʉiyʉbevʉ”, aquemavʉ jípacʉre. Ʉbenita nópe arĩburu yóboi, chĩori dápiaquemavʉ ʉ̃i jʉ abe báquede jípacʉre. Aru jioi nʉquemavʉ ʉ̃, mamacʉ.
Matthew 25:11 in Cubeo 11 No yóboi ina bojʉrõmiva mead̶abevʉ bácavʉ edaquemavʉ torojʉve teiñami máre. Aru yópe arĩ, “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voacajacʉ ñʉjare”, jẽniariduquemavʉ.
Matthew 25:21 in Cubeo 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Matthew 26:42 in Cubeo 42 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejamed̶a, yópe arĩ: —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye jaʉru, mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.
Mark 3:35 in Cubeo 35 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, aru jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejamed̶a náre Jesús.
Mark 10:23 in Cubeo 23 Que teni Jesús ʉ̃i bueimarare jã́ri, arejamed̶a náre: —Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre, arejamed̶a náre Jesús.
Luke 6:46 in Cubeo 46 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre: —¿Aipe teni aivʉrʉ̃ yʉre “ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari ji coyʉiyede?
Luke 11:28 in Cubeo 28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a Jesús.
Luke 13:25 in Cubeo 25 Cũinácʉ cʉ̃rami upacʉ bieniburu yóboi ʉ̃i jedevacobede ñamine, voaiyʉbebi dicobede cojedeca. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jaboteino ecoiyede bieniburu yóboi, voabecʉyʉme mʉja núrivʉre jedevai. Órejarãjaramu ʉ̃́re pare: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voajacʉ ñʉjare”. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ acʉyʉme mʉjare: “Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ”, acʉyʉme ʉ̃.
Luke 18:25 in Cubeo 25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
John 3:5 in Cubeo 5 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ ʉ̃i põetebedu ocoque aru Espíritu Santoque máre, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
John 5:17 in Cubeo 17 Ne ñájine d̶ájʉroede ʉ̃́re, Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: —Jipacʉ jabʉóvabebi. Quénora cainʉmʉa cad̶atevaibi põevare. Que baru yʉ máre cad̶ateyʉbu náre, arejame Jesús.
John 6:40 in Cubeo 40 Jipacʉ ʉbi caivʉ põeva yʉre jã́ri, coreóvarĩ, jʉ aivʉre ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru yʉ́vacari náre nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinó, arejame Jesús.
John 7:17 in Cubeo 17 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiyʉcʉ baru, coreóvacʉyʉme ã́roque ji bueiyede. Ji buedu Jʉ̃menijicʉi majiéque o ji baju majiéque, coreóvacʉyʉme.
John 10:29 in Cubeo 29 Yʉre jipacʉi jímara bojecʉrivʉbu caiye pʉeno. Jipacʉre tatojʉrocʉ náre cʉbebi ʉ̃.
John 14:7 in Cubeo 7 Mʉja yʉre jãve coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja. Caride jãve ʉ̃́re coreóvaivʉbu mʉja cainʉmʉa. Aru ʉ̃́re jã́d̶avʉ mʉja máre, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús.
John 15:23 in Cubeo 23 Ácʉ põecʉ ʉbecʉ yʉre, jipacʉre máre ʉbebi ʉ̃.
Acts 14:22 in Cubeo 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na.
Acts 19:13 in Cubeo 13 Apevʉ judíova, yaviéde d̶aivʉ, cuivʉ ĩmaroa coapa jaetovaivʉ barejáimad̶a abujuvare põevare jocarĩ. Jaetovaiyʉrĩdurejaimad̶a abujuvare Jesúi parʉéque máre. Que teni arejaimad̶a cũinácʉ abujucʉre: —D̶aicõjeivʉ mʉre, Pabloi coyʉimʉ Jesús ʉ̃i parʉéque, etajacʉ mʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejaimad̶a.
Romans 2:13 in Cubeo 13 Jʉ̃menijicʉ abebi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ina ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉreca d̶abevʉva yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ ajebu “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, caivʉ inare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe d̶ájʉrorivʉre.
Romans 12:2 in Cubeo 2 D̶abejarã mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶are nʉiyepe. Quénora Jʉ̃menijicʉre oatʉvaicõjejara mʉja, cʉvarãjivʉ mamaũmene aru mʉje dápiaino mamarore máre mʉja coapa. Que teni mʉja bʉojarãjaramu majidivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõre mʉje d̶arãjiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ mearomu, torojʉre d̶aino, aru ye jaʉbenomu.
