Matthew 6:2 in Cubeo 2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Other Translations King James Version (KJV) Therefore when thou doest thine alms, do not sound a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may have glory of men. Verily I say unto you, They have their reward.
American Standard Version (ASV) When therefore thou doest alms, sound not a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may have glory of men. Verily I say unto you, They have received their reward.
Bible in Basic English (BBE) When then you give money to the poor, do not make a noise about it, as the false-hearted men do in the Synagogues and in the streets, so that they may have glory from men. Truly, I say to you, They have their reward.
Darby English Bible (DBY) When therefore thou doest alms, sound not a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, so that they may have glory from men. Verily I say unto you, They have their reward.
World English Bible (WEB) Therefore when you do merciful deeds, don't sound a trumpet before yourself, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may get glory from men. Most assuredly I tell you, they have received their reward.
Young's Literal Translation (YLT) whenever, therefore, thou mayest do kindness, thou mayest not sound a trumpet before thee as the hypocrites do, in the synagogues, and in the streets, that they may have glory from men; verily I say to you -- they have their reward!
Cross Reference Matthew 5:18 in Cubeo 18 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora caiye vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede.
Matthew 6:5 in Cubeo 5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 6:16 in Cubeo 16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 7:5 in Cubeo 5 ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi.
Matthew 15:7 in Cubeo 7 Mʉja, jʉjovaivʉ, jãve Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉcaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Isaías bácʉre mʉjara:
Matthew 16:3 in Cubeo 3 Aru aviá ʉ̃i cõaiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru cari jãravʉ ocaquiyebu”, aiyavʉ̃ mʉja. Cavarõquede coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede.
Matthew 22:18 in Cubeo 18 Ʉbenita ne ʉ̃́re ãmeina d̶ájʉroede majini, yópe arejame Jesús: —Mʉja, jʉjovaivʉ, ¿aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurãrʉ mʉja?
Matthew 23:6 in Cubeo 6 Torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai, apevʉ ne pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Judíovai cójijiñamiare ʉma na ne dobae mearoa baji, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre parʉrivʉpe.
Matthew 23:13 in Cubeo 13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ʉ̃: —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i bieiyepe cʉ̃ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ʉ̃ máre ecobecʉyʉ. Mʉja coreóvad̶avʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ are d̶abevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu nore.
Matthew 24:51 in Cubeo 51 Aru ñai jabocʉ jarʉvaicõjecʉyʉbe ʉ̃́re jʉjovaivʉre ne jarʉvainoi, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ noi. Nore chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama põeva. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arĩ buedejame Jesús.
Mark 7:6 in Cubeo 6 Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre: —Jãve Isaías bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjare, jʉjovaivʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: Ina põeva yʉre jʉ ad̶ama ne jijecamuque. Ʉbenita d̶abema yópe ji ʉrõpe.
Mark 12:39 in Cubeo 39 Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na, põeva ne jã́rajiyepe aivʉ náre. Aru torojʉve teinore, cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai.
Luke 6:24 in Cubeo 24 ’Ʉbenita mʉja cʉve cʉvarivʉ ijãravʉre torojʉrĩ cʉvʉ mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja.
Luke 6:42 in Cubeo 42 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja. ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi, mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉi docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. Yópe aiyʉrõtamu iye Jesúi aiye báque: Põecʉ ʉ̃i ʉrarõ ãmenore d̶aru, “Dajocajacʉ mi ãmeina teiyede” arĩ, coyʉiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apecʉre, quĩ́jino ãmenore d̶ayʉre. Quénora mamarʉmʉ ñai ʉrarõ ãmenore d̶ayʉre dajocaiye jaʉvʉ ʉ̃i baju ãmeina teiyede cãreja.
Luke 11:41 in Cubeo 41 Ʉbenita mʉje cʉvaede jívʉquede jíjarã cõmaje ãrojarivʉre. Nópe d̶aivʉ mearo dápiarĩ cʉrãjaramu mʉja. Que baru mearo baju d̶aivʉbu mʉja.
Luke 11:43 in Cubeo 43 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉje ʉe boje dobae mearoa baji judíovai cójijiñamiare aru mʉje ʉe boje põeva ne jacoyʉiyede mʉjare tãibʉi, ñájinajaramu mʉja. Ñájinajaramu mʉje ʉe boje apevʉre ne dápiaiyede mʉjare mearape apevʉ pʉeno.
Luke 12:33 in Cubeo 33 Jíni bojed̶ajarã mʉje cʉvaede aru tãutʉrare ĩniburu, jíjarã cʉve cʉvabevʉre. Que teni cʉvarãjaramu cainʉmʉa mʉje cʉvae me cũiméne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñavaipõeva ne ĩmenoi aru bocomiva ne ãmenoi.
Luke 12:56 in Cubeo 56 ¡Mʉja, jʉjovaivʉtamu! Joborõquede aru cavarõquede máre coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede, arejamed̶a Jesús.
Luke 13:15 in Cubeo 15 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —¡Mʉja jʉjovaivʉtamu! Caivʉ mʉja mʉje oteivecʉre o mʉje burrore máre ʉ̃i ãitõcure jod̶eni jocarĩ, ocore jínanʉvaiyavʉ mʉja jabʉóvaijãravʉi.
Luke 20:46 in Cubeo 46 —Me d̶ajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ʉ̃mʉjʉricajeaque. Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi. Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na. Aru torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai. Caiye iyede ʉma na, põeva ne mearo jã́rajiyepe aivʉ náre.
John 5:41 in Cubeo 41 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Põeva ne mearore jíyede yʉre vobevʉ yʉ.
John 5:44 in Cubeo 44 Mʉje baju copʉ mearore jíyʉrivʉbu mʉja. Mʉje bajumia mearore jíyede vore cuivʉbu mʉja. Ʉbenita ye vobevʉ mʉja ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mearore mʉjare. Mʉje nópe d̶aiye boje, ji coyʉiyede jãve jʉ arĩ bʉojabevʉ mʉja.
John 7:18 in Cubeo 18 Ácʉ põecʉ ʉ̃i baju majiéque yávayʉ vorĩduibi põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ácʉ põecʉ voyʉ põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re daroyʉ bácʉre, ʉ̃́recabe coyʉyʉ jãve, ye borocʉbecʉva.
John 13:29 in Cubeo 29 Judas ʉ̃i cʉvae boje ñʉje tãutʉrare, ñʉjacavʉ, “Ñʉje ãrajiyede torojʉve teinʉmʉ bojed̶aicõjeñʉme Jesús Judare”, arĩ dápiarejaquemavʉ. Aru apevʉ ñʉjacavʉ, “Cʉve cʉvabevʉre tãutʉrare jícʉnʉicõjeñʉme Jesús ʉ̃́re”, arĩ dápiarejaquemavʉ.
Acts 9:36 in Cubeo 36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas barejávʉ̃ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre máre.
Acts 10:2 in Cubeo 2 Jãve mearore jíni Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃ jivʉ máre mearore jívarejaimad̶a ʉ̃́re. Cad̶atede cuyʉ barejámed̶a ina judíovacavʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jẽniavarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque.
Acts 10:4 in Cubeo 4 Cornelio, jidʉcʉ, ñai ángelede cocorĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Cornelio. Ñai ángele jʉ arĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ʉ̃́re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi mʉre.
Acts 10:31 in Cubeo 31 Aru ʉ̃ abi yʉre: “Mʉ, Cornelio, Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ʉ̃́re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi mʉre.
Acts 11:29 in Cubeo 29 Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede jápiaivʉ bácavʉ, ina Jesúre jʉ aipõeva “Cad̶atenajare náre, Judeacavʉ Jesúre jʉ aivʉre”, arejaimad̶a ne baju. Que aivʉ, na coapa davaivʉ barejáimad̶a tãutʉrare ne oainope, ne jínajiye.
Acts 24:17 in Cubeo 17 ’Obediʉjʉa cʉ́tecacʉ apenoa joborõai. No yóboi, copainʉcacʉ Jerusalẽ́i cojedeca, tãutʉrare jícʉyʉ judíova cõmaje ãrojarivʉre aru ape jícaiyede jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre máre.
Romans 12:8 in Cubeo 8 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre, cad̶atenajarevʉ náre. Majacavʉ jívʉ baru ne cʉvecarõre apevʉre, jíjarãri náre jecʉbevʉva. Majacavʉ jaboteivʉ baru ina jʉ aipõevare, ʉrarõ memejarari na. Majacavʉ cõmaje ãroje jã́ivʉ baru apevʉre aru mearo d̶acaivʉ baru náre, torojʉrivʉ náre mearo d̶acajarãri na.