Ephesians 6:6 in Cubeo 6 Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe memecajarã mʉja, mʉje memecaiye boje Cristore.
Colossians 4:12 in Cubeo 12 Aru ñai Épafras máre, mʉje ĩmarocacʉ, aru Cristore memecayʉ, meaicõjeimi mʉjare. Ʉ̃́recabe cainʉmʉa pʉeno baju jẽniañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniañʉme mʉje meara marajiyépe ayʉ mʉje ũmei ye jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe caino Jʉ̃menijicʉi ʉrõre, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva.
1 Thessalonians 4:3 in Cubeo 3 Yópe ʉbi ñai Jʉ̃menijicʉ: Mʉja coapa d̶ajarã mearore cainʉmʉa. Meara májara mʉja, ʉ̃ jina mʉje teiye boje. Que baru cʉbejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque.
1 Thessalonians 5:18 in Cubeo 18 Aipe vaiye vaijárõri mʉjare. Cainʉmʉa torojʉede jíjarã Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje nópe d̶aiyede, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re.
Titus 1:16 in Cubeo 16 Yópe arĩ, “Jʉ̃menijicʉre coreóvaivʉbu ñʉja”, ʉbenina aivʉbu na. Ʉbenita ne d̶aiyeque jã́d̶ovaivʉbu coreóvabevʉre Jʉ̃menijicʉre. Ãmena bajubu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru jápiabeni jʉ abevʉbu ʉ̃́re. Que baru ye mearo d̶aiye majibema na.
Hebrews 4:6 in Cubeo 6 Ina majeñecuva mácavʉ, mamarʉmʉ jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, cãrijimene d̶aimara ãmenejaquemavʉ na mácavʉ, ne diede jápiarĩdurĩ jʉ abe báque boje. Ʉbenita apevʉ põeva cʉma caride, Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara.
Hebrews 13:21 in Cubeo 21 Mʉjare mearare d̶arĩ jaʉbede d̶ajacʉrĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cãrijimene d̶ayʉ, mʉje d̶aiye majinajiyepe ayʉ caiyede mearo bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearare d̶are d̶ajacʉrĩ majare, maje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru mearore jínajarevʉ Cristore cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
James 1:22 in Cubeo 22 Ʉbenita jʉjovabejarã mʉje baju. Ina jápiaivʉ iye yávaiyede jãvene quéda, d̶abevʉva yópe iye ne bueiye báquepe, jʉjovad̶ama ne baju. Que baru d̶ajarã mʉja yópe mʉje bueiye báquepe iye yávaiyede jãvene.
James 2:20 in Cubeo 20 Mʉ, ãrʉmecʉ, jã́d̶ovaquijivʉ mʉre põecʉ ʉ̃i jʉ aiyede mearore d̶abecʉva jʉ aiye jãve ãmene aru cad̶atebede ʉ̃́re.
1 Peter 2:15 in Cubeo 15 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje bi are d̶arãjiyepe ayʉ ina põeva ãrʉmevʉre ne ãmeina yávaiyede mʉjare, ne coreóvabe boje. Mʉje mearo d̶aiyeque d̶arãjivʉbu mʉja diede.
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
1 John 3:21 in Cubeo 21 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, maja jidʉbevʉ baru maje dápiaiyeque, ména cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore, jẽniarajivʉ ʉ̃́re maje ʉede.
Revelation 3:5 in Cubeo 5 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉ ãmenore jarʉvarĩ nápe paivʉ cuitótecajea boricajeare dorãjarama. Ne ãmiá toivaino mácarõre ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucubo, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ yʉ́que ne ãmiáre toivaitucubore tʉ̃reni jarʉvabecʉyʉmu yʉ ne ãmiáre. Quénora, ‘Ji põevatamu na’, arĩ coyʉcʉyʉmu jipacʉi jã́inore aru ʉ̃i ángeleva máre ne jã́iyede.
Revelation 22:14 in Cubeo 14 ’Torojʉrãjarama caivʉ ji mead̶aimara ne ãmene jarʉvaiye báque boje yópe ne jarʉvaiyepe docʉre ne joaiyede ne cuitótecajeare. Nárecabu ãicõjeimara márajivʉ dicʉ jocʉcʉ apʉre d̶aicʉ jẽidʉare. Aru nárecabu ecoicõjeimara márajivʉ no ĩmaro jedevacobeai.