2 Corinthians 9:6 in Cubeo 6 Ãrʉjara mʉja iyede. Mʉje majióvarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare majióvarõ baju. Ʉbenita mʉje ʉrarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare ʉrarõ baju. Jẽvari coyʉiyeque oteipõecʉ ʉ̃i d̶aiyede coyʉquijivʉ yʉ. Oteipõecʉ obebeyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme majióvarõra jẽijãravʉ baquinói. Ʉbenita obediyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme ʉrarõra jẽijãravʉ baquinói.
Galatians 2:10 in Cubeo 10 Que aiyede, cũináro apejĩnore ina jabova coyʉima ñʉjare. Jẽniaima ñʉje dajocabenajiyepe aivʉ ñʉje cad̶ateiyede ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru yʉ́capũravʉ pare cad̶atede nʉiyʉcʉ batecácʉ náre.
Ephesians 4:28 in Cubeo 28 Cũinácʉ mʉjacacʉ ñavacʉcʉ baru, dajocajacʉrĩ ʉ̃i ñavaiyede. Quénora memeicõjejara ʉ̃́re memeino mearore, ʉ̃i bojed̶aquiyepe aivʉ ʉ̃́re jaʉéde aru ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre máre.
1 Thessalonians 2:6 in Cubeo 6 Põevare pued̶aicõjemetecarã ñʉjare. Vobetecarã ñʉja mʉjare aru apevʉre máre, mearore jíyede ñʉjare.
1 Timothy 6:18 in Cubeo 18 Ina cʉve cʉvarivʉre d̶aicõjejacʉ me apevʉre. Jecʉbevʉva jícõjejacʉ náre ne cʉvaequede, ne coapavarãjiyepe ayʉ cõmaje ãrojarivʉre, cad̶atenajivʉ náre.
Philemon 1:7 in Cubeo 7 Mʉ, jícʉ, caride torojʉvʉ yʉ. Mʉ torojʉre d̶aivʉ yʉre mi me cad̶ateiyede ina Jesúre jʉ aipõevare, mi ʉe boje náre.
Hebrews 13:16 in Cubeo 16 Aru maje mearore d̶aiyebu maje jícaiye máre Jʉ̃menijicʉre. Que baru maje cad̶ateiyebu apevʉre maje jíyede náre maje cʉvaequede, ne cʉvarãjiyepe aivʉ náre jaʉéde, maje jícaiye ʉ̃́re. Caiye dieque ʉ̃́re me torojʉre d̶aivʉbu maja. Que baru ãrʉmetebejarã mʉja mearore d̶aiyede aru põevare cad̶ateiyede máre.
James 2:15 in Cubeo 15 Cũinácʉ mʉjacacʉ o cũináco mʉjacaco cʉvabedu cuitótecajede aru ãiyede máre, aru náre “Me nʉjara mʉja. Cũmajara mʉja me aru me javatejarã máre” mʉje aru, ʉbenita mʉjavacari ye jíbedu náre ne doiyeva aru ne ãiyeva máre, meamejebu no. Ye baju ãmevʉ mʉje que d̶aiye.
1 Peter 4:11 in Cubeo 11 Ñai coyʉyʉ, coyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ñai memecayʉ, memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re iye parʉéque Jʉ̃menijicʉi jíyede ʉ̃́re. Que baru caiye mʉje d̶aiyeque Jesucristo mearore jíde d̶aibi Jʉ̃menijicʉre, mearore aru parʉéde máre cʉvacʉ cainʉmʉa. Quédecabu.
1 John 3:17 in Cubeo 17 Ácʉ põecʉ cʉve cʉvacʉ baru aru jã́ñʉ maru ʉ̃ jicʉre cʉve cʉvabecʉre ʉ̃́re jaʉéde, ʉbenita yéde jíbecʉ ñai cõmaje ãrojacʉre cad̶atebebi ʉ̃́re. Jãve “Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉre ji ũmeque”, arĩ bʉojabebi ʉ̃. Quénora ñai cõmaje ãroje jã́mecʉ ʉbebi Jʉ̃menijicʉre jãve.